Výsledky župných volieb povzbudili opozíciu, vyvolali nervozitu vo vládnej strane Smer – SD a pre serióznych analytikov slovenskej politickej scény nastolili otázku, čo sa stane v roku 2020, keď najsilnejšia politická strana na Slovensku nebude mať dostatok partnerov na zostavenie koaličnej vlády. Doterajšie volebné preferencie však naznačujú, že všetko môže byť aj inak – teda opozícia premrhá šancu získať väčšinu kresiel v parlamente a premiér Róbert Fico sa o dva roky ocitne v pozícii Andreja Babiša, ktorý hľadá partnerov na podporu jeho kabinetu.

Triezvo uvažujúci analytici pri hodnotení aktuálnej politickej situácie na Slovensku si kladú otázku, kam môže vyústiť vývoj pomerov o dva roky, keď krajina bude stáť na prahu parlamentných volieb a občania budú manipulovaní argumentmi opozičných i vládnych strán. Súčasná roztrieštená vnútropolitická scéna nedáva veľké nádeje, že spoločnosť sa vydá konštruktívnym smerom a vznikne atmosféra umožňujúca pozitívny prístup k riešeniu problémov, deformovane prezentovaných politikmi všetkých straníckych farieb.

Vyslať horší signál o Slovensku do sveta, ako to dokázali dvaja jeho najvyšší ústavní predstavitelia, sa sotva niekomu podarí. Prezident Andrej Kiska rečnil pred Európskym parlamentom o „ruskej hrozbe“ Európe a predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko v ten istý deň „vylieval“ svoje rusofilstvo pred poslancami ruskej Štátnej dumy.

Neúspech strany Smer – SD v župných voľbách je varovným signálom, že najvplyvnejšia slovenská politická strana sa ocitla na historickej križovatke. Jej budúcnosť je významnou mierou závislá na intenzite sebakritickej reflexie, ktorá si však bude vyžadovať odvahu pozrieť sa do zrkadla a bezohľadne sa porátať so všetkým, čo politicky i morálne ju poškodzuje a uberá jej voličský potenciál.

Výsledky župných volieb sú predmetom racionálnych úvah, krkolomných špekulácií i nafúknutých propagandistických bublín, ktoré sú odzrkadlením eufórie opozície, ešte donedávna prešľapujúcej v defenzívnom postavení hlavne voči strane Smer. Za najdôležitejší úspech opozície v župných voľbách možno považovať fakt, že dokázala skoncentrovať svoj potenciál a vyslať signál o svojej pripravenosti na ďalšie boje jej potenciálnym voličom, ktorí sa župných volieb nezúčastnili.

Posledný vývoj v Katalánsku zosilnil hlasy predstaviteľov mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK), ktorá už od svojho prvopočiatku deklaruje názor, že Maďari na Slovensku potrebujú územnú autonómiu. Okrem iného argumentujú aj tým, že výsledky posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 ukázali, že k maďarskej národnosti sa hlásilo o 110 000 občanov menej, než to bolo v roku 1991.