Palestínci prelomili zbytočnú Maginotovu líniu – Poslal Izrael tvrdé varovania Teheránu, Damasku a Bejrútu ?

V piatok 6. októbra 2023 napoludnie sa vysoký dôstojník generálneho štábu rozprával s hosťom vo svojej kancelárii v Tel Avive. Pár minút po tom, čo elektronické hodiny v kancelárii ukazovali 14.00, obaja si všimli, že zmeškali presný čas, kedy pred 50 rokmi vypukla na Sinajskom polostrove vojna Jom Kippur. Rozhovor sa, prirodzene, týkal lekcií z roku 1973. „Na okupovaných územiach,“ konštatoval dôstojník, „sme päť minút pred intifádou.“ Povedal to bez toho, aby vedel, čo prorokuje. Hostiteľ – rovnako ako celé Izraelské obranné sily (IDF) – sa zaujímal najmä o to, čo sa môže stať na Západnom brehu. Ale pod nosom obranného establišmentu sa pozdĺž hranice Gazy práve vtedy formoval bezprecedentný útok Hamasu proti Izraelu.

Takto uvádza svoju analýzu v izraelskom denníku Haaretz vojenský a bezpečnostný  analytik Amos Harel, ktorý hneď v úvode podotýka, že treba sa mať na pozore pred prehnanou hystériou. Ale nemá zmysel znižovať závažnosť nešťastia, ktoré sa odohralo. Izrael je od sobotňajšieho rána vo vojne. Útok Hamasu, ktorý úplne zaskočil izraelské spravodajské služby, kompletne zničil operačnú obrannú koncepciu na hranici pásma Gazy. Na izraelskej strane je doteraz zaznamenaných viac ako 250 obetí a viac ako 1 590 zranených, čo je počet, ktorý by sa mohol výrazne zvýšiť po prehľadaní všetkých napadnutých miest. Podľa správ z Gazy  tam z Izraela  odviezli desiatky rukojemníkov a tiel Izraelčanov. Ani z hľadiska rukojemníkov a nezvestných osôb sa to nedá porovnať s únosom izraelského vojaka Gilada Šalita v roku 2006. Je ťažké zistiť, či vláda zmierňuje nálety na Gazu z obavy o životy izraelských väzňov. Je pravdepodobné, že v zápale vojny sa takéto úvahy robiť nebudú.

Izrael hovoril o „dahíjskej doktríne,“ ktorá zahŕňa systematické ničenie infraštruktúry v husto obývaných oblastiach, ako poučenie z druhej libanonskej vojny v roku 2006. Teraz sa to s veľkou intenzitou odohráva v Gaze. IDF, bezpečnostná služba Shin Bet a izraelská polícia sa zapájali do bojov od domu k domu počas 10 hodín v komunitách a na vojenských základniach, kde sa ukrývali ozbrojení Palestínčania. Na niekoľkých miestach – napríklad v meste Ofakim a kibuci Be’eri – sa teroristi ukryli spolu s rukojemníkmi. Izraelská armáda mobilizuje záložné sily v rozsahu vojnovej mobilizácie. V niektorých komunitách a armádnych základniach sa odohrali hrozné masakry. Napriek tomu, že na izraelský domáci front – z juhu na Jeruzalem a väčšiu oblasť Tel Avivu – boli vypálené tisíce rakiet a striel, išlo najmä o taktiku na odvrátenie pozornosti. Úsilie Hamasu sa sústredilo na obce pozdĺž hranice. Je tragické, že to bolo úplne úspešné.

