Joe Biden považuje Rusko za najväčšiu hrozbu pre USA - rozšíri front americko-ruskej konfrontácie ?

Joe Biden považuje Rusko za najväčšiu hrozbu pre USA - rozšíri front americko-ruskej konfrontácie ?


20.11.2020

V januári 2021 by mal začať úradovať nový americký prezident Joe Biden, ktorý označuje Rusko za najväčšiu hrozbu pre USA a politiku Moskvy považuje za zameranú na vnútorné oslabenie západných krajín, podkopávanie jednoty takých inštitúcií ako NATO a Európska únia a rozvrátenie liberálneho svetového poriadku. Ruskí analytici ho hodnotia ako ostrieľaného profesionála v zahraničnej politike, strategického mysliteľa a nemilosrdného hráča - ale vôbec ho nevnímajú takého, ako je zobrazovaný v ruských médiách, teda neduživého politika. Riaditeľ moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin - uznávaný partner na medzinárodných fórach - upozorňuje, že Bidenovi bude asistovať tím ambicióznych, sofistikovaných a energických poradcov, ktorí túžia zanechať stopy v americkej zahraničnej politike i vo svete. Pripomína, že Bidenovo funkčné obdobie sa bude prekrývať so zvyškom funkčného obdobia ruského prezidenta Vladimíra Putina. Počas tohto obdobia bude musieť Putin urobiť svoje osudové rozhodnutie o voľbách v roku 2024 a dovtedy sa môže prihodiť mnohé.

Vo svojej eseji „Zahraničná politika Joea Bidena a Rusko“ na portáli moskovského centra Nadácie Carnegie poukazuje Trenin na fakt, že novozvoleného prezidenta v Moskve často porovnávajú s jeho bývalým šéfom -  Barackom Obamom, hoci Bidenove zahraničnopolitické skúsenosti siahajú oveľa ďalej. Pre sedemdesiatosemročného muža studená vojna nie je niečo, o čom sa dozvedel z kníh - ako napríklad Obama - ale niečo, čo prežil. Fotografia, urobená v roku 1979 počas druhého stretnutia Bidena s Andrejom Gromykom - patriarchom sovietskej diplomacie, ktorý bol vtedy nominálnou hlavou štátu ZSSR - po 3. novembri 2020 sa  stala veľkým hitom ruských sociálnych sietí. V tom spočíva zásadný rozdiel medzi Bidenom a Obamom, pokiaľ ide o Rusko; pre Bidena je súčasná konfrontácia s Moskvou post-scriptum studenej vojny. A preto rovnako ako sa skončila samotná studená vojna, aj teraz ju musia vyhrať Spojené štáty. 

 

Podľa Treninovho názoru Joe Biden úplne nespája Rusko so Sovietskym zväzom. Ako americký senátor, dlhoročný predseda Senátneho výboru pre zahraničné vzťahy a dvojnásobný viceprezident USA sa dôverne angažuje vo svetových záležitostiach takmer pol storočia. Aj keď Biden uznáva Čínu ako najväčšieho amerického konkurenta, Rusko považuje za najväčšiu hrozbu pre USA. Hoci Rusko označuje za krajinu obrovského úpadku, ropnej ekonomiky a druhoradú vojenskú veľmoc - ktorá nie je schopná konkurovať Západu a je pod tlakom deprimujúcej demografie a kleptokratického režimu vedeného bývalými dôstojníkmi KGB - Bidenova optika vidí politiku Moskvy ako orientáciu na vnútorné oslabenie krajín Západu.  Pritom budúci americký prezident vníma čoraz revanšistickejšie, agresívnejšie Rusko, ktoré presúva súperenie za hranice bývalého sovietskeho priestoru a približuje sa tesnejšie k Číne.

