Nemeckí politici už prestali dôverovať ruskému prezidentovi – raketa Iskander preletí trajektóriu z Kaliningradu do Berlína za päť minút

Za jeden z vážnych symptómov zmenenej geopolitickej situácie v dôsledku vojny na Ukrajine možno považovať najnovšie správy o tom, že vláda Spolkovej republiky Nemecko zvažuje nákup protiraketového štítu kvôli hrozbe zo strany Ruska. Predsedníčka Výboru pre obranu v Bundestagu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová ( FDP ) pre denník »Welt« povedala, že cestuje do Izraela, aby začala rozhovory o obrannom systéme Iron Dome. Podľa informácií nemeckých médií chcú viacerí obranní politici vycestovať do Izraela a do štvrtka sa okrem iného dozvedieť viac o systémoch protivzdušnej obrany. Hlavný spravodajca pre rozpočet na obranu v rozpočtovom výbore nemeckého parlamentu Andreas Schwarz (SPD) konštatoval: „Musíme sa lepšie chrániť pred hrozbou z Ruska. Na to potrebujeme celonemecký protiraketový štít.“ Uvedená téma bola tiež predmetom konzultácie medzi kancelárom Olafom Scholzom a generálnym inšpektorom Bundeswehru Eberhardom Zornom, ako by sa mal na tento účel použiť špeciálny fond Bundeswehru v sume 100 miliárd €.

Izraelský systém Iron Dome v hodnote dve miliardy € by mohol byť v prevádzke do roku 2025. Ako uvádza časopis Der Spiegel pre protiraketový štít by sa na troch miestach v Nemecku pravdepodobne zriadili raketové radarové systémy, ktoré by svoje údaje posielali na „národné veliteľské stanovište“ v Uedeme v Severnom Porýní-Vestfálsku. Tam by vojaci letectva zhodnotili situačný obraz. V prípade núdze by bola raketa Arrow 3 vypálená z jedného z odpaľovacích zariadení rozmiestnených po celom Nemecku, aby zachytila ​​a zničila nepriateľskú raketu. Ako uvádza nemecký denník  „Bild am Sonntag“  radarové zariadenia sú  také účelné, že ochranný štít by mohol pokryť aj Poľsko, Rumunsko alebo pobaltské štáty. Susedné krajiny by si potom museli kúpiť rakety Arrow 3 a Nemecko by im poskytlo radarový obraz. Poslanec Andreas Schwarz v rozhovore pre denník uviedol: »Železný dóm môžeme preklenúť aj nad susednými krajinami. To by znamenalo, že by sme hrali kľúčovú úlohu v bezpečnosti Európy.“

Správu nemeckých médií o záujme Berlína o izraelský systém protiraketovej obrany zaregistroval aj izraelský denník The Jeruzalem Post, ale izraelské ministerstvo obrany odmietlo sa k správe vyjadriť. Iba nedávno s rovnakou požiadavkou oslovil izraelský parlament ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky, keď oslovil poslancov Knessetu s prosbou o predaj takéhoto systému protiraketovej obrany Ukrajine, aby sa mohla účinne brániť pred ruskými leteckými a raketovými útokmi. Šéf výskumu Aliancie protiraketovej obrany so sídlom v USA Tal Inbar proti Zelenského žiadosti argumentoval, že hoci systém by mohol pravdepodobne zachytiť časť ruskej munície, ako sú rakety Grad, veľká rozľahlosť Ukrajiny a rozličné ruské projektily znamenajú, že export batérií Iron Dome  „je skôr teoretickou otázkou a zbožným želaním Ukrajiny“ ako praktickým riešením. Podľa niektorých analytikov príčinou izraelského negatívneho stanoviska môžu byť aj niektoré špecifiká vzťahov medzi Ruskom a Izraelom v regióne Blízkeho východu.

O systéme Iron Dome je známe, že bol nasadený v roku 2011 a dokáže zneškodniť vyše 1 500 cieľov s úspešnosťou presahujúcou 90 %. Zachytáva ciele, ako sú rakety, ako aj delostrelecké a mínometné strely. Je účinný vo dne i v noci za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Batéria je vybavená odpaľovacím zariadením na odpaľovanie rôznych stíhacích rakiet. Raketa Tamir od Iron Dome likviduje prichádzajúce hrozby vypustené zo vzdialenosti 4-70 km. Desať batérií Iron Dome chráni občanov a infraštruktúru Izraela, pričom každá batéria obsahuje tri až štyri stacionárne odpaľovacie zariadenia, 20 rakiet Tamir a bojový radar. Každá z batérií dokáže brániť až takmer 60 štvorcových míľ a sú strategicky rozmiestnené okolo miest, aby zachytili hrozby smerujúce do obývaných oblastí. Inteligentný systém Iron Dome ignoruje prichádzajúce hrozby, o ktorých zistí, že pristanú v neobývaných oblastiach, čím minimalizuje zbytočné obranné štarty a znižuje prevádzkové náklady. Na financovaní a vývoji systému spolupracoval Izrael s USA.

Nemecký záujem o nákup protiraketového štítu v Izraeli neveští pre Európu nič dobrého. Zdá sa, že v Berlíne prehodnocujú svoj strategický vzťah k Moskve a začali brať vážne varovania expertov, že ruská raketa Iskander odpálená v Kaliningrade môže sa po svojej trajektórii vesmírom dostať za päť minút do Berlína. Uvedomujú si, že Nemecko je v kritickej situácii cieľovej oblasti všetkých dôležitých ruských raketových systémov, proti ktorým doteraz nemajú žiadnu obranu a zostávajú odkázaní iba na svojich spojencov spoza oceánu. Možno si kladú špekulatívnu otázku, či bude Washington ochotný riskovať jadrovú konfrontáciu s nepredvídateľným ruským diktátorom, ktorý inváziou na Ukrajinou preukázal svoju strategickú nedôveryhodnosť.