Pád líry oslabuje „chorého muža na Bospore“ – veria Turci v Erdoğanovu schopnosť vrátiť krajinu k ekonomickej stabilite ?

V druhej polovici 19. storočia sa Turecko – vtedy ešte Osmanská ríša – pre svoje politické a ekonomické problémy začalo označovať ako „chorý muž na Bospore.“ K uvedenej metaforickej charakteristike sa analytici vždy vracali, keď sa táto veľká krajina na pomedzí Európy a Ázie ocitla v kríze. Aktuálna situácia v Turecku určitým spôsobom zvádza k podobným úvahám, aj keď súčasný stav nie je analogický s pomermi, kvôli ktorým kedysi „pokrstili“ Turecko na „chorého muža na Bospore.“ Západ – hlavne Washington – už dlhší čas pociťuje obavy z „odcudzenia“ Turecka (myslí sa vzťah k NATO) a prehlbovanie tohto „odcudzenia“ umocňujú vážne ekonomické problémy krajiny, ktoré nedávno zvýraznili sankčné opatrenia administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Expert Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Timur Achmetov pokúsil sa na webovej stránke moskovského centra Nadácie Carnegie odpovedať na otázku, či pád tureckej líry môže stiahnuť so sebou prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. V tejto súvislosti pripomína Erdoğanovo vyjadrenie, že turecký národ je odsúdený na víťazstvo v konfrontácii s jeho dlhoročným spojencom USA. Uvádza, že mnoho ľudí v Turecku s nadšením reagovalo na jeho výzvy a stáli v radoch pred zmenárňami, aby menili svoje doláre za domácu menu. Takmer národným športom sa stalo v Turecku vyhľadávanie zradcov, ktoré sa v posledných dňoch ešte rozšírilo. Médiá informovali, že Úrad pre boj proti hospodárskej kriminalite začal sledovať ľudí a organizácie, ktoré šíria nepravdivé informácie o finančnej situácii v krajine.

Podľa autora konflikt medzi Ankarou a Washingtonom kvôli väzneniu amerického pastora Andrew Brunsona bude pravdepodobne pokračovať, pretože teraz nielen turecké úrady, ale aj turecká opozícia uznávajú, že „aj keby Turecko vydalo USA stovku pastorov, problémy v jeho ekonomike neprestanú.“ Poukazuje na to, že mnohoročná prax nekontrolovaných pôžičiek súkromnému sektoru zo zahraničia pri negatívnej obchodnej bilancii spôsobila to, že Turecko je čoraz závislejšie na kolísaní svetových trhov. Situáciu tiež zhoršil „neohrabaný“ prístup  Erdoğana k riadeniu ekonomiky. Tak napríklad v máji 2018 – bez ohľadu na očakávania investorov a odporúčania vlastných ekonomických poradcov – oznámil, že centrálna banka by nemala prijímať vlastné rozhodnutia  o úrokových sadzbách, čo sa prejavilo poklesom hodnoty tureckej líry o 8 %.

Zastaviť súčasný pokles menového kurzu líry neumožňuje ani to, že turecká ekonomika nemá tak mnoho devízových zdrojov. Popri odvetví cestovného ruchu krajina má obrovský exportný sektor, ale ten je tiež príliš závislý od dovozu. Priemerná produkcia tureckého vývozu v hodnote 100 $ si vyžaduje import surovín a komponentov za 65 $. Ekonomika potrebuje kvalitatívny prelom v zvyšovaní podielu tureckých firiem na vytváraní pridanej hodnoty vyvážaného tovaru. Zatiaľ podiel špičkových technológií na vývoze Turecka tvorí iba okolo 2 %. Obavy vyplývajú z krízy bytovej výstavby, ktorá fungovala ako lokomotíva tureckej ekonomiky. Pádom líry stavebné firmy stratili prístup k lacným úverom a obyvateľstvo začalo považovať doláre a zlato za atraktívnejšie na ukladanie investícií ako nehnuteľnosti.   

Hlavnou politickou otázkou súčasnej ekonomickej krízy v Turecku je – čo teraz bude s Erdoğanom ? Po mnohé roky sa prezidentova popularita opierala o ekonomické úspechy jeho vlády. Autor analýzy sa pýta, či Turci sú pripravení odvrátiť sa od svojho vodcu, ktorý sa stal pre mnohých symbolom bohatstva a prosperity. Turecku chýba atraktívna opozícia s presvedčivým alternatívnym programom hospodárskeho rozvoja. Opoziční politici sa v súčasnosti boja kritizovať vládu, za ktorou stoja milióny optimisticky naladených a naivných občanov. Počas 15 rokov svojej vlády Erdoğan prekonal mnohé krízy, pričom zostal na čele krajiny. Turci sú tak zvyknutí na svojho vodcu, že neuveria tomu, že by niekto iný ako Erdoğan mohol vrátiť krajinu k ekonomickej stabilite.