Očakávania od summitu Putin-Trump v Helsinkách sú nízke – pre Moskvu by mala byť mottom „strategická trpezlivosť“

Od roku 2014 sa Rusko a Spojené štáty angažujú v konflikte, ktorý je porovnateľný, avšak veľmi odlišný od studenej vojny. Ale je rovnako nebezpečný ako jeho predchodca v dvadsiatom storočí. Vo februári 2018 americké ozbrojené sily zabili niekoľko ruských zmluvných bojovníkov – žoldnierov – ktorí postupovali na pozície amerických spojencov vo východosýrskom meste Deir-ez-Zor. V apríli odpálili USA a ich spojenci rakety proti Sýrii napriek ostrému varovaniu z Moskvy, keď náčelník ruského generálneho štábu sa vyhrážal, že príde odveta, ak bude poškodený majetok alebo personál Ruska. V oboch prípadoch sa tieto dve krajiny priblížili k priamej vojenskej konfrontácii viac, než kedykoľvek po kubánskej raketovej kríze v októbri 1962.

Riaditeľ moskovského centra  Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin upozornil, že i keď sa prezidenti Vladimír Putin a Donald Trump pripravujú na summit 16. júla 2018 v Helsinkách, očakávania v hlavných mestách ich krajín sú nízke. Prakticky nikto nepredpokladá zlom v žiadnej z otázok rozdeľujúcich Moskvu a Washington. Avšak po tesnej kolízii medzi ruskými a americkými silami v Sýrii začiatkom tohto roku obe krajiny vidia potrebu aspoň stabilizovať ich vzťah. Žiada sa spomenúť, že komunikačné kanály medzi ich vojskami sú životne dôležité pre zabezpečenie bezkonfliktného stavu. Ak sa však napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom má znížiť, je potrebný dialóg medzi prezidentmi na vysokej úrovni. Ak nadchádzajúci summit vytvorí základ pre takýto dialóg, poslúži to užitočnému účelu.

Podľa ruského experta prebieha transformácia medzinárodného poriadku, pričom Moskva nie je hlavným konkurentom Washingtonu – tento titul patrí Pekingu – ale je stále aktívna,  viditeľná a hlučná – a čoraz viac sa vyrovnáva Pekingu. Hybridná vojna sa vedie vo viacerých oblastiach, vrátane ekonomickej, informačnej, kybernetickej a vojenskej. Prebieha v oveľa integrovanejšom a globalizovanejšom svete, ako bol bipolárny svet, ktorý hostil studenú vojnu. Ekonomické a finančné sankcie si vybrali ako zbraň proti Rusku USA a ich spojenci. Účelom týchto nástrojov je to, aby Kremeľ zmenil svoju orientáciu za zvýšenú cenu, ktorú ruskí oligarchovia, podnikatelia a občania musia zaplatiť za Putinovu politiku. Pripomína to konečný cieľ akejkoľvek vojny: zlomiť vôľu protivníka.

Ešte pred rokom 2014 sa ruské štátom ovládané médiá zameriavali na publikum Západu a viedli boj s USA a Európou. Neboli však spokojné s tým, že  neustále iba čelili západnej kritike autoritárskych postupov a porušovania ľudských práv v Rusku; začali identifikovať a využívať nedostatky a neúspechy amerického politického systému, aby ho zdiskreditovali v očiach nespokojných – vo vnútri i mimo Spojených štátov. Autor pripúšťa, že pravdepodobne existovali aj operácie tých, ktorých Putin kedysi označil za „vlasteneckých hackerov“, menej viditeľných „voľným okom.“ Neoficiálna odpoveď Moskvy do Washingtonu znela tak, že USA zasahujú všade, vrátane Ruska – prečo by sme my nemali bojovať ?  Je však veľmi nepravdepodobné, že by Kremeľ veril, že by takto mohol dosiahnuť zvolenie Trumpa.

Dmitrij Trenin konštatoval, že americko-ruská konfrontácia bude pravdepodobne trvať dlho, dlhšie ako prezidentské obdobie Trumpa a Putina. Dokonca sa môže zintenzívniť za nového prezidenta USA z Demokratickej strany. Je pevne zakorenená v povahe veľmocenskej politiky a správania. Rusko dúfa, že USA budú nakoniec vyradené z pozície globálnej dominancie a stanú sa „normálnou veľmocou“ – riadenou národnými záujmami, nie univerzálnym programom. Formálne dohody medzi Moskvou a Washingtonom sú menej dôležité, ako jasné pochopenie zdrojov správania sa druhej strany. Objasnenie dlhodobých úmyslov každého z nich v úprimnom dialógu je kľúčom k stabilizácii ich vzťahov a k predchádzaniu eskalácie. Podľa Trenina mottom pre Moskvu by mala byť strategická trpezlivosť. Americko-ruská konfrontácia – teda hybridná vojna – je skutočná. Ale to nie je naveky !