Neexistuje politická alternatíva k prezidentovi Putinovi – väčšina Rusov netúži po veľkých reformných zmenách v spoločnosti

Nenaplnili sa pochybnosti niektorých zahraničných analytikov spred dvoch rokov, či sa prezident Vladimír Putin bude 18. marca 2018 uchádzať o post hlavy Ruskej federácie. Aktuálne prieskumy uvádzajú, že disponuje drvivou podporou občanov, jeho vládna strana Jednotné Rusko získala v parlamentných voľbách v septembri 2016 ústavnú väčšinu a anexiou Krymu fixoval svoj obraz záchrancu národa v očiach mnohých Rusov. Nachádza sa však pod tlakom hromadiacich sa problémov, ktoré charakterizuje anemické oživenie ekonomiky, prízrak volebnej apatie i potenciálne riziko destabilizačných zápasov medzi mocenskými skupinami vo vnútri systému.

V takomto kontexte si zaslúži pozornosť štúdia analytika moskovského centra Nadácie Carnegie Andreja Kolesnikova a sociológa Levada-Centra Denisa Volkova, ktorá vznikla na základe sociologického prieskumu celoštátnej vzorky približne 1 600 Rusov v auguste 2017, ako aj na podklade hĺbkového skúmania štyroch cieľových skupín v Moskve v júli toho istého roku.  Autori prezentujú spoločenskú orientáciu občanov Ruskej federácie a ich názory na potrebu reformných zmien v ruskej spoločnosti. Poukazujú na paradox, že väčšina Rusov netúži po veľkých zmenách a ani nemajú konkrétnu predstavu o reformách. Napriek tomu väčšina Rusov – vrátane stúpencov prezidenta Vladimíra Putina – chápe, že krajina nemôže pokračovať alebo dokonca stáť na jednom mieste bez reforiem. Rusi majú tradične silné, ale protirečivé pocity týkajúce sa zmeny, zároveň túžbu i obavy z transformácie krajiny. Pribúda tých, ktorí nepodporujú status quo, hoci z rozličných (a niekedy protichodných) dôvodov.

Podľa prieskumu najpočetnejšou sociálnou skupinou podporujúcou „rozhodnú zmenu“ v Rusku sú tí, ktorí za súčasného spoločenského usporiadania získali najmenej. Ide o ľudí vo veku pod 50 rokov, chudobných, bez vyššieho vzdelania, žijúcich obyčajne v mestách do 100 000 obyvateľov. Nemajú záujem o ekonomickú liberalizáciu, chcú jednoducho žiť lepšie a sú perfektným cieľom pre populistických politikov. Inak v krajine je málo takých, ktorých možno klasifikovať ako liberálov a demokratov, naklonených otvorenému politickému systému v Rusku, založenému na zákonoch. Rozmanitejšiu skupinu predstavujú „gradualisti“, uprednostňujúci postupné zmeny v spoločnosti. Mnohí z nich podporujú Putina a existujúci politický režim, majú vysokoškolské tituly a sú pomerne bohatí.

Moskovčania sú osobitnou kategóriou. Spája ich uprednostňovanie postupných zmien, liberálne názory na reformu súdnictva, slobodné voľby a slobodné médiá. Existujú však aj liberáli, ktorí podporujú prísnejšiu štátnu reguláciu hospodárstva. Obyvatelia Moskvy zdôrazňujú boj proti korupcii a dva až trikrát viac vyzdvihujú význam ekonomického rozvoja krajiny než ostatní obyvatelia Ruska. Kladú tiež dôraz na to, aby Rusko presunulo svoj záujem z oblasti medzinárodných vzťahov na domácu politiku. Niektorí príslušníci strednej triedy v Moskve by chceli, aby vláda venovala väčšiu pozornosť sociálnemu zabezpečeniu občanov. Prieskum ukázal, že mladí ľudia – na rozdiel od teoretických hypotéz – sú asi najkonzervatívnejšou skupinou. Takmer polovica mladých ľudí sa domnieva, že Rusko potrebuje iba menšie zmeny.

Respondenti prieskumu nevedeli uviesť meno politika, ktorého považujú za najúspešnejšieho súčasného reformátora Ruska. Celkovo 61 % účastníkov nedokázalo menovať jediného politika, ktorý presadzuje spoločenské zmeny, aké sa im páčia. Nikto z opýtaných však nespochybnil legitimitu Vladimíra Putina ako prezidenta. Pretože neexistuje politická alternatíva k Putinovi, štvrtina respondentov vyjadrila presvedčenie, že je schopný navrhnúť a iniciovať reformy. Pozitívny názor na prezidenta zastávali hlavne mladí ľudia, vzdelaní príslušníci strednej triedy a obyvatelia veľkých miest. V prieskume prevážil názor, že Vladimír Putin nemôže byť nahradený alternatívnou politickou osobnosťou, čo odzrkadľuje nevyslovené uznanie a pasívne prijatie existujúceho autoritárskeho režimu.^[1]     

^[1] http://carnegie.ru/2018/02/06/perils-of-change-russians-mixed-attitudes-toward-reform-pub-75436