Partnerstvo medzi Ruskom a Čínou ohrozuje záujmy USA – vzťahy medzi Moskvou a Pekingom vidí Washington rozličnou optikou

Washington si uvedomuje, že partnerstvo medzi Ruskom a Čínou je hrozbou pre záujmy Spojených štátov. Moskva a Peking posilňujú vzájomné väzby prakticky vo všetkých dimenziách svojho vzťahu. Washington je však rozdelený v názoroch na to, čo tieto rozrastajúce sa väzby môžu priniesť. Konvenčná múdrosť sa dlho pridržiavala názoru, že čínsko-ruský vzťah zostane poplatný odmeranosti a nedôverčivosti – že každá krajina si ponechá zbrane proti tej druhej. Analytici – ako je napríklad Leon Aron z konzervatívneho think-thanku American Enterprise Institute – uvádzajú viaceré prekážky: historickú nedôveru, ekonomické a vojenské asymetrie a pretrvávajúce napätie v niektorých otázkach zahraničnej politiky, ktoré robia čínsko-ruské partnerstvo neprirodzeným a nepravdepodobným. Skrátka, skeptici tvrdia, že obavy z prehlbovania čínsko-ruských vzťahov sú prehnané a že tieto dve veľmoci pravdepodobne nevytvoria formálnu alianciu.

Bezpečnostní experti z výskumného Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone  Andrea Kendall-Taylorová a David Shullman namietajú, že  uvedená konvenčná múdrosť už neplatí. Hĺbka vzťahov medzi Pekingom a Moskvou  prekročila to, čo pozorovatelia predpokladali len pred niekoľkými rokmi. Obe krajiny konajúce v zhode by mohli spôsobiť značné škody záujmom USA, aj keď nikdy nevytvoria alianciu. Americkí politickí činitelia by si mali klásť otázku, ako hlboko sa  partnerstvo Číny a Ruska rozrastie do tej miery, že to ovplyvní záujmy USA a čo môže Washington urobiť, aby formoval svoju trajektóriu a zmiernil negatívne účinky takéhoto vývoja na Spojené štáty a iné krajiny. Spomínaní experti uverejnili v časopise Foreign Affairs článok, v ktorom poukazujú na fakt, že Rusko a Čína už dlho zdieľajú spoločný problém: od skončenia studenej vojny obe mocnosti znepokojujú USA a medzinárodný poriadok, ktorému Spojené štáty dominujú, čo Peking a Moskva pociťujú ako znevýhodnenie. 

Autori článku pripomínajú, že ruský a čínsky režim sa čoraz viac podobajú. Obe byrokracie hovoria rovnakým autoritárskym jazykom. Prezident Vladimír Putin vládne vo vysoko personalizovanom autoritárskom systéme, kde moc je silne koncentrovaná v jeho rukách. Prezident Si Ťin-pching má podobne koncentrovanú moc a rozložil systém rozhodovania založený na konsenze, ktorý dominoval čínskemu politickému systému po Maovi. Hoci zásadné rozdiely medzi oboma vládami zostávajú, Si  personalizoval svoju moc tak, že čínsky politický systém sa teraz približuje Putinovmu silnému autoritárstvu. Výskumy naznačujú, že typ spoločného režimu zlepšuje spoluprácu medzi štátmi. Pritom nemusí existovať spoločný autoritársky svetonázor; oba režimy sa však snažia legitimizovať svoje nedemokratické pravidlá a presadzovať spoločnú víziu reformy globálneho poriadku pod vedením USA.  

Hoci Rusko a Čína nie sú ani zďaleka rovnocenné v hospodárskej a vojenskej sile, konvergencia autoritárskych systémov oboch krajín môže túto prekážku neutralizovať.

Pre Putina je ďaleko vzdialenejšia a neistá hrozba silnejšej Číny – ruskej kontrole nad Ďalekým východom, jej dominancii v strednej Ázii alebo v konečnom dôsledku vplyvu Kremľa na svetovú scénu – prijateľnejšia ako bezprostredná a určitá hrozba, ktorú vníma z Washingtonu – alebo z jeho vlastnej stagnujúcej ekonomiky. Čína pomáha Putinovi v oboch aspektoch. Putin vo svojom posolstve o stave krajiny vo februári zdôraznil, že vzťahy s Čínou by mohli posilniť ruskú bezpečnosť a prosperitu, najmä keď harmonizuje svoj plán Eurázijskej hospodárskej únie s rozsiahlou čínskou iniciatívou „Jeden pás – Jedna cesta.“ Hoci takouto spoluprácou ešte nedosiahol veľa, Putinova ochota synchronizovať jeho ekonomickú úniu s tzv. Novou hodvábnou cestou naznačuje, že jeho vzťah s Čínou nepovažuje za nulový súčet – názor, ktorý je v ostrom rozpore s jeho postojom k Spojeným štátom. Vladimír  Putin teda viac uprednostnil úlohu juniorského partnera vo vzťahu s Čínou.

Podľa názoru Andrey Kendall-Taylorovej a Davida Shullmana  musí sa Washington pripraviť na možnosť, že partnerstvo Ruska a Číny bude silnejšie. Preto je nepravdepodobné, že úsilie o rozdelenie Moskvy a Pekingu by mohlo byť efektívne. Z pohľadu Kremľa sú Spojené štáty oveľa menej predvídateľným partnerom ako Čína a Putinove protizápadné názory sú hlboké. Prezident Si považuje Rusko za užitočné pri oslabovaní americkej globálnej dominancie a v boji proti úsiliu USA obmedziť čínsky vplyv v multilaterálnych inštitúciách. Napriek tomu pri komunikácii s Pekingom by mal Washington poukazovať na sklon Ruska spôsobovať problémy v krajinách, kde je to proti záujmom Pekingu.  Týka sa to štátov, kde sa Čína ekonomicky angažuje. Autori článku v časopise Foreign Affairs upozorňujú, že americkí politickí činitelia by mali dbať o to, aby svojimi aktivitami nepribližovali Rusko a Čínu k sebe a politika USA by nemala brzdiť konfrontáciu medzi nimi. Zmienili sa tiež o tom, že

spojenci USA v Európe – vrátane Nemecka a Francúzska – sa v hodnotení hrozby, ktorú predstavuje Čína, prejavujú triezvejšie, ale zdieľajú nevyhnutnosť USA konkurovať Rusku a Číne a obmedzovať dosah partnerstva týchto dvoch krajín.