Reakcia Izraela si vyžiadala vysokú cenu medzi útočníkmi a v podobe leteckých útokov v pásme Gazy. Palestínčania utrpeli stovky obetí a očakáva sa, že útoky sa v noci a v najbližších dňoch zintenzívnia. Toto však nie je jediná aréna, ktorá by mohla vzplanúť. Aj keď IDF sústreďujú sily a úsilie na juhu, musia brať do úvahy možnosť vojny na viacerých arénach, ktorá bude zahŕňať Západný breh Jordánu, Východný Jeruzalem a možno aj Hizballáh a extrémistické elementy medzi izraelskými Arabmi. Hizballáh vyčkáva na vývoj situácie a zvažuje svoje kroky.  Možno predpokladať, že vodcu Hizballáhu Nasralláha „svrbí prst na spúšti.“ Situácia si vyžaduje bolestivé historické porovnanie.  Izraelská koncepcia týkajúca sa Gazy sa zrútila. Zlyhala politicky, v rozmiestnení obranných síl, v pripravenosti na prekvapenia a v absolútnom nedostatku spravodajských varovaní. V noci z piatka na sobotu 7. októbra 2023 izraelskí politickí a vojenskí predstavitelia bezpečne spali vo svojich domovoch. Jednotky IDF neboli posilnené, pretože nedošlo k žiadnemu včasnému varovaniu. Obvyklý názor bol taký, že Hamas sa pripravuje na ďalšie vojnové hry.

Vojenské spravodajstvo a generálny štáb armády zašli ešte ďalej: Za posledný rok často tvrdili, že Hamas je po výsledkoch predchádzajúcich kampaní Izraelom odstrašený  a netúži po ďalšej vojne. V skutočnosti sa stovky – ak nie tisíce – bojovníkov Hamasu celé mesiace pripravovali na prekvapivý útok, pričom nič z toho nevyšlo najavo. Po celú dobu Izrael zvažoval, či zvýšiť počet robotníkov, ktorí majú povolené vstúpiť do krajiny z Gazy na pracovné účely. Katastrofálny výsledok sa prejavil o 50 rokov a deň po vypuknutí vojny Jom Kippur. Ide o obrovské zlyhanie, na ktorom sa podieľalo celé politické a vojenské vedenie, ale touto otázkou sa bude treba podrobne zaoberať až po skončení vojny. Problém je v tom, že Izrael vstupuje do tejto vojny v stave bezprecedentnej krízy, v ktorej extrémistické a šialené správanie vlády diktovalo programovú agendu zameranú na všetky nesprávne veci. 

To síce nezbavuje zodpovednosti profesionálne špičky, ale určite to skomplikuje fungovanie štátu v ťažkých dňoch, ktoré čakajú Izrael. Hamas sa poučil z operácie Protective Edge v roku 2014 a primerane sa pripravil. V uvedenej kampani sa síce organizácia pokúsila vykonať útoky cez tunely, ale väčšina jej snáh o presun bojovníkov do Izraela sa jej do veľkej miery nepodarila, pričom značnú časť takýchto pokusov zmarili sily IDF. Tentoraz Hamas zaútočil na pozície armády, v ktorých, ako sa zdá, bol nízky stav pohotovosti a len obmedzené sily. K zrážkam došlo aj na veliteľstve divízie v Gaze a na niekoľkých ďalších vojenských základniach. Poškodenie veliteľstva divízie vážne narušilo reťazec velenia a kontroly po celej dĺžke hraničného plota. Vojaci, policajti a ďalší príslušníci bezpečnostných síl, ako aj dobrovoľníci z radov obyvateľov viedli hrdinské boje, aby zablokovali teroristov, ktorí už boli vo vnútri obcí. K tomu treba uviesť, že sa vyskytli  aj otrasné príklady problematickej bojovej pripravenosti a nedostatočnej zručnosti na strane niektorých prekvapených jednotiek. Vyšší dôstojníci v zálohe, veteráni z mnohých vojen, ktorí sledovali videá natočené Hamasom, boli úplne šokovaní tým, čo videli.

Ale nebol to jediný problém, ani nedostatok spravodajských informácií. Zdá sa, že celý systém sa jednoducho zrútil. To sa nestalo, keď sa Izrael postavil proti egyptskej armáde alebo Hizballáhu. Tentoraz to bola oveľa menšia skupina, ktorá zasadila Izraelu najbolestivejší úder, aký utŕžil od roku 1973 (pričom počet obetí v prvých dňoch možno dosiahol úroveň prvého dňa tejto vojny) – a to v scénach pripomínajúcich hrôzy z roku 1948. Treba však poznamenať, že tieto dve vojny skončili tým, že Izrael získal prevahu. Po dočasnom vyradení hraničných priechodov  špeciálne jednotky Hamasu  – Nukhba –  zamerali sa na veľké množstvo obcí pozdĺž hranice, ktoré zostali bez výraznejšej obrany. Výsledkom je, že aj po mnohých hodinách od začiatku útoku o 6:30 zostali niektoré komunity v obkľúčení, pričom teroristi chodia okolo a hľadajú obete. Žiaľ, tieto plány sú presne tým, na čo sa Hamas roky pripravoval. Bez včasného varovania, s chabým obranným nasadením, boli hradby prelomené.

