Osud Ukrajiny vo vojne s Ruskom závisí od USA – ruský prielom zastaví iba čerstvá živá sila a munícia zo Západu

Kyjev sa teraz nachádza v podobnej kríze, akú zažila Moskva pred dvoma rokmi. Na rozdiel od Ruska však Kyjev nedokáže zmobilizovať svoj obranný priemysel a rýchlo zvýšiť výrobu; musí sa spoliehať na západnú vojenskú pomoc. Ukrajina má tiež menej obyvateľov ako Rusko, čo znamená, že jej obete sú pociťované intenzívnejšie. Keď sú však ukrajinské sily dostatočne početné, zásobené a opevnené, ukázali, že môžu spôsobiť ruským silám vysoké straty a zmariť schopnosť Ruska premeniť jeho papierové výhody na rozhodujúce zisky. Bitka o Avdijivku je najnovším príkladom: Rusko s použitím častých náletov a zapojením až 30 000 mužov  potrebovalo päť mesiacov na dobytie zničeného mesta. Rusko v priebehu obliehania Avdijivky stratilo viac ako 600 obrnených vozidiel a pravdepodobne tisíce vojakov. Veľké straty podčiarkujú, že útočné schopnosti Ruska sú stále nedostatočné, keď sa snažia prevalcovať pripravenú ukrajinskú obranu. Naprieč frontovou líniou však zostalo len málo miest, ktoré sú tak silne chránené ako bola Avdijivka, čo znamená, že budúci ruský postup môže prebiehať ľahšie. Okrem toho na ruských slabostiach bude veľmi málo záležať, ak vyčerpané ukrajinské jednotky už nebudú môcť budovať obranu, alebo ak nedokážu rýchlo replikovať typy obrany, ktoré boli postavené v Avdijivke počas desiatich rokov.

Americká analytička Dara Massicotová – ktorá sa špecializuje na ruské ozbrojené sily – uvádza v časopise Foreign Affairs dve hlavné výhody Ruska: jeho zostávajúce zbrane a ľudskú silu. Ani tie nie sú však také silné, ako by Kremeľ chcel, aby mu to jeho nepriatelia verili. Analytička pripomína obrovské zásoby ruskej obrnenej techniky; od roku 2022 Rusko stratilo najmenej 14 000 kusov techniky.  Ruský generálny štáb kompenzoval niektoré z týchto strát revitalizáciou zásob Sovietskej armády a rekonštrukciou tisícok naftových tankov a obrnených vozidiel. V roku 2023 Rusko oživilo 1200 tankov a 2500 obrnených vozidiel, ktoré boli predtým dlhodobo skladované, pričom vyrobilo iba 200 nových alebo modernizovaných tankov. Ale tieto zásoby nie sú nekonečné. Niektorí analytici podotkli, že Rusko už odstránilo 25 až 40 % svojich strategických rezerv v závislosti od typu. To, čo zostalo, bude pravdepodobne v horšom stave alebo dokonca nepoužiteľné. Ak bude Rusko pokračovať týmto tempom, jeho zostávajúce zásoby sa v najbližších rokoch zmenšia a jeho budúce možnosti budú v dôsledku toho obmedzené. Závisí to, samozrejme, od toho, či má Ukrajina zdroje na vytvorenie aktívnej obrany a regeneráciu vlastnej bojovej sily.

