Nie všetky komentáre k zvoleniu prezidentka Čaputovej znejú ako chválospevy – položia si Slováci otázku, ako sa z outsiderky stala favoritka ?

Zvolenie Zuzany Čaputovej zaregistrovali európske médiá a niektoré sa pritom opierali o informačné zdroje z názorového tábora jej sympatizantov. Charakterizovali ju tak, ako to na Slovensku píšu médiá tzv. hlavného prúdu. Citovali názory politológov, ktorí sú novej prezidentke naklonení. Dokonca v niektorých prípadoch nie celkom výstižne charakterizovali situáciu na Slovensku. Zdôrazňovali negatívne stránky našej vnútropolitickej situácie – čo je objektívny postoj – ale bez hlbšieho vysvetlenia prezentovali Čaputovej víťazstvo v skreslenom kontexte. Podaktorí zostali v zajatí jednostranného stereotypu, ktorý akoby nevidel doterajšie pozitíva vo vývoji Slovenska. Znižuje to ich dôveryhodnosť u recipientov na Slovensku a naháňa vodu na mlyn tým, ktorí zveličujú tieto defekty zahraničných médií a používajú ich ako argument proti euroatlantickej orientácii našej krajiny. Jednostrannosť západných médií škodí nielen Slovensku, ale aj našej európskej súnaležitosti !

Bývalý riaditeľ Kancelárie prezidenta Václava Klausa Jiří Weigl na rozdiel od niektorých západných médií inak hodnotí zvolenie Zuzany Čaputovej za prezidentku Slovenskej republiky. Na internetovom portáli Inštitútu Václava Klausa napísal, že Slovensko má smolu. Už po druhýkrát krajina, ktorá sa stále potýka s absenciou dlhšej tradície vlastnej štátnosti, vystavila bianco šek úplne neznámej osobe, aby  stála na jej čele. A je neuveriteľné, že české mainstreamové médiá môžu tento výkrik bezradnosti oslavovať, vynášať do neba a dávať za príklad. Zuzana Čaputová, nová prezidentka Slovenskej republiky, má jedinú známu prednosť a výhodu, okrem toho, že je žena – doteraz nič nevykonala, nikto jej nepozná, a tak o nej nemožno nič povedať. Ani v dobrom, ani v zlom. Účasť v údajnom spore o skládku v Pezinku je marginálny komunálny príbeh, ktorý nepresiahol hranice jej bydliska. Potom vraj ešte zbierala podpisy za zrušenie Mečiarovej dávnej amnestie. Vskutku skromnučká kvalifikácia pre najvyššiu politiku – a to hneď pre jej absolútny vrchol.

Všetko ostatné, čo hovorila a robila po vstupe do predvolebnej kampane, je čistý marketing. Jej slová, sľuby a priority nemožno ničím verifikovať, jej doterajší životný dráha a skutky nemôžu byť žiadnym vodítkom. Jej zvolenie je smutným vysvedčením zúfalstva slovenský politiky a stavu tamojšie demokracia – vyhráva anonym. Rozhoduje pohlavia, vlasy, šaty, prázdne slová a frázy – „slušnosť, spojiť národ a boj proti zlu“. Tak málo stačí na dosiahnutie vrcholu. Pritom zdravý rozum človeku hovorí, že funkciou hlavy štátu by kariéra politika mala končiť, nie začínať, že do funkcie prvého občana by mal byť kandidát kvalifikovaný svojím doterajším životom a zásluhami o štát a národ, nie byť ako „no-name“ vytiahnutý z klobúka.

Najhoršie je, že ani poriadne nepoznáme pozadie celého projektu Čaputová. Kto za ním stojí, kto ho platí, čo za to chce? Prečo dostala prednosť pred osvedčeným matadorom európskej únijnej politiky Marošom Ševčovič, keď obaja hovorili v zásade to isté? Český minister Petříček a rôzne naše médiá jasajú, že víťazstvo pani Čaputové potvrdilo európske smerovanie Slovenska. Znamená to azda, že podpredseda Európskej komisie Šefčovič (!!) nie je dostatočne proeurópsky?

Čím si máme vysvetliť náhlu náklonnosť hlavných médií, ktoré Zuzanu Čaputovou na poslednú chvíľu premenila z outsiderky vo favoritku?  – položil otázku Jiří Weigl. Nevieme. Iba vidíme, že marketingové projekty stále valcujú štandardnú politiku. Poznáme však už niekoľko príkladov, ktoré potvrdzujú, že pre úspešnú politiku či jej zmenu iba marketing nestačí. Slováci sa o tom mohli presvedčiť v už prípade doterajšieho prezidenta.