Odporca Mečiara ex-premiér Moravčík považuje Sulíka za slovenský variant Orbána – agresívna rétorika opozičných lídrov nepomáha opozícii

Kritici i prívrženci vlády Roberta Fica sa väčšinou zhodujú v názore, že demisia vicepremiéra a ministra vnútra Roberta Kaliňáka mala prísť oveľa skôr, aby pomohla zmierniť mieru konfrontácie medzi vládnou koalíciou a opozíciou a zabrzdiť upadajúcu autoritu strany Smer-SD. Manévrovanie okolo Kaliňákovej osoby najviac poškodilo stranu Most-Híd, kde opakovane zaznela požiadavka, aby Kaliňák uvoľnil svoje kreslo a umožnil tak prežitie Ficovej vlády. Premiér Fico nedokázal prekonať obavy, že odchod Kaliňáka poskytne opozícii príležitosť, aby ďalej stupňovala tlak na vládu a povzbudí ju k frontálnemu útoku, aký sa začal – ale za iných okolností – práve teraz. A možno mal aj iné dôvody, pre ktoré tak zaťato držal svojho „korunného princa“ až do poslednej chvíle a podcenil mieru politického rizika nielen pre neho osobne, ale aj pre stranu Smer-SD.

Aktuálne už ani nejde o to, čo bude so stranou Smer-SD, ale o budúcnosť Slovenska, ktorá sa triezvo uvažujúcim ľuďom nejaví tak optimisticky, ako to prezentujú zmanipulované médiá a opoziční politici netrpezlivo dychtiaci po moci. V takomto kontexte si zaslúži pozornosť názor priateľa Ivety Radičovej – Mariána Balázsa, pre ktorého predstava, že alternatívou k súčasnej vláde „má byť Sulík, Matovič a Kollár, je rovnako bezútešná a zúfalá. A neakceptovateľná. A ich potenciálna vláda by bola rovnako nebezpečná, ako tá súčasná.“ Ešte kategorickejšie sa vyjadril bývalý premiér Jozef Moravčík, ktorý po páde kabinetu V. Mečiara zastával funkciu predsedu vlády v období od 16.marca do 13. decembra 1994: „Predčasné voľby nie sú dobrým riešením. Richard Sulík je slovenský variant maďarského Orbána, tiež bývalého liberála. Zhoršili by sa vzťahy s Nemeckom a Francúzskom. Posilnili by sa trieštivé sily v rámci Európskej únie. Igor Matovič je dieťa Mečiarovho volebného kódexu – Slovensko jeden volebný obvod. V krátkom čase do predčasných volieb je prakticky nemožné vytvoriť reálnu alternatívu pre Slovensko.“

Opoziční politici akosi nepočítajú s tým, aká môže byť konštelácia zastúpenia politických strán v Národnej rade Slovenskej republiky po riadnych – či predčasných parlamentných voľbách. Keď sa nedostane do parlamentu strana Most-Híd, bude tam Strana maďarskej komunity, ktorá sotva môže byť pre svoj nacionalistický profil koaličným partnerom Slovenskej národnej strany – ale ani národne orientovaných kresťanských demokratov.  Ambiciózny predseda SNS Andrej Danko predsa nespácha politické harakiri koaličným partnerstvom v Sulíkovej aliancii, kde bez podpory SMK nedokážu zostaviť koaličnú vládu ! Ešte kurióznejšie by boli koaličné vzťahy medzi Dankom a vodcom „obyčajných ľudí“ Igorom Matovičom, kvôli ktorému terajší predseda parlamentu inovoval rokovací poriadok. Pravdepodobne opoziční lídri žijú v stave eufórie, vyvolanej masami nespokojných, ale aj zmanipulovaných ľudí na námestiach. Zrejme si nepreštudovali demografické analýzy elektorátu, aby si ich zosúladili so svojimi politickými ašpiráciami.

Práve na základe týchto analýz ešte stále platia prognózy, že aj napriek ranám – ktoré doteraz utŕžila strana Smer-SD – kandidátka tejto strany môže získať najviac voličských hlasov v najbližších parlamentných voľbách. Samozrejme – to neznamená, že získa partnerov na zostavenia vlády. Ale pred týmto problémom sa môžu ocitnúť aj politické strany opozície, takže vznikne podobná patová situácia, akej sme svedkami v súčasnosti v Českej republike. Ficovej strane môže tiež pomôcť aj agresívna rétorika opozičných lídrov, ktorá v niektorých prípadoch prekračuje limity a nápadne pripomína boľševických agitátorov a Mečiarových lokajov v niektorých médiách. Žiada sa súhlasiť s názorom predsedu SNS Andreja Danka, že opozícii chýbajú osobnosti, ako boli Mikloš, Dzurinda alebo Radičová. Možno politici tohto typu by mohli byť alternatívou k súčasnej vláde, ktorú by si želal Marián Balázs namiesto Sulíka, Matoviča či Kollára.