Západ neudržal krok s ruskou výrobou munície. Rusko síce čerpá zo svojich starších zásob munície, pričom zrýchlilo aj novú delostreleckú výrobu. Do konca tohto roka je na dobrej ceste vyrobiť dva milióny 122-milimetrových a 152-milimetrových delostreleckých granátov a podľa odhadov zakúpilo jeden až tri milióny kusov delostreleckých nábojov zo Severnej Kórey a Iránu. Ak Spojené štáty a Európska únia dosiahnu svoje výrobné ciele, majú v úmysle spoločne vyrobiť asi 2,6 milióna nábojov, ale nie všetko pôjde na Ukrajinu. Začiatkom marca Česká republika oznámila, že môže sprostredkovať 800 000 delostreleckých nábojov pre Ukrajinu od tretích strán, no termíny dodávok sú prísne strážené. Ukrajinskí vzdušní obrancovia tiež museli prideľovať svoje protiraketové strely. Ruské raketové útoky sa od konca roku 2022 stali dômyselnejšími a komplexnejšími a miera zachytenia na Ukrajine sa v dôsledku toho znížila. Začiatkom januára ukrajinskí predstavitelia uviedli, že systémy protivzdušnej obrany v nižších nadmorských výškach v okolí Kyjeva odolajú len niekoľkým väčším útokom.

Na erózii ruského vybavenia a výhod munície bude veľmi málo záležať, ak Ukrajina nebude mať zdroje na svoju obranu v roku 2024. Nezáleží na tom, či tanky zo sovietskej éry budú menej schopné a prežité, ak Ukrajina nedostane zásoby na ich zničenie. Nezáleží na tom, či zahraničné delostrelecké granáty budú mať vyššiu „nepresnosť“ ako domáce verzie, ak si ruské sily dokážu udržať palebnú prevahu cca päť ku jednej a západná výroba a oneskorenie dodávok budú pokračovať. Nezáleží na tom, či ruská výroba presných rakiet dlhého doletu dosiahla svoj zenit – alebo, ako hovoria ukrajinskí predstavitelia, západné sankcie znižujú kvalitu ruských rakiet – ak Ukrajina nebude vybavená na obranu svojho neba. V tomto najhoršom prípade by ruské ťažké bombardéry mohli byť použité na zničenie ukrajinských miest a kritickej infraštruktúry.

Počiatočná mobilizácia Ruska v roku 2022 bola chaotická, pričom nevyškolený personál bol rýchlo nasadený, aby upchal diery v jednotkách prvej línie. V nasledujúcich mesiacoch však ruská armáda vytvorila zásobník na regeneráciu jednotiek na cvičiskách na okupovanej Ukrajine a v Bielorusku. Rusko teraz regeneruje dostatok personálu, aby udržalo svoje línie stabilné začalo obmedzené útočné operácie prinajmenšom do konca roka. Po odrazení ukrajinskej protiofenzívy vlani na jeseň zaviedlo na okupovanú Ukrajinu ďalšie jednotky. Napríklad ruské a ukrajinské sily v okupovanom Donecku boli v septembri 2023 približne rovnaké; vo februári malo Rusko prevahu dva ku jednej. Ukrajinskí velitelia začiatkom tohto roka poznamenali, že niektoré ruské sily sa zdajú byť lepšie vycvičené ako minulý rok; iní stále používajú hrubú taktiku, aby jednoducho premohli alebo vyčerpali ukrajinské jednotky.

Napriek tomu, že Rusko je schopné naverbovať viac vojakov, ľudské zdroje stále obmedzujú ambície Kremľa. Rusko nemôže ľahko premeniť svoj väčší prísun mužov na prevahu na bojisku bez rizika. Hoci ruskí vojenskí predstavitelia tvrdia, že majú k dispozícii 25 miliónov príslušníkov, v praxi majú k dispozícii len toľko, koľko dokážu vygenerovať prostredníctvom dobrovoľníckych zdrojov. Kremeľ z obavy o domácu stabilitu a bezpečnosť režimu radšej nevyzýva na ďalšie kolo mobilizácie, ak sa tomu dá vyhnúť. Aj keby chcel Kremeľ do roku 2026 obsadiť väčšie územia Ukrajiny, nie je ani zďaleka isté, či by bol ochotný akceptovať riziká spojené s personálnym nasadením dostatočne veľkých síl na dosiahnutie tohto cieľa. Ukrajina aj Rusko majú problém získať dostatočný počet vojakov vo veku 20 až 30 rokov, čo je preferovaný vekový interval pre pechotu. V prípade Kyjeva je to otázka politiky; mobilizovaní sú len muži, ktorí majú 27 a viac rokov. Hoci má Rusko celkovo väčšiu populáciu, jeho problémy s náborom do armády sú znásobené nedostatkom pracovných síl a emigráciou státisícov mužov od roku 2022. Ak by Rusko rozšírilo rozsah svojich útočných operácií v rokoch 2024 a 2025, jeho zásoby dobrovoľníkov by samy o sebe nestačili a krajina by pravdepodobne potrebovala viac kôl mobilizácie.

