O problémoch pandémie treba hovoriť pri okrúhlom stole – vládni i opoziční politici by sa mali spamätať !

Slovensko deptané pandémiou Covid-19 sa ocitlo v situácii, v ktorej sa kumulujú spoločenské defekty nahromadené za uplynulé desaťročia. Aj iné krajiny hľadajú riešenia z krízového stavu spôsobeného pandémiou, ale sotva sa v Európe nájde štát, v ktorom politické elity prejavujú takú mieru nekompetentnosti, diletantizmu a politického primitivizmu, akou sa prezentuje súčasná vládna koalícia. Ešte v marci minulého roku prišiel vtedajší predseda vlády Igor Matlovič s myšlienkou tzv. blackoutu. Keďže predseda strany OĽaNO neovláda angličtinu a vysokú školu absolvoval podvodným spôsobom, na svoje riešenie použil nenáležitý termín z angličtiny, pretože podľa jeho predstavy išlo vlastne o akýsi výnimočný stav, ktorý mal izolovať krajinu a zabrániť tak šíreniu pandémie. Ešte šťastie, že Matovičovi koaliční partneri mali zdravý rozum a jeho nezrelý nápad neakceptovali.

Spôsob, akým Igor Matovič vo funkcii premiéra dirigoval boj proti pandémii ublížil nielen koaličným vzťahom, ale negatívne zapôsobil aj na občanov, ktorí hlavne jeho pričinením stratili dôveru voči vládnym opatreniam proti šíreniu koronavírusu. Matovičovi koaliční partneri zo strany Sloboda a Solidarita a zo strany Za ľudí odmietli sedieť v kabinete na čele s Matovičom, ale prezidentka republiky Zuzana Čaputová nepreukázala dostatočnú politickú zrelosť, keď do novej koaličnej zostavy v apríli tohto roku nominovala na zodpovedný post vicepremiéra a ministra financií práve Igora Matoviča. Pritom nebrala do úvahy jeho predchádzajúce zlyhania na poste premiéra, mentálnu defektnosť a fakt, že na post ministra – teda ústavného činiteľa posadila človeka s pokútne nadobudnutým vzdelaním. Okrem toho Matovič nemal žiadne odborné skúsenosti z oblasti financií, ak neberieme do úvahy podozrenia z jeho daňových podvodov.

Postavenie člena vlády a predsedu najsilnejšej koaličnej strany využíva Igor Matovič na presadzovanie svojich predstáv o riešení aktuálnych problémov mimo rámca jeho rezortu. Predseda vlády Eduard Heger je zatiaľ v submisívnom vzťahu k Matovičovi, takže ex-premiér je stále dominujúcou postavou koalície. Heger nie je síce intelektuálne zdatný politik, ale na rozdiel od svojho straníckeho šéfa si uvedomuje, že nie je rozumné vyhrocovať vzájomné vzťahy v rámci vládnej koalície, pretože je to „voda na mlyn“ opozičným protivníkom. Nie je žiadnym tajomstvom, že premiér neoplýva ani rétorickými kvalitami, čím tiež ponecháva priestor Matovičovi, aby ovplyvňoval verejnú mienku. Práve vďaka tomuto vplyvu strana OĽaNO stráca voličov a jej súčasní koaliční partneri sa už venujú úvahám, s kým vytvoria vládnu alianciu v budúcom funkčnom období parlamentu.

Za obdobie pôsobenia Igora Matoviča v exekutíve ani jeden z jeho nápadov sa neprejavil ako pozitívny čin. Preto ani neprekvapuje, že jeho návrh daňovo-odvodovej reformy označili odborníci ako „sumár nedomyslených nápadov.“  Ba dokonca ho prirovnali k „ľavicovému“ nazeraniu Roberta Fica, najmä pokiaľ ide o posilnenie úlohy štátu i majetkové rovnostárstvo, aké sa skrýva za Matovičovou „daňovou revolúciou.“  Určite takáto predstava nekorešponduje s podnikateľskou filozofiou predsedu strany SaS Richarda Sulíka, ktorý nebude tolerovať neprimerané zásahy do slobody podnikania, ako si to „vyfantazíroval“ Igor Matovič – len aby zabrzdil úpadok volebných preferencií OĽaNO. Zostáva otvorenou otázkou, či „daňová revolúcia“ nezostane z časti iba na papieri a do praxe prenikne len jej torzo.

Ani súčasná opozícia nie je v stave zásadným spôsobom zmeniť situáciu na Slovensku tak, aby nepribúdali desiatky úmrtí a rekordné čísla nakazených.  Nezabrala ani výzva prezidentky Zuzany Čaputovej premiérovi Eduardovi Hegerovi, aby sa „vložil do riešenia problémov, ktoré sú príčinou nášho slabého výsledku v boji s pandémiou a chaosu pri prijímaní reforiem.“ V takomto kontexte by sa mala chopiť iniciatívy preferenčne najsilnejšia  opozičná strana a vyzvať parlamentné i mimoparlamentné politické strany, aby sa zišli pri okrúhlom stole a za účasti odborníkov dohodli sa na riešeniach najakútnejších problémov pandémie. V tomto momente musia ísť bokom politické záujmy vládnych a opozičných strán, pretože si to vyžaduje pandemická situácia, s ktorou si súčasná vláda nevie dať rady.