Názory riaditeľa CIA na zmeny v špionážnych aktivitách –  technologický pokrok neznížil význam agentov najmä v Rusku a v Číne

Definujúcim testom činnosti spravodajských služieb bola vždy schopnosť predvídať a pomáhať tvorcom politiky orientovať sa v hlbokých zmenách v medzinárodnom prostredí – v zložitých momentoch, ktoré sa vyskytujú len niekoľkokrát za storočie. Napriek tomu, že svet sa mení, špionáž zostáva súhrou medzi ľuďmi a technológiou. Naďalej budú existovať tajomstvá, ktoré môžu zhromažďovať iba ľudia, a tajné operácie, ktoré môžu vykonávať iba ľudia. Technologický pokrok, najmä v signálnom spravodajstve (SIGINT), neurobil takéto ľudské operácie irelevantnými, ako niektorí predpovedali, ale spôsobil revolúciu v ich praxi. Aby bola CIA efektívnou spravodajskou službou 21. storočia, musí skombinovať ovládanie nových technológií so zručnosťami medzi ľuďmi a individuálnou odvahou, ktoré boli vždy jadrom spravodajskej profesie. To znamená vybaviť operačných dôstojníkov nástrojmi a remeslami na vykonávanie špionáže vo svete neustáleho technologického dohľadu – a vybaviť analytikov sofistikovanými modelmi umelej inteligencie, ktoré dokážu stráviť obrovské množstvo informácií z otvorených zdrojov (OSINT) a tajne získaných informácií, aby z nich mohli urobiť najkvalifikovanejších ľudí.

V takomto rámci uvádza riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby  William J. Burns v časopise Foreign Affairs svoju esej, v ktorej sa venuje procesu transformácie CIA v súčasnosti. Zároveň zdôrazňuje, že sa mení aj to, čo CIA robí so zhromaždenými spravodajskými informáciami. „Strategické odtajnenie“ – zámerné verejné odhalenie určitých tajomstiev s cieľom podkopať súperov a získať spojencov –  stalo sa ešte mocnejším nástrojom pre tvorcov politiky. Jeho použitie neznamená bezohľadné ohrozovanie zdrojov alebo metód používaných na zhromažďovanie informácií, ale znamená to uvážlivo odolať reflexívnej túžbe udržať všetko v tajnosti. Americká spravodajská komunita sa tiež učí rastúcej hodnote spravodajskej diplomacie a získava nové pochopenie toho, ako môže jej úsilie posilniť spojencov a čeliť nepriateľom podporiť tvorcov politík. Podľa názoru Burnsa toto je čas historických výziev pre CIA a celú spravodajskú profesiu, pričom geopolitické a technologické zmeny predstavujú takú veľkú skúšku, akej sme kedy vôbec čelili. Úspech bude závisieť od spájania tradičnej ľudskej spravodajskej činnosti (HUMINT) s novými technológiami kreatívnym spôsobom. Inými slovami, bude si to vyžadovať prispôsobenie sa svetu, kde jedinou bezpečnou predpoveďou zmeny je to, že sa zrýchľuje.

Geopolitická konkurencia a neistota – nehovoriac o spoločných výzvach, akými sú klimatické zmeny a bezprecedentný technologický pokrok, akým je umelá inteligencia – vytvárajú diabolsky komplikovanú medzinárodnú scénu. Imperatívom CIA je zmeniť svoj prístup k spravodajstvu, aby udržalo krok s týmto rýchlo sa meniacim svetom. CIA a zvyšok americkej spravodajskej komunity – na čele s Avril Hainesovou, riaditeľkou národnej rozviedky – tvrdo pracujú na tom, aby tento moment zvládli s naliehavosťou a kreativitou, ktorú si to vyžaduje. Nové prostredie predstavuje osobitné výzvy pre organizáciu zameranú na spravodajstvo z ľudských zdrojov (HUMINT).. Vo svete, v ktorom sú hlavní rivali Spojených štátov – Čína a Rusko – vedení  autokratmi pôsobiacimi v malých a ostrovných kruhoch poradcov, je získanie prehľadu o zámeroch lídrov dôležitejšie a ťažšie ako kedykoľvek predtým.