Prekážka, ktorú Izrael postavil – obrovský múr – ktorý mal zabrániť kopaniu útočných tunelov, bola zbytočná. Jednoducho ho obišli. Operačné brány pozdĺž hraničného plota, ktoré používajú IDF, prelomil Hamas, ktorý sa prehnal oblasťou s ozbrojenými mužmi jazdiacimi na pickupoch. Plukovník vo výslužbe Yossi Langotsky, veterán vojenskej rozviedky a výsadkárov, v roku 2018 v denníku Haaretz varoval, že IDF budujú v pásme Gazy zbytočnú Maginotovu líniu, ktorá bude prelomená, keď dôjde ku kríze. V sobotu sa ukázalo, že mal pravdu. Hlasy prichádzajúce celý deň od obyvateľov týchto komunít, z ktorých niektoré obsadil Hamas, boli srdcervúce . Táto dráma sa odohrala naživo na televíznych kanáloch, pričom to počul a videl celý národ. Dlhodobé dôsledky pre Izraelčanov žijúcich pri hraniciach, pre vzťahy medzi Izraelom a Palestínčanmi a pre  situáciu v regióne budú obrovské. Dôvera a rešpekt medzi verejnosťou a bezpečnostnými zložkami – najmä IDF – boli narušené spôsobom, ktorý tu bude cítiť ešte dlhé roky.

Už v úvodnej fáze tejto vojny dosiahol Hamas svoje víťazné scény a bude ich oslavovať na sociálnych sieťach a televíznych kanáloch. Zároveň bude táto organizácia a jej vodcovia čeliť katastrofe, rovnako ako obyvatelia pásma Gazy. Hamas získal obrovské operačné víťazstvo, ale je možné, že jeho úspech zašiel príliš ďaleko. Izrael bude reagovať nesmiernou silou, pričom v  husto obývaných mestských oblastiach bude mať len málo obmedzení na použitie ostrej munície. Keď Palestínčania šíria fotografie zohavených tiel a zlého zaobchádzania s väzňami, s rabovaním a barbarskými oslavami víťazstva, v Izraeli vrie krv. Medzi už zasiahnutými cieľmi v Gaze sú výškové budovy, ktoré využíva Hamas a Islamský džihád, ale aj obydlia rodín. Teraz, na pozadí krutého útoku spáchaného s cieľom zabiť civilistov, Izrael cíti, že má rozsiahlu medzinárodnú legitimitu konať. Výsledky pocíti Gaza.

Nemožno vylúčiť pozemné operácie a obsadenia pásma Gazy. Vodcovia Hamasu Yahya Sinwar a Mohammed Deif – ktorí sa v sobotu ráno chválili porážkou, ktorú spôsobili izraelskej armáde – možno ešte dosiahnu smrť mučeníkov, ktorú si želajú. Imúnni nie sú ani lídri ďalších organizácií v oblasti. Scenár nočnej mory odohrávajúci sa v Gaze sa tým nemusí skončiť. Je pravdepodobné, že sa veci rozšíria aj do iných oblastí. To všetko zastihlo Izrael – ako už bolo uvedené – v nevhodnom čase. Mohlo to byť súčasťou kalkulácií Hamasu, ktorý predpokladal, že by mohol využiť slabosť Izraela. Vzhľadom na vážne zlyhanie spravodajských služieb Izraela nemožno odmietnuť predpoklad, že nevieme, čo sa deje v iných oblastiach. Bol tento krok koordinovaný s Hizballáhom a Iránom? Čaká Hizballáh, kým Izrael spotrebuje veľkú časť svojich rakiet systému Iron Dome a potom sa zapojí do boja? Dalo by sa predpokladať, že Izrael teraz prostredníctvom rôznych kanálov posiela tvrdé varovania Teheránu, Damasku a Bejrútu.

