Ukrajina v hierarchii priorít zahraničnej politiky USA ustupuje do pozadia - prezident Biden ustúpil kancelárke Merkelovej kvôli Číne

Ukrajina v hierarchii priorít zahraničnej politiky USA ustupuje do pozadia - prezident Biden ustúpil kancelárke Merkelovej kvôli Číne


23.07.2021

Spojené štáty a Nemecko dosiahli tento týždeň dohodu, aby sa vyhli sankciám USA kvôli dokončeniu plynovodu Nord Stream 2 a zároveň chránili záujmy ukrajinskej energetickej bezpečnosti. Posúdenie jej vplyvu na trh s plynom v Európskej únii a vyhliadky pre ukrajinskú plynovodnú sústavu by mali byť prenechané odborníkom v tejto problematike. Dôležitejšie sú pravdepodobné politické dôsledky tejto dohody a signály, ktoré vysiela do Kyjeva a Moskvy. V strednodobom horizonte dohoda oslabuje politické pozície Ukrajiny vo vzťahoch s Ruskom a posilňuje vplyv Moskvy na susednú krajinu a mnohé východoeurópske štáty. Naznačuje tiež to, že pre USA a Nemecko ustupujú ukrajinské problémy v hierarchii priorít zahraničnej politiky do úzadia a dôraz sa kladie na konsolidáciu vzťahov so spojencami proti Číne.

„Administratíva prezidenta Joea Bidena sa domnievala“ - uviedol vo svojom komentári na internetovom portáli Republic.ru ruský zahraničnopolitický expert Vladimír Frolov -  „že ďalšia opozícia voči už prakticky dokončenému projektu Nord Stream 2 by spôsobila neprijateľné poškodenie vzťahov s kľúčovým americkým spojencom v Európe a bez podpory Berlína americká stratégia budovania jednotného západného frontu proti Číne (i proti Moskve) nemá perspektívu.“ Je iróniou, že pri nových sankciách proti plynovodu - vrátane individuálnych sankcií proti generálnemu riaditeľovi projektu a osobnému priateľovi Vladimíra Putina, Matthiasovi Warnigovi - pôsobilo celé vedenie ministerstva zahraničia USA, nevynímajúc ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, známeho jeho dizertačnou prácou „Spojenec verzus spojenec“ z roku 1987 o neúspešných pokusoch Reaganovej vlády zastaviť sankciami projekt ZSSR a Spolkovej republiky Nemecko na vybudovanie plynovodu zo západnej Sibíri do západnej Európy. Zrejme, že prezident Biden uprednostnil názory svojho poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana, ktorý sa zaoberal Čínou, nie Ukrajinou.

 

Americko-nemecká dohoda zároveň zdôrazňuje zlyhanie diplomacie ukrajinského prezidenta Volodymira Zelenského, ktorý sa dožadoval blokovania plynovodu Nord Stream 2 americkými sankciami, pričom nesprávne vyhodnotil politické nálady v Spojených štátoch i v Nemecku ( nie však úplne neopodstatnene). V kombinácii s optikou „obchodu s ukrajinskými záujmami“ za chrbtom Ukrajiny - čo nie je tak celkom pravda, pretože Kyjev bol podrobne informovaný o obsahu dohody (vrátane  minulotýždňovej návštevy Zelenského v Berlíne) a dostal „priateľskú radu“ z Washingtonu, aby neurobil rozruch kritizujúci dohodu a neloboval v Kongrese za sankcie - všetko vyzerá pre Kyjev dosť ponižujúce. Uvádzanú charakteristiku situácie podporuje aj fakt, že Biely dom určil dátum Zelenského návštevy v USA na 30. augusta.(„dovolenková sezóna“ vo Washingtone, keď sú obe komory Kongresu na letných prázdninách), teda dva a pol mesiaca po summite Putina a Bidena v Ženeve, kde sa o ukrajinskej téme hovorilo podrobnejšie.

