Nemecká kontrarozviedka považuje deti z islamských rodín za nie bezvýznamnú hrozbu – nastupujú „džihádisti druhej generácie“

Už pred rokom – keď sa Islamský štát v Iraku a v Sýrii ocitol v defenzíve – analytici upozorňovali na fakt, že ani jeho definitívna vojenská porážka na Strednom východe neprinesie pokoj zbraní na fronte boja s islamistickým terorizmom. Bezpečnostné zložky európskych krajín sa pripravovali na návrat militantov Islamského štátu, ktorí pochádzali z niektorých krajín Európskej únie. Niektorým sa podarilo prejsť cez Turecko do Schengenského priestoru, ale nepočítalo sa príliš s tým, že nebudú sa vracať iba muži – ktorí bojovali pod vlajkou Islamského štátu – ale vrátia sa aj ženy, ktoré s nimi tam žili, rodili im deti a starali sa o ich domáce pohodlie. Ukazuje sa však, že aj tieto ženy a ich potomstvo môžu za určitých okolností predstavovať bezpečnostné riziko, ktoré by nemalo uniknúť systematickému monitorovaniu príslušných zložiek spravodajskej komunity.

Nemecká stanica Deutsche Welle uverejnila správu prezidenta Spolkového úradu na ochranu ústavy (Bundesamtes für Verfassungsschutz – BfV) Hansa-Georga Maassena, že deti z islamských rodín v Nemecku predstavuj „nie bezvýznamnú potenciálnu hrozbu.“ Nemecká kontrarozviedka (BfV) uviedla, že existujú náznaky, že „radikalizácia maloletých a mladistvých dospelých“ sa stáva čoraz pravdepodobnejšou a rýchlejšou.“ Podľa uverejneného dokumentu BfV odhaduje sa, že v Nemecku sa to týka približne 300 detí. Deti v niektorých rodinách sú „vzdelávané od narodenia v duchu extrémistického pohľadu na svet, ktorý legitimizuje násilie voči druhým a degraduje tých, ktorí nepatria do ich skupiny“ – uvádza správa BfV. Vzťahuje sa to na rodiny, ktoré vycestovali do vojnových zón na Blízkom východe, ale aj tých, ktoré zostali v Nemecku.

Mnohé ženy, ktoré odišli z Nemecka, aby sa pripojili k tzv. Islamskému štátu, vydali sa za bojovníkov z teroristickej milície a mali s nimi deti. Niektoré boli už tehotné, keď cestovali do Iraku alebo do Sýrie – alebo si brali so sebou staršie deti. Nemecká verejnosť naliehala, aby tým, ktorí sa vrátili, boli deti odobraté. Odborníčka, ktorá sa špecializuje na ochranu detí a mládeže pred radikalizáciou Nora Fritzscheová konštatovala, že pracovníci s mládežou často vidia, že deti vyrastajú v zlých podmienkach, ale „štátne inštitúcie nemajú právo zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť pre každé dieťa, ba dokonca jednoducho ani dobrú výchovu.“ Podľa služby sociálnej starostlivosti o mládež kriminalita rodičov nemusí nutne znamenať ohrozenie blaha dieťaťa. Nemecké súdy sú presvedčené, že ženy, ktoré žili v Islamskom štáte, nemusia byť nevyhnutne obvinené z terorizmu.

Nemecká spolková prokuratúra by chcela zaujať tvrdší postoj voči týmto ženám, keďže vychovávajú svoje deti v súlade s ideológiou teroristov. Oficiálne sa uvádza, že viac ako 960 osôb – z toho asi 200 žien – odišlo od roku 2012 z Nemecka, aby sa pripojili k Islamskému štátu v Iraku a v Sýrii; tretina z nich sa vrátila, z toho asi 50 žien. Počet detí navrátilcov nie je známy, pretože Spolkový úrad na ochranu ústavy nie je oprávnený zhromažďovať údaje o deťoch mladších ako 14 rokov – a nie je ani jasné, koľko detí porodili ženy počas svojho pobytu v zahraničí. Prezident BfV Hans-Georg Maassen varoval pred deťmi a dospievajúcimi mladými ľuďmi, ktorí boli socializovaní a inšpirovaní radikálnymi teroristickými skupinami a propaganda islamského štátu z nich pripravovala „džihádistov druhej generácie.“

Politici Kresťanskodemokratickej únie (CDÚ) vyzvali kancelárku Angelu Merkelovú, aby znížila vekovú hranicu pre monitorovanie osôb vo veku pod 14 rokov. Poslanec Bundestagu Patrick Sensburg (CDÚ) zdôraznil, že „nejde o kriminalizáciu ľudí mladších ako 14 rokov, ale o odvrátenie významných hrozieb pre našu krajinu, ako je islamský terorizmus, ktorý sa zameriava aj na deti.“ Parlamentný štátny tajomník pri ministerstve vnútra z bavorskej Kresťanskej sociálnej únie (CSÚ) Stephna Mayer podotkol, že takéto opatrenie by slúžilo aj ochrane postihnutých detí. Kresťansko-demokratický minister vnútra zo štátu Severné Porýnie-Vestfálsko Herbert Reul zdôraznil, že štátne orgány potrebujú primerané „nástroje na to, aby sa mohli vyrovnať s traumatizovanými a násilníckymi navrátilcami mladšími ako 14 rokov.“