Politici vládnej koalície už cítia, že strácajú pôdu pod nohami a robia všetko preto, aby vývoj smerujúci k ich volebnej porážke v najbližších parlamentných voľbách nejakým spôsobom zastavili. Rozhadzujú na všetky strany nie sociálne „balíčky,“ ale balíky, aby si kúpili hlasy  niektorých sklamaných voličov. Posledným prejavom ich slabosti je zrušenie výberových konaní na post policajného prezidenta i riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, čo by malo pomôcť neschopnému ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi, keď sa neosvedčí dočasne nominovaný policajný prezident Štefan Hamran a bude potrebné namiesto neho dosadiť inú figúru. Nie je to veľmi múdre riešenie, pretože občania si veľmi dobre pamätajú, ako líder OĽaNO ešte ako opozičný politik zúrivo bojoval za to, aby najvyšší šéf polície nebol politický nominant ministra vnútra, ale skúsený policajný funkcionár preverený vo výberovom konaní uznávanými profesionálnymi a spoločenskými autoritami.

Hoci neuplynula ani polovica funkčného obdobia súčasnej vládnej koalície, už sa začínajú objavovať špekulácie o tom, kto by mal tvoriť budúcu vládnu zostavu po najbližších parlamentných voľbách. Podaktorí komentátori médií tzv. hlavného prúdu znervózneli pri pomyslení, že sa nahlas uvažuje o vládnej aliancii, reprezentovanej Petrom Pellegrinim, Richardom Sulíkom a Irenou Biháriou. Znepokojenie zachvátilo aj niektorých vládnych politikov, možno obdarených schopnosťou veriť v zázraky – iba tak si možno vysvetliť ich ilúziu, že pôsobenie v exekutíve manipulovanej Igorom Matovičom prežijú bez politickej ujmy. Kritické vyjadrenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela na adresu prezidentského paláca svedčí o tom, že deformovane vnímajú vývoj slovenskej politickej scény, a preto nechápu realizmus prezidentky Zuzany Čaputovej vo vzťahu k tým opozičným činiteľom, ktorí sa snažia konštruktívne pristupovať k riešeniu otázok nakopených pandémiou.

Slovensko deptané pandémiou Covid-19 sa ocitlo v situácii, v ktorej sa kumulujú spoločenské defekty nahromadené za uplynulé desaťročia. Aj iné krajiny hľadajú riešenia z krízového stavu spôsobeného pandémiou, ale sotva sa v Európe nájde štát, v ktorom politické elity prejavujú takú mieru nekompetentnosti, diletantizmu a politického primitivizmu, akou sa prezentuje súčasná vládna koalícia. Ešte v marci minulého roku prišiel vtedajší predseda vlády Igor Matlovič s myšlienkou tzv. blackoutu. Keďže predseda strany OĽaNO neovláda angličtinu a vysokú školu absolvoval podvodným spôsobom, na svoje riešenie použil nenáležitý termín z angličtiny, pretože podľa jeho predstavy išlo vlastne o akýsi výnimočný stav, ktorý mal izolovať krajinu a zabrániť tak šíreniu pandémie. Ešte šťastie, že Matovičovi koaliční partneri mali zdravý rozum a jeho nezrelý nápad neakceptovali.

Možno pozorovatelia politických pomerov na Slovensku – ktorí sa intenzívne „špárajú“ v komplikovaných zákutiach chorej duše Igora Matoviča – si všimli nedávne verejné vyjadrenie predsedu najsilnejšej vládnej strany o jeho obavách, že „po ďalších voľbách nám tu reálne hrozí konglomerát typu mafia light, čiže Pellegrini, SaS, Progresívne Slovensko. To je scenár, ktorý sa tu črtá.“ Z citovaného výroku bývalého premiéra  možno logicky usudzovať, že predseda strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti ešte vníma reálne fakty, i keď niektoré jeho riešenia aktuálnych problémov spoločnosti z pozície ministra financií tak nepôsobia. Azda aj tu kdesi možno hľadať vysvetlenie Matovičovho správania, ktoré svedčí o tom, že ani on si nerobí ilúzie, ako môže súčasná vládna koalícia v najbližších parlamentných voľbách dopadnúť, avšak napriek tomu nestratil nádej, že voliči zostanú tak naivní, ako boli vo februári 2020 a nechajú sa kúpiť primitívnymi populistickými gestami.

Podľa vyjadrení odborníkov, politikov i väčšiny médií Slovensko speje k humanitárnej kríze, ktorá však neprichádza ako tzv. „čierna labuť,“  ako sa metaforicky pomenúvajú neočakávané udalosti, ktoré majú významný vplyv na spoločnosť.  Pandemické trendy v Európe i situácia v našej krajine totiž už skôr naznačovali, že nastane stav, keď expanzia koronavírusu Covid-19 prekoná kapacitu nášho zdravotníckeho systému a prinesie nedozierne následky nielen pre zdravie a životy ľudí, ale aj vnútropolitickú stabilitu organizmu štátu. V aktuálnej krízovej situácii sa ukazuje, že vládne i opozičné politické elity nedisponujú osobnosťami, ktoré by boli schopné pozitívne zasahovať do vývoja pandémie tak, aby zabránili pribúdaniu ďalších komplikácií a konštruktívne vplývali na atmosféru v spoločnosti. Ani politicky neskúsená prezidentka republiky nedokáže kompetentne zastať úlohu aktívneho mediátora a prenecháva iniciatívu straníckym lídrom, vnímajúcim zodpovednosť za vývoj pomerov v štáte populistickou optikou ich volebných preferencií, skreslených manipuláciou médií i sociálnych sietí.