Nebezpečný politický diletant na poste premiéra – schyľuje sa ku konfliktu medzi Zuzanou Čaputovou a Igorom Matovičom

V zavedených demokraciách je také nepísané pravidlo, že počas prvých 100 dní úradovania novej vlády obvykle politickí komentátori ju nechávajú na pokoji a v kritike voči nej sa snažia byť zdržanliví. V ére sociálnych sieti sa však táto zásada až tak úzkostlivo nerešpektuje, ale aj tak v krajinách s vyššou politickou kultúrou pri verejných hodnoteniach novej exekutívy sa pri kritike vlády nepoužívajú expresívne výrazy, či dokonca urážlivé charakteristiky vládnych činiteľov. Zdá sa, že uvedené konštatovania sa súčasného Slovenska vôbec netýkajú, ak čítame alebo počúvame charakteristiky a prívlastky, ktorými častujú podaktorí mienkotvorní komentátori premiéra Igora Matoviča. Ako keby sa chceli prispôsobiť štýlu predsedu vlády, prezentujúceho nekonvenčným slovníkom svoje názory a postoje na sociálnej sieti Facebook, kde pravidelne zverejňuje svoje duševné poryvy, aby tak „bez servítky na ústach“ prezentoval, že ako predseda politickej strany OĹaNO je naozaj skutočný „obyčajný človek.“

Spôsob vyjadrovania a slovník Igora Matoviča nie je ten najzávažnejší defekt, ktorý sa prejavuje v jeho pôsobení na poste predsedu vlády. Pozornejší analytici už skôr vybadali jeho intelektuálny deficit a nedostatočnú úroveň úsudku, aká sa očakáva od politika v jeho postavení. Všímajú si, že viac ako dva mesiace sa takmer denno-denne vyjadruje k organizačno-technickým otázkam boja s pandémiou, ale akoby na okraji záujmu jeho vlády boli sociálno-ekonomické aspekty dopadu koronavírusovej krízy na Slovensko. Vehementne pred televíznymi kamerami riešil sekundárne otázky, ako sú problémy cestovných kancelárií alebo fitness-centier, i keď predstavujú nepodstatný segment národného hospodárstva. Doteraz však nepovedal jednoznačné slovo, aký ekonomický program pripravuje jeho vláda na prekonanie krízy, ktorá nielenže zvýši radikálne mieru nezamestnanosti, ale môže mať negatívny dopad na monokultúrne zameraný priemysel Slovenska. Predovšetkým ekonómovia očakávajú zásadné rozhodnutia vlády o tom, ako naša krajina investuje miliardy eur poskytnuté z Bruselu.

Je pravda, že toto je primárne parketa prvého vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ale autokratické maniere Matoviča a jeho populisticky ohraničený obzor bránia tomu, aby ekonomická agenda bola aktuálnou programovou prioritou, ktorej by vláda mala venovať primárnu pozornosť. Situácii nepomáha ani ten fakt, že vicepremiérka Veronika Remišová podobne neoplýva primeranými vedomosťami, keďže ako vyštudovaná bábkoherečka sotva komplexnejšie vníma čerpanie eurofondov, i keď toto patrí do jej agendy podpredsedníčky vlády pre investície a informatizáciu. Inými slovami možno povedať, že Richard Sulík nemá v Matovičovom kabinete vhodných partnerov, ktorí by zložitej ekonomickej problematike rozumeli tak, ako si to vyžaduje aktuálna situácia. Uvedené nelichotivé konštatovanie sa týka aj ministra financií Eduarda Hegera; vyštudovaný ekonóm má síce prax v ekonomickej mikroštruktúre, ale v koncepčných otázkach je v podstate bez profesionálnych skúseností. Možno to naznačuje aj fakt, že až 7. mája tlačový odbor Ministerstva financií SR oznámil zloženie ekonomického krízového štábu. Viacerí analytici si všimli, že v jeho zostave chýbajú predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, reprezentujúcich 400 000 zamestnancov.

Premiér Igor Matovič sa javí nielen ako ekonomický analfabet, ale aj ako ignorant princípov právneho štátu. Bývalý policajný vyšetrovateľ Jozef Šátek kritizoval balík vládnych opatrení pred Veľkou nocou na obmedzenie pohybu, ktorý podľa analýzy elitného vyšetrovateľa nemal oporu v zákone. Podľa jeho názoru v komisii, ktorá rozhodovala o týchto opatreniach mali popri lekároch sedieť odborníci z ministerstva vnútra, polície, rezortu obrany alebo aj zo spravodajskej služby. Nebol to však jediný prejav nedostatočnej úrovne právneho vedomia Matoviča, ktorý čoraz častejšie prejavuje naturel populistického politika smerujúceho k autokracii, pripomínajúceho spôsobmi Vladimíra Mečiara. Jeho úvahy o znovuzavedení núdzového stavu po jeho ukončení a nedávne vyhrážky, že z blokády diaľnic urobí trestný čin sú  výstražným signálom o rizikách budúceho vládneho režimu Igora Matoviča.

V takomto kontexte je celkom pochopiteľné, že prezidentka Zuzana Čaputová nie je stotožnená s Matovičovým zámerom dosadiť na post generálneho prokurátora Daniela Lipšica – bývalého politika, s ktorým premiéra viažu dlhodobé vzťahy z minulosti. Z Grasalkovičovho paláca bolo už opakovane avizované stanovisko hlavy štátu, že názor prezidentky je zhodný s názorom väčšiny odborníkov, podľa ktorých šéfom generálnej prokuratúry by sa mal stať niekto z radov prokurátorov. Možno s istotou predvídať, že v tejto otázke dôjde k vyostrenému konfliktu medzi vládnou koalíciou a prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Dokonca vo vládnom tábore už teraz počítajú s tým, že ich favorit Daniel Lipšic – aj keď ho Národná rada Slovenskej republiky zvolí – nebude prezidentkou vymenovaný. Ak sa tak stane, bude to prvý štátnicky čin Zuzany Čaputovej a prvá veľká politická porážka Igora Matoviča.