Pellegriniho rešpektujú v Berlíne ako potenciálneho premiéra – aliancia krachujúcich politikov s nafúknutými ambíciami pravicu nezachráni

Vyjadrenia predstaviteľov dosluhujúcej vlády vo verejných televíznych debatách naznačujú, že realisticky uvažujúca časť rozpadnutej koalície Igora Matoviča, resp. Eduarda Hegera je už zmierená s tým, že budúcu vládnu koalíciu bude zostavovať predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Ani predseda Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský nehovorí koalícii s Pellegriniho stranou rezolútne „nie,“ keby sa KDH podarilo po siedmych rokoch znovu dostať do poslaneckých lavíc Národnej rady Slovenskej republiky. Iba predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka sa k budúcej koaličnej spolupráci s Pellegriniho sociálnymi demokratmi vyjadril záporne;  možno si to vysvetliť nielen jeho začiatočníckou neskúsenosťou v domácej politike, ale aj zámerom prilákať ďalších sklamaných voličov z tábora dosluhujúcej vlády, ktorí sú ešte stále pod vplyvom propagandy médií tzv. hlavného prúdu.

Médiám na Slovensko akosi uniká, že v zahraničí venujú pozornosť strane Hlas-SD, pretože tento politický subjekt považujú za hlavného hráča mocenského súboja, ktorý vyvrcholí po voľbách 30. septembra 2023. Minulý týždeň sa Peter Pellegrini zúčastnil vo Varšave na medzinárodnej konferencii Zeitenwende, ktorú organizovala nadácia Friedrich Ebert Stiftung za účasti predstaviteľov Európskej socialistickej strany (PES) na čele s jej predsedom Stefanom Löfvenom, bývalým švédskym premiérom. Okrem strany Hlas-SD boli na konferencii prítomní sociálni demokrati z Nemecka, Litvy, Českej republiky, Ukrajiny, Poľska, Švédska, Slovinska, Fínska a Chorvátska. Účastníci podujatia diskutovali o bezpečnostnej architektúre Európskej únie, energetickej bezpečnosti, obrane demokracie a jednotnej reakcii na ruskú agresiu. Zhodli sa s názorom švédskeho expremiéra, že Európa sa musí postarať o to, aby Ukrajina vyhrala vojnu a aby každá mierová dohoda bola uzavretá za podmienok Kyjeva.

Osobitný význam pre Slovensko má nedávna  Pellegriniho návšteva v Berlíne, kde ho okrem iných predstaviteľov Nemeckej sociálnej demokracie (SPD) prijal aj spolkový kancelár Olaf Scholz. Popri situácii okolo Ukrajiny sa obaja partneri venovali tiež téme, ktorú otvoril Peter Pellegrini: Slovensko stále dostáva dve tretiny zemného plynu z Ruska. Kancelár Scholz vyslovil ubezpečenie, že Nemecko je pripravené dodávať plyn Slovensku zo svojich terminálov skvapalneného plynu, aby sa naša krajina stala nezávislejšou od Ruska. Aj inteligentní komentátori na Slovensku si uvedomili, že stretnutie  Petra Pellegriniho s kancelárom Olafom Scholzom v období pred septembrovými parlamentnými voľbami je zreteľný signál z Berlína na Slovensko, koho v Nemecku favorizujú ako svojho budúceho partnera pri diskusiách o spoločnej európskej politike, vrátane postoja k Ukrajine. Jasné gesto nemeckého kancelára by mali pochopiť i potenciálni adepti na členstvo v budúcej vládnej koalícii a reálne vnímať smerovanie rozhodujúcich segmentov elektorátu, ktorý rozhodne o tom, kto bude mať nie bezvýznamné slovo pri zostavovaní novej vlády v jeseni 2023.

V zahraničí zaiste udivene krútia hlavou nad tým, kde sa neúspešní politici pod vedením Eduarda Hegera  pokúšajú nájsť prostriedky, ako si udržať aspoň kreslá v parlamente. Predovšetkým im chýbajú lídri s morálnou autoritou a odbornou kompetenciou, akú si vyžaduje technológia vládnutia. Krachujúci politici tzv. demokratickej pravice hľadajú východisko vo vytváraní umelých aliancií karieristických politikov s nafúknutými ambíciami a príkrym deficitom politického intelektu. Chýba im sebakritická reflexia a schopnosť vnímať zložitosť spoločenských problémov, ktoré prináša súčasná doba. Nedokážu sa vymaniť z populistických stereotypov, pomocou ktorých oklamali voličov pred troma rokmi. Strašia občanov návratom režimu Roberta Fica, akoby si nepamätali, že ani Vladimírovi Mečiarovi sa nepodarilo v roku 2002 znovu vrátiť k moci, hoci bol víťazom parlamentných volieb. Žiada sa podotknúť, že predsedu strany Smer-SD po volebnej porážke vo februári 2020 vzkriesila politika Igora Matoviča, ale nielen Matovič – ale ani Fico už nezíska po septembrových parlamentných voľbách šancu, aby sa jeden – či druhý dostali ku kormidlu moci.

Z jesenných volieb poslancov Národnej rady SR teda vzíde vláda, ktorá sa nezaobíde bez kompromisov, rešpektovania partnerov a kultúrnej komunikácie problémov, ktoré sú prirodzeným sprievodným javom každého procesu vládnutia. Iba za dodržiavania takýchto podmienok môže si táto vláda udržať stabilitu, rešpekt  a akcieschopnosť pri hľadaní východísk zo zložitých situácií. Pravdepodobne, že až na výnimky budú v nej skúsení politici, čo je do určitej miery predpoklad, že vnútorné konflikty neprerastú do vládnych kríz. Dlhodobý trend výsledkov prieskumov volebných preferencií dáva tušiť, kto všetko by mohol participovať na takejto „vláde kompromisu.“ Prognózy všelijakých „kuvikov,“ že volebné preferencie by mohli pomeniť senzačné odhalenia alebo kompromitujúce svedectvá, sotva obstoja. Mnohí sa už poučili z Matovičových trikov, ktorým naleteli – a mnohí sú už dávno rozhodnutí, že ísť voliť nemá význam, pretože politikom jednoducho neveria !