Rusko využíva peňažné stimuly a nákladné sociálne záruky na prilákanie dobrovoľníkov. Na splnenie kvót úrady používajú aj donucovacie metódy, ako sú razie v továrňach, ubytovniach a dokonca aj v reštauráciách, kde hľadajú mužov, ktorí by narukovali do armády, a tiež nátlak na prisťahovalcov a väzňov. Rusko verbuje aj zahraničných bojovníkov – a čoskoro možno aj zahraničných zločincov.  Pri nábore odsúdených už mohlo dôjsť k poklesu návratnosti. Pred vojnou sa počet obyvateľov ruského väzenského systému stabilne pohyboval okolo 400 000 až 420 000 osôb. Do roku 2024 tento počet klesol na 266 000, takmer určite v dôsledku náboru ruskou armádou a súkromnými žoldnierskymi spoločnosťami, ako je Wagner.

Zostávajúci odsúdení nemusia byť k dispozícii ani na nábor, pretože Rusko zvyčajne zamestnáva okolo 100 000 väzňov, ktorí pomáhajú vyrovnať sa s pretrvávajúcim nedostatkom pracovných síl v celej krajine. Ruské úrady odhadujú nedostatok 4,8 milióna domácich pracovníkov. Tento nedostatok sa týka viacerých priemyselných odvetví a väčšiny ruských regiónov. Pracovné zdroje, ktoré boli využité na vyriešenie nedostatku v minulosti – migranti, väzni, študenti – sú teraz potrebné na vojnu alebo na odvody. Žiaľ, hroziace problémy Ruska v oblasti ľudských zdrojov v roku 2025 a neskôr budú mať veľmi malý význam, ak sa taktika brutálnej sily ruských jednotiek vyčerpá a premôže ukrajinské jednotky v roku 2024.

Počas posledných piatich mesiacov bolo stratégiou Ruska viesť viacnásobné útoky s cieľom vyčerpať a oslabiť ukrajinské sily pozdĺž frontovej línie. Potom si za svoj hlavný cieľ zvolilo Avdijivku. Po páde mesta v polovici februára Rusko okamžite zintenzívnilo svoje útoky v tomto smere aj na iných miestach. Ruské sily majú len veľmi málo dôvodov nepokračovať v útokoch. Vytrvalým postupom maximalizujú dynamiku, kým pôda rozmrzne a vráti sa bahno; využívajú nedostatočnú silu ukrajinských síl, pretože majú dostatok techniky,   a útočia na ukrajinské sily skôr, než sa stihnú úplne zakopať – a to všetko prebieha v čase, keď americká pomoc uviazla v Snemovni reprezentantov USA. Celkovo je pre Ukrajinu a jej priaznivcov zlým znamením, že Rusko dostatočne dôveruje svojim schopnostiam a neistej pozícii Ukrajiny, aby  urýchlilo útoky v období pred ruskými prezidentskými voľbami v polovici marca. Tieto ofenzívy by pravdepodobne neboli schválené, keby si Kremeľ nebol istý svojimi vyhliadkami na úspech. Inými slovami, Rusko predpokladá ďalšie víťazstvá na bojisku

