Najsilnejšia parlamentná a vládna strana Smer-SD doteraz oficiálne nenominovala kandidáta na post prezidenta republiky, čo je príznakom jej vnútornej krízy, aj keď si to jej predstavitelia nepriznávajú. Môžu síce argumentovať stabilnou voličskou základňou – ktorá sa dokonca pri posledných prieskumoch volebných preferencií mierne rozšírila – avšak je to predsa len málo, aby vyvrátili pochybnosti, že strana Roberta Fica od minuloročných župných volieb stráca politickú dynamiku, ale aj vnútornú súdržnosť, čo demonštroval odchod Mareka Maďariča z vedenia strany i z postu ministra kultúry vo Ficovej vláde. Ani neochota ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka prijať ponuku strany Smer-SD kandidovať na prezidentský úrad nie je však jediný príznak toho, že Fico už nedisponuje bezvýhradnou lojalitou elitných kádrov jeho strany, ktorí po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky opatrne dávajú najavo, že politika Smer-u si vyžaduje korekciu, ak si chce udržať dominujúcu politickú pozíciu na Slovensku.

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky otvára mýtickú Pandorinu skrinku slovenskej politiky, i keď niektorí zasvätení môžu pochybovať, či odhalí všetko to zlo a morálnu biedu, o ktorej verejnosť viac tuší, ako vie – alebo si všeličo len domýšľa. Medializované súvislosti s menom podnikateľa Mariana Kočnera naznačujú, že prípad sa môže stať ústrednou témou blížiacej sa kampane k voľbám prezidenta republiky, ale hlavne k voľbám do Národnej rady SR, ktoré majú byť v prvom štvrťroku roku 2020. Opoziční politici si prihrievajú na procese prebiehajúceho vyšetrovania svoju politickú „polievočku“, keďže doterajšie výsledky prieskumov volebných preferencií signalizujú, že opoziční vodcovia a ich politické programy doteraz nepreklopili pomyselnú misku váh sympatií voličov v ich prospech. Ani ex-premiér Róbert Fico si nenechal ujsť príležitosť, aby doterajší stav policajného vyšetrovania neinterpretoval vo svoj prospech.

Nie všetkých politikov – vládnych i opozičných – pri realistickom hodnotení ich vyjadrení a činov možno hádzať do jedného vreca. Ale zriedkakedy sa vyskytuje taká kritická sebareflexia, akú v nedeľu 30. septembra 2018 prezentoval v diskusnej televíznej relácii TA3 „V politike“ poslanec Národnej rady z hnutia Sme rodina Milan Krajniak. Na margo posledného protestného pochodu iniciatívy „Za slušné Slovensko“ totiž konštatoval, že „ľudia protestujú, lebo neveria nikomu z nás.“ Ku Krajniakovemu vyjadreniu sa žiadať doložiť otázku, že koľko bolo tých ľudí, ktorí prišli na piatkový protest v Bratislave a ostatných slovenských mestách. Preto oveľa presnejšou mierou nespokojnosti je posledný prieskum volebných preferencií agentúry Focus; jeho výsledky viac-menej kopírujú čísla z prieskumov za posledné mesiace, keď sa preferencie politických strán pohybovali na približne rovnakej úrovni a ich rozdiely sa blížili úrovni štatistickej chyby.

Najnovší vývoj policajného vyšetrovania kauzy zavraždenia Jána Kuciaka a jeho priateľky môže viesť nielen k usvedčeniu vraha a jeho komplicov – ale azda umožní zistiť, kto bol objednávateľom vraždy – a vnáša nový moment do kampane, v ktorej opozícia dvojnásobnú vraždu s nevyjasneným pozadím využívala hlavne ako jeden z argumentov proti súčasnej vládnej koalícii. Na pozadí niektorých chýb Ficovej vlády zavraždenie Kuciaka a jeho partnerky slúžilo ako morálny stimul všetkých kritických obvinení, ktoré opozícia predkladala verejnosti ako jasné dôkazy o tom, že súčasnú koalíciu je potrebné čo najskôr nahradiť novou vládnou zostavou. Dokonca opoziční politici – s výnimkou Milana Krajniaka – prišli tiež s nekompetentným nápadom zmeniť proces nominácie policajného prezidenta, čo vládna koalícia akceptovala, aby si zachránila kožu pred rozhnevanou laickou verejnosťou.

V súvislosti s voľbami poslancov Národnej rady SR v roku 2020 sa množia úvahy analytikov o tom, aké sú šance súčasného prezidenta republiky Andreja Kisku, keď ukončí svoj prezidentský úrad a začne sa prejavovať ako aktívny opozičný politik. Jeho zámer predovšetkým vystrašil predstaviteľov opozičných strán, ako sú Richard Sulík, Igor Matovič a Alojz Hlina, pretože správne predpokladajú určitý úbytok svojich voličov v prospech politického subjektu na čele s Andrejom Kiskom. Potvrdili to aj výsledky prieskumov, i keď ich relevantnosť je vzhľadom na časový horizont parlamentných volieb nie celkom presná. Napriek tomu signalizujú, že významná časť potenciálnych voličov opozície presunie svoje sympatie k avizovanej Kiskovej strane, keďže osoba prezidenta republiky sa im javí dôveryhodnejšia, ako podaktorí predstavitelia opozičnej „elity“.