 

Joe Biden nie je presvedčený o tom, že pokus o integráciu Ruska do systému ovládaného USA na konci studenej vojny bol omylom. Odmieta akúkoľvek predstavu, že neúspech tohto úsilia bol výsledkom rozšírenia NATO smerom na Východe. Podľa jeho názoru problémom bolo skôr prevzatie ruského štátu jeho bezpečnostnými službami. Biden sa však Ruska nevzdáva. V rokoch 2011–2012 možno nedošlo k nejakému pokusu o zvrhnutie Putina v štýle „arabskej jari,“ ale Biden dúfa, že sa v budúcnosti objavia nové príležitosti. Podľa Bidena prezidenta Putina pri moci drží nacionalizmus a antiamerikanizmus. Z takýchto záverov si možno urobiť predstavu o budúcej politike Bidenovej administratívy voči Rusku. Washington bude všetkými prostriedkami vyvíjať tlak na Rusko  a okrem rozšírenia frontu americko-ruskej konfrontácie vo sfére demokratických slobôd a ľudských práv možno počítať aj s tým, že Biden sa bude odvážnejšie angažovať v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu - od Ukrajiny, Bieloruska a Moldavska až po južný Kaukaz a Strednú Áziu

 

Bidenovo víťazstvo naznačuje koordinovanejšiu ruskú politiku v rámci aliancie NATO. Za posledných pár mesiacov sa postoj európskych krajín k Rusku výrazne zhoršil, čím sa Európa priblížila k pozícii USA. Nemecko, ktoré bolo kedysi obhajcom Ruska na Západe, stalo sa hlavným kritikom politiky Kremľa v Európskej únii a iniciátorom sankčných opatrení proti Rusku. Kvôli záujmu zlikvidovať roztržku medzi Washingtonom a Berlínom spôsobenú Trumpovým nevhodným správaním Biden by  mohol nechať Nemcov, aby sami rozhodli o osude plynovodu Nord Stream 2. Jeho vlastné obavy z energetickej závislosti Európy na Rusku a rastúca opozícia amerického Kongresu voči akýmkoľvek ruským energetickým projektom v Európe by ho však mohli prinútiť pokračovať v Trumpovom tlaku na Nemecko, aby plynovod Nord Stream 2 zrušilo.   

 

Ďalším pokračovaním politiky štyridsiateho piateho prezidenta by mohol byť vývoj a definitívne rozmiestnenie amerických raketových systémov stredného doletu v Európe, ktoré by boli zamerané na ruské veliteľské centrá a strategické prostriedky kratšieho doletu. Joe Biden síce podporuje kontrolu zbraní, vrátane predĺženia platnosti zmluvy START, ktorú vyjednala Obamova administratíva, ale dáva prednosť novým rokovaniam o zbraniach. Pokiaľ ide o budúcnosť, jedným z prvkov tejto pozície by mohla byť vyhliadka na nasadenie amerických rakiet stredného doletu niekoľko minút od Moskvy. Ak začnú rozhovory o strategickej stabilite s Ruskom, potom to bude mať Biden rovnako ťažké, ako to zažil v histórii - usudzuje Dmitrj Trenin, ktorý v rokoch 1985-1991 pôsobil ako konzultant sovietskej delegácie na rokovaniach ZSSR a USA o jadrových a vesmírnych zbraniach v Ženeve.

 

Zaujímavý je Treninov názor, že zbližovanie USA s Európou by mohlo byť v Bidenovej zahraničnej politike sprevádzané mini-détente s Čínou, o čo má záujem aj Peking. Jeden i druhý faktor by zvýšili geopolitický tlak na Rusko, v dôsledku čoho by sa možnosti jeho zahraničnej politiky ešte viac obmedzili. Keď bude Joe Biden v Bielom dome, všetko bude súčasťou stratégie. Rusko v nej nebude mať ústredné postavenie, ale nebude ani chýbať. Zdá sa, že jej konečným cieľom je podkopať Putinov nacionalizmus, zničiť ruské takmer spojenectvo s Čínou a vrátiť krajinu do pozície „pomocníka“ Západu. 


Späť