Zdá sa, že súčasnými cieľmi Ruska sú postup k hraniciam Donecka a zvrátenie výsledkov ukrajinskej protiofenzívy v Záporoží v roku 2023. V Donecku sa možno snažia dosiahnuť mesto Pokrovsk, aby si zabezpečili kľúčové cestné a železničné siete a zmocnili sa zvyšku Doneckej oblasti alebo provincie, z ktorej by mohli prípadne zaútočiť na zvyšné ukrajinské oporné body pri Kramatorsku a Slovjansku. Ruské sily sa pravdepodobne pokúsia postúpiť aj v Záporožskej oblasti, najmä v okolí Orichivu, kde je otvorený terén a pripravených menej ukrajinských obranných pozícií. Na severe sa ruské sily snažia priblížiť ku Kupiansku, ktorý by mohol pôsobiť ako opora v Charkovskej oblasti. Úplné opätovné obsadenie západného Chersonu sa zdá byť nepravdepodobné vzhľadom na náročnosť tamojšieho terénu, bez ohľadu na dostupnosť ruských ľudských zdrojov a síl; okrem toho minuloročné zničenie priehrady Kachovka teraz obmedzuje spevnené cesty cez rieku Dneper pri Chersone. Neexistujú ani náznaky, že Rusko zhromažďuje sily potrebné na opätovné obsadenie Charkovskej oblasti do konca roka 2024. Aby sa Rusko mohlo pokúsiť o novú ofenzívu v celom regióne, zvyšok frontovej línie by musel byť stabilný – ukrajinské sily by museli byť pevne na mieste alebo by sa nemohli premiestniť – a Rusko by muselo vytvoriť minimálne ďalšiu kombinovanú armádu, ale pravdepodobne väčšiu (50 000 až 100 000 mužov, v závislosti od stavu ukrajinskej obrany). Tieto okolnosti dnes neexistujú. Ak sa však podmienky na bojisku nezmenia a ak Rusko vygeneruje dostatočné sily, mohlo by to ovplyvniť budúcnosť Ukrajiny.

Aby ukrajinské sily udržali svoje pozície v roku 2024, potrebujú urýchlene doplniť muníciu a ľudské zdroje . Ak prídu posily, Ukrajina môže tento rok brániť frontovú líniu a regenerovať bojovú silu, kým sa priemyselná základňa Západu pripravuje na rok 2025 a ďalšie roky. Západná vojenská pomoc – konkrétne americká pomoc – musí byť schválená rýchlo, aby sa udržali kritické zásoby munície a na údržbu existujúcich bojových systémov. Ďalej musí Kyjev vytvoriť a vycvičiť personál na doplnenie frontových jednotiek. Žiaľ, nájdenie ďalších vojakov si s najväčšou pravdepodobnosťou vyžiada nepopulárnu mobilizáciu. Oneskorenie pomoci dilemu Kyjeva ešte zhoršuje.   Napokon Ukrajina musí urýchliť výstavbu pripravených obranných pozícií. Bez týchto naliehavých krokov bude prideľovanie streliva na Ukrajine pokračovať počas jari a leta. Tvárou v tvár neustálym ruským útokom by sa nedostatočne vyzbrojené jednotky mohli čoraz viac vyčerpávať a strácať schopnosť brániť sa. Ak nedôjde k okamžitým zmenám, toto je cesta, ktorou kráča Ukrajina a Západ. Dlhodobé slabiny ruskej armády nebudú mať význam, ak Ukrajina nedostane podporu v tomto roku.  Ukrajinskí frontoví vojaci sú v čoraz väčšom ohrození – nie preto, že by im chýbala vôľa bojovať alebo nepoznali slabiny svojho nepriateľa, ale pre nedostatok munície a ľudských zdrojov  Ak Západ, konkrétne Spojené štáty,  nechce, aby sa frontová línia na Ukrajine ďalej ohýbala alebo – čo je ešte horšie – rozpadala, musí urýchlene schváliť pomoc. A ak chce Kyjev pokračovať vo svojom úsilí, musí urobiť ťažké rozhodnutia, ako získať viac živej sily. Čas sa kráti !