Nebude jednoduché zastaviť proces „orbanizácie“ Slovenska – Ficova reč na Devíne by mala inšpirovať opozičných politikov

Premiér Robert Fico svojím prejavom na oslavách príchodu Cyrila a Metóda na hrade Devín nevyslal rozdelenému Slovensku pozitívny signál. Slovami o „rakovine“ a „more,“ ako aj o „hľadaní zhody na úprave Ústavy“ znepokojil voličov druhej najväčšej parlamentnej strany a iných, ktorí zastávajú odlišnú hodnotovú orientáciu ako strany vládnej koalície a ich voliči. Nepriamo sa dištancoval od väčšiny krajín Európskej únie a prejavil politickú náklonnosť k premiérovi štátu, ktorý pravidelne prezentuje symboly spochybňujúce Slovensko a tiež nadbieha diktátorovi v Moskve. Ficova rétorika na Devíne svedčí o tom, že slovenská spoločnosť nemá na dlhú dobu šancu na upokojenie politických vášní a prekonanie ideologických antagonizmov, hlboko zakorenených v dejinách Slovákov. Zo slovníka Ficovho vystúpenia na Devíne možno usudzovať, že strana Smer-SD a jej koaliční partneri sú odhodlaní pokračovať v politickom kurze, ktorý prehlbuje rozdelenie slovenskej spoločnosti a devalvuje euroatlantickú orientáciu Slovenska.

Zdá sa, že opozícia nie je primerane pripravená na tento druh politickej konfrontácie. Upozornil na to skúsený kresťanskodemokratický politik Ivan Šimko, ktorý na sociálnej sieti vyzval opozíciu, „aby si hľadala iné témy. Aby sa zbavila onoho ústavného elitárstva, v ktorom sa pasuje za jediného garanta slobody. Namiesto démonizovania vládnej moci a vytvárania atmosféry ohrozenia by bolo oveľa užitočnejšie, keby začala pracovať na programe našej spoločnej budúcnosti. Intelektuálny potenciál na to má, len by bolo dobré, keby si to kapitáni jej politiky začali trochu vážiť.“ Reálnejšie ako iní opoziční politici vníma politiku aj bývalý premiér Ľudovít Ódor, ktorý na stretnutí s voličmi Progresívneho Slovenska pred mesiacom v Nových Zámkoch zdôraznil, že „treba budovať širšiu stredovú stranu, ktorá by mala prinášať voličom aj „chlebové témy.“ Neopomenul podotknúť, že Progresívne Slovensko by v neposlednom rade malo osloviť aj sklamaných voličov vládnej koalície, ktorých bude podľa neho pribúdať.

Aktuálnym problémom rozdeleného Slovenska je fakt, že demokratická opozícia nie je schopná kritickej sebareflexie. Už viacerí analytici upozornili, že Šimečkov politický subjekt ako hlavný oponent Ficovej vládnej koalície je ideologicky radikálna strana, čo limituje jej voličský i koaličný potenciál. Nejde o to, aby Progresívne Slovensko ustúpilo zo svojej pozície, ale aby voliči nespokojní s Ficovou vládou dostali príležitosť dať svoj hlas politickej strane „centristického typu,“ ktorá si získa potenciálny elektorát bez toho, aby agitovala ideologizujúcimi heslami. Teda išlo by  o projekt tzv. ľudovej strany, aké úspešne fungujú v niektorých európskych krajinách. Predpokladom ich úspechu by však bolo to, aby ich nereprezentovali politici „poškvrnení“ angažovaním sa za éry Igora Matoviča. Aktuálne prieskumy volebných preferencií ukazujú, že tieto skompromitované osoby príliš veľké sympatie voličov nezískajú.  

Efektívne pôsobiaca opozícia proti koalícii Roberta Fica nemôže fungovať bez sociálnej demokracie. Zatiaľ skutočnú sociálnu demokraciu predstavujú vo verejnom priestore iba Peter Weiss, Boris Zala a pár ľavicových intelektuálov. Vládne strany Smer-SD ani Hlas-SD nie sú sociálnodemokratické strany, aj keď sa k tejto ideológii hlásia. Predovšetkým médiá tzv. hlavného prúdu ich prezentujú ako „ľavicové“ strany, aby v očiach potenciálnych voličov zdiskreditovali pojem „ľavica.“ V politickom boji proti Ficovmu populizmu opierajúcemu sa o národno-konzervatívnu ideológiu je však dôležité, aby na ňom participovala aj skutočná sociálnodemokratická strana. Žiada sa pripomenúť, že ľavicové strany sa vždy osvedčili ako spoľahliví partneri vo vládach na Slovensku, keď išlo o obranu demokracie a uchovanie spoločenskej stability v boji proti autokratickým tendenciám Mečiarovho režimu.

Ficova „reč“ na Devíne by mala opozičných politikov inšpirovať k tomu, aby dôkladne premýšľali o stratégii boja proti jeho „stavaniu hrádze voči liberálnej ideológii,“ aby sa rozdelenie spoločnosti na Slovensku ešte viac neprehlbovalo. So zreteľom na stav našich politických elít nebude jednoduché zastaviť proces „orbanizácie“ Slovenska – pretože iba tak možno nazvať perspektívu, ktorú avizoval premiér Fico. Na druhej strane netreba byť maximálne pesimistický, pretože Slováci sa vždy v časoch zloby a ohrozenia dokázali zmobilizovať, čo dokázali napríklad voľby v roku 1998, keď sa zbavili Mečiara. V prvom rade pôjde teraz o to, aby opoziční politici dbali o úroveň politickej kultúry. Žiada sa menej silných slov, ale treba viac racionálnych a zrozumiteľných argumentov. Súčasná vládna koalícia parazituje na dlhodobej nespokojnosti občanov a pocitu ich bezmocnosti túto situáciu zmeniť. Ficovu agresívnu politickú rétoriku možno prekonať iba zdravým rozumom a argumentáciou bez vášní !