Pellegriniho vláda môže sa stať iskričkou nádeje – ale politický „biorytmus“ spoločnosti na Slovensku bude diktovať opozícia

Nová vláda Petra Pellegriniho nie je síce „svetielko na konci tunela“, ale môže sa stať iskričkou nádeje, že vnútropolitická kríza na Slovensku sa bude vyvíjať civilizovaným spôsobom. Predovšetkým sa žiada uviesť, že opozícia nový kabinet nepovažuje za svoj úspech – hoci tam chýbajú Robert Fico a Robert Kaliňák – pretože riešenie prezidenta Andreja Kisku neotvára opozícii priamu cestu k moci. Manipulátori verejnej mienky budú ďalej pokračovať vo svojich aktivitách a zavádzať občanov, ktorí naozaj túžia po tom, aby sa zastavila rakovina korupcie, rozmáhajúce sa klientelistické praktiky a stranícky protekcionizmus vo všetkých politických farbách. Netrpezliví politickí karieristi sa budú ďalej niesť na vlnách populizmu a vyvolávať v sklamaných občanoch ilúzie, že parlamentné voľby v roku 2020 – alebo už 8. septembra 2018 prevratne zmenia situáciu na Slovensku a otvoria priestor riešeniam pálčivých spoločenských problémov.

Kabinet Petra Pellegriniho to nemá už od začiatku ľahké, pretože nového premiéra ešte pred nástupom do úradu označili niektoré médiá a politici za „bábku“ Roberta Fica a pochybujú o jeho samostatnom politickom úsudku. Pellegrini má za sebou kariéru lojálneho straníka Smer-u s praktickými skúsenosťami z viacerých rezortov, kde pôsobil a nemožno mu vyčítať žiadne veľké „hriechy“, súvisiace s jeho rozhodnutiami. Možno ho považovať skôr za technokrata než politicky založeného karieristu, ktorý sa nikdy neponáhľal, ale skôr trpezlivo čakal na svoju príležitosť. Svojho predchodcu vo funkcii Roberta Fica prekonáva nielen hlbšou znalosťou mechanizmu vládnej administratívy – v ktorej sa pohyboval na rôznych postoch – ale aj mentálnou výbavou, potrebnou na komunikáciu s novinármi, čo bolo jedným z Ficových slabých miest. Najdôležitejšie však bude – ak chce Pellegrini doviesť krajinu k parlamentným voľbám bez ďalších politických turbulencií – aby prejavil vlastnú politickú identitu. A to nielen ako predseda vlády, ale aj ako člen vedenia strany Smer-SD, ktorá potrebuje zmeny svojich štruktúr, nevynímajúc ich omladenie a tiež programovú orientáciu na mladých ľudí z námestí.

Možno predpokladať, že Pellegriniho vláda bude od začiatku v defenzívnom postavení, pretože politický „biorytmus“ spoločnosti bude diktovať opozícia, ktorá sa šikovne chopila vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice a urobila z tejto tragédie základ svojej politickej agendy. Do popredia by sa mali na opozičných tribúnach dostať ľudia triezveho úsudku a rešpektované osobnosti, ktoré rozumejú spoločenským problémom a nedehonestujú program opozície svojou pochybnou osobnou minulosťou, intelektuálnou plytkosťou a povrchným populizmom. Dôkazom, že medzi opozičnými aktivistami sú ľudia so zdravým rozumom je aj fakt, že zrušili zhromaždenie „Za slušné Slovensko“, ktoré malo byť v piatok 23. marca v Bratislave. Možno chcú sústrediť sily na petičnú akciu za referendum o konaní predčasných parlamentných volieb, čo je odvážna aktivita a môže byť prvým legitímnym meraním síl medzi prívržencami súčasnej vládnej koalície a stúpencami opozície.

Je dobré pre Slovensko, že prezident Andrej Kiska nepodľahol vplyvom, ktoré ho tlačili k aktivitám nad rámec ústavnosti. Vymenovaním Petra Pellegriniho  skončila sa éra Roberta Fica, aj keď Fico zostáva predsedom strany Smer-SD, kde si svoju autoritu zachová. Napriek tomu ani Smer nemôže ísť tým smerom, ako doteraz, ak chce naďalej na slovenskej politickej scéne pôsobiť ako vplyvná parlamentná strana. Nemožno vylúčiť ani vierohodnosť prognózy bývalého disidenta a popredného kresťanskodemokratického politika Františka Mikloška, ktorý pred desiatimi dňami v súvislosti so súčasnou politickou krízou na Slovensku povedal, že „Fico môže vyhrať predčasné voľby a potom odísť ako pán.“