 

Preto nie je prekvapením, že medzi prozápadne orientovanými ukrajinskými odborníkmi dominujú negatívne hodnotenia  a dokonca  dohodu Biden-Merkelová môžu porovnávať s Budapeštianskym memorandom, ktoré výmenou za zrieknutie sa jadrových zbraní garantovalo územnú celistvosť Ukrajiny. Na rozdiel od Budapeštianskeho memoranda táto dohoda si nevyžaduje súhlas Kyjeva, ale zrkadlí skutočnosť. Zároveň ju nemožno označiť za úplne zbytočnú pre Ukrajinu; pokiaľ sa týka rozvoja ukrajinského energetického sektoru, obsahuje maximum, ktoré sa dalo získať (samozrejme nejde o „Marshallov plán“), čo zvyšuje úroveň splynutia energetických systémov Ukrajiny a Európskej únie a z dlhodobého hľadiska odstráni energetickú a finančnú závislosť Ukrajiny od Ruska - ak sa splnia všetky deklarované sľuby.

 

Americko-nemecká dohoda má charakter politický záväzného dokumentu, a preto bola formulovaná v podobe „Spoločného vyhlásenia medzi USA a Nemeckom o podpore Ukrajiny, európskych energetických bezpečnostných a klimatických cieľov.“ Tradičnými poklonami na podporu zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny, „spoločným úsilím“ zameraným na boj proti „agresii a zlomyseľnému konaniu Ruska proti Ukrajine“, podporou normandského formátu a realizáciou minských dohôd nastoľuje problém plynovodu Nord Stream 2 v oveľa širšej agende energetickej bezpečnosti a v kontexte boja proti zmene podnebia. Pre Kyjev kľúčovú otázku - zvýšenie rizika rozsiahlych vojenských akcií na východe Ukrajiny v prípade, ak Rusko prestane používať ukrajinskú plynovodnú sústavu na plnenie vývozných zmlúv na dodávky plynu do EÚ - maskuje nemecká strana neurčitými sľubmi. Napríklad v prípade pokusov Moskvy „využiť dodávky energie ako zbraň“ sa Berlín zaväzuje „prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni a hľadať účinné prostriedky na európskej úrovni, vrátane sankcií s cieľom obmedziť vývoz ruských energetických zdrojov do Európy, ako aj ďalších ekonomicky významných odvetví“ (čo môže ovplyvniť vývoz kovov a chemických hnojív). Najhorším scenárom pre Moskvu je zároveň vytvorenie „automatického prepínača“ - teda uzavrieť „kohútik“ plynovodu  v prípade ukončenia tranzitu plynu cez Ukrajinu a „ blokovať uvedenie plynovodu do prevádzky, kým Moskva nezmení svoje správanie.“ Nestalo by sa to predovšetkým so zreteľom na záujmy nemeckých podnikateľských kruhov.

 

USA a Nemecko tiež deklarovali, že v záujme Ukrajiny a Európy sa Nemecko zaväzuje využiť všetok svoj vplyv na uľahčenie 10-ročného predĺženia (platného od roku 2024) zmluvy o tranzite plynu s Ruskom (nehovorí sa o Gazprom-e) a dokonca vymenuje osobitného vyslanca na začatie takýchto rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou najneskôr 1. Septembra; Spojené štáty sľúbili podporu tomuto úsiliu (zdá sa, že USA už majú osobitného vyslanca ). Merkelová sa tiež zaviazala , že v jurisdikcii Nemecka budú pre Nord Stream 2 platiť ustanovenia tretieho energetického balíka EÚ, to znamená, že dodávatelia plynu a prevádzkovatelia plynovodov budú oddelení a prístup tretích dodávateľov bude zaručený (čo zjavne trochu zníži mieru využitia plynovodu a prinúti Gazprom udržiavať určité objemy prepravy plynu cez Ukrajinu na účely plnenia vývozných zmlúv).