Tak ako 11. september 2001 odštartoval novú éru CIA, začala aj ruská invázia na Ukrajinu. William J. Burns je hrdý na prácu, ktorú CIA a jej spravodajskí partneri vykonali, aby pomohli prezidentovi Bidenovi a vysokopostaveným politikom USA – a najmä samotným Ukrajincom – zmariť Putinove plány. Spoločne poskytli včasné a presné varovanie pred nadchádzajúcou inváziou. Tieto poznatky tiež umožnili prezidentovi USA rozhodnúť sa poslať šéfa CIA do Moskvy, aby v novembri 2021 varoval Putina a jeho poradcov pred následkami útoku, o ktorom vo Washingtone vedeli, že ho Rusi plánujú. Presvedčení, že ich okno na ovládnutie Ukrajiny sa zatvára a že nadchádzajúca zima ponúka priaznivú príležitosť, nezaváhali a nemali zábrany – silne precenili svoju pozíciu a podcenili ukrajinský odpor a odhodlanie Západu. Dobré spravodajské informácie vtedy pomohli prezidentovi zmobilizovať a udržať silnú koalíciu krajín na podporu Ukrajiny. Pomohlo to tiež Ukrajine brániť sa pozoruhodnou statočnosťou a vytrvalosťou. Prezident kreatívne využil aj strategické odtajnenie. Pred inváziou americká administratíva spolu s britskou vládou odhalila ruské plány na operácie pod „falošnou vlajkou,“ ktorých cieľom bolo zvaliť vinu na Ukrajinu a poskytnúť zámienku na ruskú vojenskú akciu. Tieto a následné odhalenia zbavili Putina falošných naratívov, ktoré sme v minulosti tak často sledovali ako jeho zbrane. Dostali ho do nepríjemnej a nezvyklej pozície. A posilnili Ukrajinu aj koalíciu, ktorá ju podporuje.

Nespokojnosť s vojnou na Ukrajine naďalej hlodá v ruskom vedení i v ruskom ľude pod hrubou vrstvou štátnej propagandy a represií. Tento spodný prúd nespokojnosti vytvára pre CIA príležitosť na nábor, ktorá sa naskytne len raz za generáciu.; Langley ju určite nepremárni. Burns podotýka, že zatiaľ čo Rusko môže predstavovať najbezprostrednejšiu výzvu, Čína je väčšou dlhodobou hrozbou a za posledné dva roky sa CIA reorganizovala, aby zohľadnila túto prioritu. Začala tým, že si uvedomila  organizačný fakt, že priority nie sú reálne, pokiaľ ich neodrážajú rozpočty. Preto  CIA vyčlenila podstatne viac zdrojov na zhromažďovanie spravodajských informácií, operácií a analýz týkajúcich sa Číny po celom svete – len za posledné dva roky sa percento z celkového rozpočtu agentúry  zameraného na Čínu viac ako zdvojnásobilo. Zamestnáva a školí viac ľudí hovoriacich mandarínskym jazykom a zároveň zintenzívňuje úsilie po celom svete, aby mohla konkurovať Číne – od Latinskej Ameriky cez Afriku až po Indo-Pacifik.

CIA má vo svojej štruktúre približne tucet „misijných stredísk,“ špecifických skupín zameraných na konkrétne problémy,  ktoré združujú spravodajských dôstojníkov z rôznych riaditeľstiev agentúry. V roku 2021 bolo zriadené nové misijné centrum zamerané výlučne na Čínu. Jediné misijné stredisko pre jednu krajinu poskytuje centrálny mechanizmus na koordináciu práce v Číne, prácu, ktorá v súčasnosti zasahuje do všetkých kútov CIA. A tiež v tichosti posilňuje spravodajské kanály smerom k americkým náprotivkom v Pekingu, čo je dôležitý prostriedok, ktorý pomáha politikom predchádzať zbytočným nedorozumeniam a neúmyselným kolíziám medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Aj keď Čína a Rusko spotrebúvajú veľkú časť pozornosti CIA, agentúra si nemôže dovoliť zanedbávať iné výzvy, od boja proti terorizmu až po regionálnu nestabilitu. Úspešný americký zásah v Afganistane v júli 2022 proti Aymanovi al-Zawahirimu, spoluzakladateľovi a bývalému vodcovi al-Kájdy, ukázal, že CIA sa naďalej ostro zameriava na teroristické hrozby – a zachováva si významné kapacity na boj proti nim. CIA tiež venuje značné zdroje na pomoc v boji proti invázii fentanylu – syntetického opioidu – ktorý každoročne zabíja desaťtisíce Američanov. A na obzore sú známe regionálne výzvy, a to nielen na miestach, ktoré sa dlho považujú za strategicky dôležité, ako je Severná Kórea a Juhočínske more, ale aj v častiach sveta, ktorých geopolitický význam bude v nasledujúcich rokoch rásť, ako sú Latinská Amerika a Afrika.

