Pochybnosti o výsledku parlamentných volieb – spolieha sa opozícia na súdny proces s podnikateľom Kočnerom ?

Voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky o šesť týždňov vyvolávajú všelijaké špekulácie politických komentátorov a analytikov a znervózňujú vládnych, ale tiež opozičných politikov, ktorí nie sú si celkom istí svojím víťazstvom a desia sa toho, ako budú víťazi volieb z opozičného tábora zostavovať novú vládu. Podaktorí sa spoliehajú na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá bude moderovať zložitý proces formovania exekutívy, politickým zafarbením pripomínajúcej „leopardiu kožu.“ Aktuálne prieskumy volebných preferencií naznačujú, že tzv. demokratická opozícia môže „poskladať“ vládu, avšak nie je isté, aká bude jej životnosť a vnútorná stabilita, keďže animozita medzi niektorými opozičnými predákmi neustúpila do pozadia ani počas predvolebnej kampane. Donedávna verejnosť pútali skôr vnútroopozičné spory než programové ciele, na ktorých by sa opozičné politické strany mali dohodnúť.

Opozícia sa spolieha, že väčší politický účinok ako jej stranícke programy a volebné sľuby môže mať súdny proces s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom, pretože slúži na prezentáciu prepojení medzi kriminálnym prostredím a štruktúrami exekutívy v období pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Do tohto rámca kampane zaiste opozičným stratégom príde vhod aj fakt, že 21. februára uplynú dva roky od úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Najmä predseda strany Za ľudí Andrej Kiska systematicky využíva spáchanie tohto zločinu, aby ho spájal s pôsobením strany Smer-SD. V takomto kontexte bude sa opozícia snažiť morálne diskvalifikovať v súčasnosti najsilnejšiu politickú stranu a prakticky iba týždeň pred voľbami „bičovať“ vášňami spoločenskú atmosféru. Opozícia bude pod zámienkou pietnej spomienky volať ľudí na námestia, aby im pripomenula spoločenské okolnosti tragickej udalosti spred dvoch rokov.

Aj keď na politike „antifico“ sa opozícia určite zhodne, vývoj vzťahov medzi partnermi v opozícii signalizuje, že dokonca práve medzi nimi sa môže vyskytnúť tzv. čierna labuť – ako metaforicky pomenoval matematický analytik a bývalý burzový obchodník Nassim Nicholas Taleb vysoko nepravdepodobnú neočakávanú udalosť, ktorá môže významne ovplyvniť vývoj. Posledný prieskum volebných preferencií agentúry Polis uvádza, že koaličné zoskupenie Igor Matoviča OĽaNO je na prvom mieste medzi politickými subjektmi tzv. demokratickej opozície. Keby si takúto opozíciu udržalo aj v parlamentných voľbách, Igor Matovič by „prečíslil“ aj doterajších samozvaných „premiérov“ – Andreja Kisku a Michala Trubana. Matovičov nekonformný spôsob verejnej komunikácie a „bezškrupulóznosť“ by mohli Kiskovi i Trubanovi skomplikovať ich plány o tom, ako by mala vyzerať delimitácia ústavných funkcií v prípade, keby sa opozícia mala ujať moci.

Druhou už nie celkom „čiernou labuťou“ februárových parlamentných volieb by mohlo byť to, keby Kotlebova Ľudová strana Naše Slovenska získala viac voličských hlasov ako strana Smer-SD. Napriek tomu, že aktuálne má takáto alternatíva skôr charakter hypotetickej špekulácie, nemožno ju z úvah o výsledkoch volieb do Národnej rady SR vylúčiť. Zrejme si to volební stratégovia Ficovej strany uvedomujú, čo možno usudzovať aj z programovej konferencie Smer-u v Banskej Bystrici, kde tandem Fico-Pellegrini potvrdil sociálny akcent politického kurzu, zameraného na tradičný elektorát strany. Smer-SD však nebude zápasiť o priazeň voličov iba s Kotlebovou ĽSNS, ale bude čeliť aj náporu ostatných opozičných strán, ktoré majú na svojej strane väčšinu médií – a proti Ficovej strane argumenty týkajúce sa korupcie, klientelizmu a partokracie, teda nerestí príznačných pre všetky vlády na Slovensku

Ale nielen doteraz najsilnejšia parlamentná strana na Slovensku čelí problémom, ako zastaviť úbytok voličov. Napríklad aj strana Progresívne Slovensko, ktorá si na čelo postavila nevhodného lídra – ba dokonca ho chcela nominovať na post premiéra. Ani Kresťanskodemokratické hnutie si nezvolilo do vedenia predsedu, ktorý by svojimi intelektuálnymi kvalitami zodpovedal nárokom na najvyššieho predstaviteľa tradičnej konzervatívnej politickej strany kresťanskodemokratického typu. Práve v rozbehnutej predvolebnej kampani sa potvrdzuje, že súčasná opozícia nie je schopná kritickej sebareflexie. Volebné preferencie opozičných strán kolíšu na približne rovnakej úrovni a márne sa snažia, aby sa pomer síl výrazne zmenil v ich prospech. Žiada sa konštatovať to, čo už bolo dávno o pravicovej opozícii na Slovensku napísané. „Jej lídri hermeticky uzavretí do svojich sociálnych >bublín< metaforicky označených ako >kaviarne< pozerajú sa na spoločnosť cez zahmlenú optiku čierno-bielych zjednodušení  a radového občana vnímajú iba ako objekt marketingovej manipulácie a ako voličský hlas, ktorý je potrebný – povedzme – raz za štyri roky.“