 

Angela Merkelová hneď informovala prezidenta Vladimíra Putina o dohode s Joeom Bidenom; ruskému vodcovi to zjavne nevadilo a diskutovali o možnosti predĺženia tranzitnej dohody medzi Gazprom-om a ukrajinským Naftogazom. A šéf Gazprom-u Alexej Miller uviedol, že spoločnosť je pripravená pokračovať v tranzite plynu cez Ukrajinu po roku 2024 a je dokonca pripravená zvyšovať objemy na základe ekonomickej uskutočniteľnosti a v závislosti od stavu systému prepravy plynu na Ukrajine (Putin predtým túto možnosť vylúčil). V tejto súvislosti  Vladimír Frolov poznamenal, že to vyzerá neskutočne: - niekto obchoduje s povinnosťami iných ľudí, iní sľubujú, že ich splnia, „neskôr, ak chcete...“ Je však zrejmé, že pri takýchto rokovaniach sa pozícia Ruska posilňuje a úlohy sa menia:  teraz Ukrajina a Európska únia potrebujú tranzit plynu - nie Ruská federácia. A predĺženie zmluvy závisí výlučne od dobrej vôle Moskvy, ktorú si treba ešte získať. Navyše sa žiada dodať, že dve miliardy dolárov, ktoré Ukrajina ročne dostane ako platby za tranzit plynu od Gazprom-u, by mali podľa prezidenta Zelenského ísť na „podporu ukrajinskej armády“.

 

 „Zelená agenda“ americko-nemeckej dohody sa venuje riešeniu problému kompenzácie straty Ukrajiny v prípade ukončenia platieb za tranzit ruského plynu . Plánuje sa vytvorenie spoločného „Zeleného fondu pre Ukrajinu“ s cieľovou investíciou 1 miliarda $, z čoho Berlín sľubuje okamžité investovať 175 miliónov $ a sľubuje viac (USA nesľubujú nič okrem technickej podpory) - prilákať ďalších „investorov“. Fond bude investovať do projektov zdrojov obnoviteľnej energie, rozvoja výroby vodíka, projektov na zlepšenie energetickej účinnosti a upustenie od využívania uhlia v energetickom sektore (čo má znížiť záujem Kyjeva o opätovnú integráciu s Donbasom). Nemecko tiež zdôrazňuje, že poskytne investíciu 70 miliónov $ na bilaterálne projekty s Ukrajinou vo sfére obnoviteľnej energie a upustenia od uhlia; na tieto účely vymenuje ďalšieho osobitného vyslanca.

 

Z krátkodobého hľadiska dôležitejšie je to, že sľubovaný balík investícií zvýši energetickú stabilitu Ukrajiny v prípade úplného odstavenia ruského plynu, keďže Ukrajina od roku 2015 nakupuje ruský plyn priamo od spoločnosti Gazprom. Počíta sa so zvýšením kapacity reverznej ponuky európskeho plynu na Ukrajinu, vrátane prečerpávania plynu do ukrajinských podzemných zásobníkov plynu (čo tiež kompenzuje časť stratených výnosov z prepravy), modernizáciou tranzitnej infraštruktúry pre plyn, ako aj ďalšou integráciou ukrajinskej energetické siete s energetickými sieťami EÚ (tieto projekty už podporujú EÚ a USAID). Nemecko pripojí Ukrajinu k svojmu programu energetickej siete v oblasti kybernetickej bezpečnosti (v rokoch 2015 a 2016 bola časť ukrajinského energetického systému dočasne deaktivovaná v dôsledku použitia kybernetických zbraní údajne ruským vojenským spravodajstvom).

 

Do roku 2024 - kým bude v platnosti súčasná tranzitná dohoda - Gazprom je povinný platiť Naftogazu za prečerpávanie najmenej 40 miliárd kubických metrov plynu ročne. Dnes je nemožné dodávať ruský plyn do Moldavska (Podnesterska) a na Balkán bez použitia ukrajinského systému prepravy plynu („Turecký prúd“ ešte nebol uvedený do prevádzky.) Potom bude všetko závisieť od stavu vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou. Západná časť ukrajinskej plynovodnej sústavy s podzemnými zásobníkmi plynu a infraštruktúrou na reverzáciu plynu z EÚ zostane zachovaná vďaka novým programom z Nemecka. To, či sa budú realizovať projekty v oblasti zelenej energie, zostáva veľkou otázkou. Dohoda medzi administratívou Bidena a Merkelovej nerieši problém bezpečnosti Ukrajiny kvôli ukončeniu tranzitu, ani problém energetickej bezpečnosti v Európe . Všeobecne platí, že americko-nemecká dohoda vytvára stimuly pre prezidenta Vladimíra Zelenského, aby hľadal vzájomné porozumenie s prezidentom Vladimírom Putinom.


Späť