V predvečer sviatku Jom Kippur, generálmajor Eran Niv, vedúci signálneho spravodajstva na generálnom štábe IDF, poskytol rozhovor pre denník Haaretz . Generál Niv inicioval opätovné vydanie starej knihy s názvom „Pearl Harbor: Varovanie a rozhodnutie“ od historičky Roberty Wohlstetterovej. Analýza spravodajských a operačných zlyhaní, ktoré postihli USA v roku 1941, by nám podľa neho mohla pomôcť zabrániť ďalšiemu zlyhaniu. Redaktori tohto rozhovoru boli menej optimistickí. „Ďalšie prekvapenie príde – otázkou je, ako sa naň Izrael pripravuje,“ uvádza titulok. Sobotňajšie udalosti ukázali, že odpoveď znie: veľmi neuspokojivo. Za 26 rokov, keď som pokrýval izraelský obranný systém pre denník  Haaretz – zdôrazňuje Amos Harel –   nemôžem si spomenúť na taký hrozný deň. Je to obzvlášť znepokojujúce, pretože prekvapenie sa udialo v oblasti, do ktorej Izrael investuje miliardy šekelov na účely monitorovania. V okamihu pravdy sme nevedeli nič.

Zlyhanie sa však netýkalo len  zhromažďovania spravodajských informácií, ale išlo aj o operačné a dokonca koncepčné zlyhanie. „Celé roky sme žili v imaginárnej realite,“ povedal v sobotu jeden vyšší dôstojník v zálohe, keď sa ponáhľal na severný front a snažil sa počuť nejaké správy z domova v súvislosti s bojmi v Gaze. „Prehnane sme sa spoliehali na sofistikovanú podzemnú bariéru, na technológiu. Presviedčali sme sa, že Hamas je odstrašený a vystrašený a že vždy budeme včas dostávať varovania spravodajských služieb. Mysleli sme si, že vieme analyzovať ich zámer a myšlienky. Vytriezvenie bude ťažké.“ Vojna, ktorá sa odohráva v Gaze, úplne mení situáciu z hľadiska diplomatických a politických udalostí. Záložní vojaci, ktorí povedali, že prestanú chodiť do služby kvôli súdnemu prevratu,  vrátili sa k svojim jednotkám a na veliteľstvá. Je pravdepodobné, že niektorí z nich sa teraz zúčastňujú letov, pri ktorých zhadzujú obrovské množstvá zbraní na Gazu. Veľké izraelské opozičné strany Yesh Atid a National Unity už vyjadrili ochotu diskutovať o vytvorení vlády národnej jednoty.

Za súčasných mimoriadnych okolností, keď alternatívou je vojna s Bezalelom Smotrichom a Itamarom Ben-Gvirom, na kľúčových pozíciách v izraelskom kabinete, zdá sa, že nie je iná možnosť, ako zostaviť takúto vládu. Podobne ako pred 50 rokmi, prekvapenie sa udialo počas šabatu. Na jeho konci začali (Netanjahuovi) hovorcovia útočiť. Na vine je bezpečnostná služba  Shin Bet, na vine je vojenská rozviedka, vinný je náčelník generálneho štábu, rovnako ako protestné hnutie. Protest bude nateraz pozastavený, a to oprávnene, kým sa vojna neskončí. Ale nemožno upustiť od hlbokého vyšetrovania na najvyšších miestach: čo sa nám stalo a ako sme sa dostali do takej vražednej pasce? Podľa všetkého neboli žiadne spravodajské varovania, ale boli tu včasné varovné signály od Gazy po Západný breh. Celé vedenie ich ignorovalo. Možno očakávať obrovský politický ohlas, podobne ako v roku 1973. Netreba zabúdať, že premiér Benjamin Netanjahu je osobou zodpovednou za politické a bezpečnostné zlyhanie viac ako ktokoľvek iný. Samozvaný „pán Bezpečnosť,“ tento prívlastok prijali jeho prívrženci, varoval Irán a Hizballáh, ale posmieval sa potrebe podniknúť diplomatické kroky na palestínskej scéne, pričom si pestoval závislosť od ticha na fronte Hamasu bez toho, aby sledoval pripravenosť armády.   Keď sa táto vojna skončí, za túto chybu musí zaplatiť, podobne ako v prípade Goldy Meirovej  pred 50 rokmi.