Už sú tomu viac ako dva týždne, čo predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini vyzval opozičný Smer-SD, aby pripojil chýbajúcich desať podpisov poslancov Ficovej strany k návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu kvôli vysloveniu nedôvery vláde Eduarda Hegera. Ex-premiér apeloval tiež na predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, aby politický subjekt predsedu parlamentu opustil koalíciu. Väčšina triezvo uvažujúcich občanov vníma tieto výzvy len ako prázdne propagandistické plesknutie do vody a všetky nasledujúce reči opozičných politikov bude brať iba ako „mlátenie prázdnej slamy.“ Analytici už niekoľkokrát jasne napísali, že táto koaličná zostava sa bude zubami-nechtami držať pri moci, teda omieľanie opozičnej kritiky na pôde parlamentu aktuálnu situáciu zmeniť nemôže. A pokusy opozície vmanévrovať Borisa Kollára do akýchkoľvek protivládnych aktivít sú márne – iba posilňujú jeho váhu pri vyjednávaniach s koaličnými partnermi.

Ak si prezidentka republiky Zuzana Čaputová naplánovala pracovné konzultácie s premiérom Eduardom Hegerom, ako aj s ďalšími ústavnými činiteľmi a nevynechala ani predstaviteľov opozičných politických strán Roberta Fica a Petra Pellegriniho, aby s nimi hovorila o aktuálnej bezpečnostnej situácii i celkovej situácii na Slovensku, tak to nie je dobrá známka pre súčasnú vládu. Hlava štátu zrejme usúdila, že bez jej priamej angažovanosti vládna koalícia a ani opozícia nie sú v stave konštruktívnymi krokmi prispieť k upokojeniu spoločenských pomerov, ktoré sa neustále vyostrujú a prinášajú riziko prehlbovania súčasnej krízy, ohrozujúcej právnu i ekonomickú stabilitu vzťahov v krajine. Nevedno, či sa Zuzana Čaputová pokúša o úlohu akéhosi mediátora alebo chce dať politikom najavo, že bude dôraznejšie postupovať v prípadoch, keď bude potrebné upozorniť občiansku verejnosť na zlyhania politikov a vytvoriť na nich spoločenský tlak, aby konali zodpovedne a brali do úvahy záujmy občanov – a nie svoje mocenské ambície.

Kríza vo vzťahoch medzi koaličnými partnermi – podobne ako všeobecná vnútropolitická kríza na Slovensku – dostáva sa už za hranicu, kde možno bez preháňania hovoriť o tom, že niektorí koaliční politici ako keby podľahli atmosfére konšpiracionistických bludov, ktoré v dnešnej dobe šíria manipulátori na sociálnych sieťach – v niektorých prípadoch výdatne živených tzv. médiami hlavného prúdu. Už dlhší čas sa objavovali fámy, že hrozí zatknutie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ba dokonca samotný Lipšic si dovolil špekulatívne tvrdenie, že bol sledovaný vozidlami Slovenskej informačnej služby. Dokonca predseda parlamentu Boris Kollár verejne nepriamo korigoval uvedenú verziu tvrdením, ktoré prevzal – podľa jeho vyjadrenia – z internetu, že Daniela Lipšica možno sledovalo Vojenské obranné spravodajstvo, čo je ešte väčší blud, pretože takáto inštitúcia na Slovensku už od roku 2012 na Slovensku neexistuje.

V súvislosti so súčasnou krízou vládnej koalície viacerí spomínajú aj meno bývalého prezidenta Andreja Kisku, ktorého poradcovia pred skončením jeho úradovania v Grasalkovičovom paláci nahovorili, aby sa dal na stranícku politiku a omámili ho víziou premiérskeho kresla. Už predtým bolo zrejmé, že popradský podnikateľ je politický analfabet a nie príliš chytrý človek, čo sa prejavilo aj vtedy, keď naletel jemu podobným podvodníkom blízkym podtatranskému podsvetiu. K prezidentskej kariére mu dopomohlo to, že časť voličov bola sklamaná politikou Roberta Fica a ďalšia časť nevidela na slovenskej politickej scéne inú dôveryhodnú tvár nekompromitovaného politika. Za týchto okolností Kiska pozliepal politicky a ideovo nesúrodý subjekt, ktorý podaktorých občanov oslovoval ani nie tak svojím programom, ale niektorými menami pozitívne známymi na verejnej scéne. Spomedzi nich sa tiež „ulakomil“ na výrečnú poslankyňu strany OĽaNO a „šibrinkoval jej pred nosom“ kreslom ministerky vnútra vo vláde, kde bude on premiérom.

Po tom všetkom, čo po tieto dni zažívajú občania Slovenskej republiky, nemôže byť nik prekvapený, že mnohí strácajú úctu k zákonom a právu i k autorite orgánov činných v trestnom konaní. Dokonca prezidentka republiky Zuzana Čaputová verejne vyjadrila prekvapenie nad zrušením obvinení bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, u ktorého ešte minulý týždeň senát Najvyššieho súdu SR, a predtým ďalšie dva jeho senáty nevideli dôvody na zrušenie väzby, a teda potvrdili dôvodnosť trestného stíhania Pčolinského. Doteraz desať sudcov posudzovalo zákonnosť, dôvodnosť trestného stíhania a dôvodnosť väzby Vladimíra Pčolinského na Najvyššom súde SR a Špecializovanom trestnom súde. Ale ich verdikty vôbec nemali konečný vplyv na rozhodnutie generálnej prokuratúry zrušiť obvinenia proti Pčolinskému a prepustiť ho z vyšetrovacej väzby.