Nestabilná Ukrajina je nebezpečný tŕň v päte Európy – nezhody Kyjeva so susedmi sú prospešné pre Rusko

Aktuálne púta Ukrajina pozornosť vnútropolitickými turbulenciami, ktoré prehlbujú jej vnútropolitickú krízu, fixujú nestabilitu vládnucého režimu a umocňujú sklamanie Ukrajincov, žijúcich v očakávaní, že zmena režimu vo februári 2014 im prinesie pozitívnu zmenu sociálnych pomerov a perspektívu dôstojného života v podmienkach európskeho štandardu. Obyčajní ľudia doteraz výraznú zmenu nepocítili a Ukrajina sa ocitla v komplikovaných vzťahoch nielen s Ruskom, ale aj s dvoma členskými štátmi Európskej únie – Poľskom a Maďarskom.

Zhoršenie vzťahov Ukrajiny s týmito dvoma štátmi súvisí s tým, že politika Kyjeva sa radikálne posunula doprava, pričom nacionalizmus i rasizmus sa stali súčasťou názorovej prezentácie väčšiny vládnych i opozičných skupín. Etno-nacionalistickú orientáciu ukrajinskej vládnej garnitúry zaregistrovali tiež v Bruseli, na čo upozornil aj veľvyslanec Európskej únie Hugh Mingarelli na Ukrajine, keď sa kriticky vyjadroval o konflikte medzi Ukrajinou a Maďarskom kvôli ukrajinskému zákonu o vzdelávaní, pretože nerešpektuje práva národnostných menšín. Ukrajinský zákon o vzdelaní vyvolal obavy a protesty nielen v Maďarsku, ale aj v Poľsku, Rumunsku a Moldavsku. Najostrejšie sa proti zákonu verejne vyjadril maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý kvôli spornému zákonu deklaroval stanovisko Maďarska, že jeho vláda nebude podporovať integračné snahy Kyjeva. Predstavitelia súčasnej ukrajinskej vládnej elity reagovali obvinením na adresu Budapešti, že maďarské aktivity v Zakarpatsku – kde žije približne 150 000 etnických Maďarov – smerujú k podpore separatizmu, porovnateľnému s ruskou angažovanosťou na Kryme.

Možno ešte vyhrotenejší charakter nadobudli vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou, čo bolo prioritným dôvodom stretnutia poľského prezidenta Andrzeja Dudu s jeho ukrajinským kolegom Petrom Porošenkom 13. decembra 2017 v Charkove.  Poľsko bolo do minulého roku pevným obhajcom záujmov Ukrajiny v jeho snahách o priblíženie sa k Európskej únii. Už predtým však rehabilitácia nacionalistického vodcu Stepana Banderu a glorifikácia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) vyvolávali vo Varšave protestný nesúhlas. Ale až rozhodnutie poľského parlamentu v júli 2016 vyhlásiť likvidáciu poľských civilistov v roku 1943 vo Volyni za „genocídu“ rozpútalo medzi Varšavou a Kyjevom konflikt, ktorý vážne ohrozuje vzťahy týchto dvoch krajín. Ukrajina zakázala exhumáciu Poliakov, ktorí boli obeťami vojnových zločinov (UPA), v oblasti Volyne v roku 1943. Poľské úrady nariadili v apríli 2017 odstrániť pamätník vojakov UPA v obci Hruszowice, ktorí padli v bojoch s príslušníkmi organizácie poľského odboja „Armija Krajowa.“

Prezidenti Poľska a Ukrajiny sa na schôdzke v Charkove dohodli, že spoločná komisia vedená na úrovni vicepremiérov sa bude usilovať o objektívne objasnenie sporných historických tém, aby napätie vo vzťahoch medzi oboma krajinami ďalej nepokračovalo.  V tejto súvislosti treba uviesť, že nejde iba o veci dávno minulé, pretože nezhody o výklad histórie podnecujú v Poľsku protiukrajinský sentiment, čo sa dotýka okolo 1 milióna Ukrajincov, ktorý v tejto krajine pracujú. Keby v dôsledku nevraživej atmosféry boli prinútení z Poľska odísť, dotklo by sa to nielen týchto Ukrajincov, ale mohlo by to zasiahnuť aj poľskú ekonomiku. Okrem toho oslabenie poľskej podpory by bolo veľkou stratou pre Kyjev práve teraz, keď potrebuje čo najviac spojencov v jeho aktivitách koncentrovaných na zblíženie sa s Európskou úniou. Komplikácie vo vzťahoch Ukrajiny s Poľskom a Maďarskom povzbudzujú Brusel k zdržanlivosti voči súčasnému režimu v Kyjeve, ktorý nenaplnil nielen očakávania vlastných občanov, ale ani predstavy eurokratov o vybudovaní právneho štátu a efektívnej trhovej ekonomiky bez oligarchov a korupcie na Ukrajine.