Medzitým agentúra mení  prístup k novým technológiám. CIA pracuje na zlúčení špičkových nástrojov so starodávnymi technikami zhromažďovania informácií od jednotlivcov – ľudských spravodajských zdrojov  (HUMINT). Technológie, samozrejme, sťažujú mnohé aspekty špionáže ako nikdy predtým. V ére inteligentných miest, s videokamerami na každej ulici a čoraz rozšírenejšou technológiou rozpoznávania tváre, je špehovanie oveľa ťažšie. Pre dôstojníka CIA pracujúceho v zámorí v nepriateľskej krajine, ktorý sa stretáva so zdrojmi, ktoré riskujú vlastnú bezpečnosť, aby ponúkli cenné informácie, predstavuje neustále sledovanie akútnu hrozbu. Ale tú istú technológiu, ktorá niekedy funguje proti CIA – či už ide o získavanie veľkých objemov dát na odhalenie systémov v aktivitách agentúry alebo masívne kamerové siete, ktoré dokážu sledovať každý pohyb agenta – možno prinútiť pracovať pre ňu aj proti iným. CIA sa predháňa so svojimi súpermi vo využívaní nových technológií. Agentúra vymenovala svojho prvého technologického riaditeľa. A zriadila ďalšie nové misijné centrum zamerané na budovanie lepších partnerstiev so súkromným sektorom, kde americké inovácie ponúkajú významnú konkurenčnú výhodu.

Vlastný vedecký a technologický talent CIA je stále vynikajúci. Agentúra v priebehu rokov vyvinula množstvo špionážnych prístrojov; medzi nimi  je kamera z obdobia studenej vojny navrhnutá tak, aby vyzerala a vznášala sa ako vážka. Revolúcia v oblasti umelej inteligencii a lavína informácií z otvorených zdrojov spolu s tým, čo tajne zhromažďuje, vytvára historické nové príležitosti pre analytikov CIA. Vyvíjajú sa nové nástroje umelej inteligencie, ktoré pomôžu spracovať všetok tento materiál rýchlejšie a efektívnejšie, čím sa spravodajskí analytici môžu sústredili na to, čo vedia najlepšie: poskytovať odôvodnené úsudky a poznatky o tom, čo je pre tvorcov politiky najdôležitejšie a čo znamená pre americké záujmy najviac. Umelá inteligencia nenahradí ľudských analytikov, ale už v súčasnosti ich posilňuje..

Ďalšou prioritou v tejto novej ére je prehĺbiť bezkonkurenčnú sieť spravodajských partnerstiev CIA po celom svete, čo je aktívum, ktoré v súčasnosti osamelým rivalom Spojených štátov chýba. Schopnosť CIA využívať výhody svojich partnerov – z ich zhromažďovania informácií, ich odborných znalostí, perspektív a ich schopnosti operovať na mnohých miestach ľahšie, ako to dokáže americká agentúra – je pre jej úspech rozhodujúca. Tak ako diplomacia závisí od oživenia týchto starých a nových partnerstiev, závisí to aj od spravodajských služieb Spravodajská profesia je vo svojej podstate o ľudských interakciách a neexistuje žiadna náhrada za priamy kontakt na posilnenie väzieb s najbližšími spojencami, tiež komunikáciu s najzúrivejšími protivníkmi a kultiváciu všetkého medzi tým. Uvedený názor potvrdzuje Villiam J. Burns svojimi skúsenosťami z viac ako 50 zahraničných ciest za takmer tri roky jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa CIA.  Niekedy je pre spravodajských dôstojníkov pohodlnejšie vysporiadať sa s historickými nepriateľmi v situáciách, v ktorých by diplomatický kontakt mohol znamenať formálne uznanie. Preto  prezident Joe Biden koncom augusta 2021 poslal Burnsa do Kábulu, aby sa spojil s vedením Talibanu tesne pred konečným stiahnutím amerických jednotiek. Vzťahy CIA v komplikovaných častiach sveta môžu niekedy ponúknuť praktické možnosti, ako napríklad pri prebiehajúcich rokovaniach s Egyptom, Izraelom, Katarom a Hamasom o humanitárnom prímerí a prepustení rukojemníkov z Gazy. Niekedy môžu takéto väzby poskytnúť diskrétny balast vo vzťahoch plných politických vzostupov a pádov. A niekedy môže spravodajská diplomacia povzbudiť zbližovanie záujmov a potichu podporiť úsilie amerických diplomatov a tvorcov politiky.