NATO nepovažuje teraz vojenský konflikt so Západom za pravdepodobný – v Bruseli neveriacky sledovali katastrofálny výkon ruských vojakov
Zainteresovaní pozorovatelia si všimli, že NATO reagovalo na ruskú inváziu na Ukrajinu bezprecedentným nasadením vojsk. Západní vojenskí predstavitelia však teraz považujú vojenský konflikt s Moskvou za nepravdepodobný. Celkovo od začiatku vojny NATO postavilo do pohotovosti viac ako 100 000 mužov a žien, ktorí môžu byť kedykoľvek vyslaný východ od oblasti aliancie alebo tam už sú. Od začiatku vojny 130 vojenských lietadiel hliadkuje každý deň vo vzdušnom priestore na východe a NATO rozmiestnilo 200 vojnových lodí do Stredozemného, Čierneho, Severného a Baltského mora. Len nemecké námorníctvo malo v akcii 21 lodí, z toho 17 v Baltskom mori. Nasadenie nemá v histórii aliancie obdobu. A zdá sa, že správa u Rusov zaberá. Námorné cvičenia v Baltskom mori sú spravidla sprevádzané cielenými provokáciami a nebezpečnými priblíženiami. Nie však teraz. Sily NATO majú dojem, že Moskva sa úzkostlivo snaží vyhnúť čo i len náznaku provokácie. Niektoré ruské vojnové lode sa dokonca vrátili do svojich prístavov v predstihu. Rusko – napriek všetkej svojej agresívnej rétorike – zjavne nemá záujem na ďalšom konflikte.
„Skutočnosť, že armáda NATO je v týchto dňoch taká uvoľnená, nie je spôsobená len jej vlastnou silou“ – konštatoval bezpečnostný analytik nemeckého časopisu De Spiegel Konstantin von Hammerstein vo svojej úvahe o tom, „prečo sa NATO v súčasnosti nebojí Putinovej armády.“ Aliancia posledné tri týždne pozorne sleduje, ako sa rozkladá obávaná ruská armáda. Podľa západných vojenských činiteľov poslal ruský prezident na Ukrajinu viac ako polovicu svojich pozemných síl. „To je šialenstvo,“ hodnotil situáciu starší dôstojník aliancie. Časti obrovskej krajiny sú teraz vojensky odhalené. Vladimír Putin dokonca stiahol vojakov zo strategicky dôležitej enklávy Kaliningrad medzi štátmi NATO – Poľskom a Litvou a premiestnil ich na Ukrajinu. A jednotky, ktoré sú teraz posielané do vojny na Ukrajine, už nie sú prvou voľbou. Putinovo správanie sa čoraz viac podobá gamblerovi, ktorý zdvojnásobí svoj vklad, aby nahradil straty. Aj keby chcel, sotva by dokázal zaútočiť na pobaltské republiky či Poľsko. Vo vojne na Ukrajine vyčerpáva svoje jednotky a mnohé kasárne na hraniciach s územím NATO sú z veľkej časti opustené.
Z analýzy ukrajinskej ofenzívy experti západnej aliancie tiež dospeli k záveru, že kým budú mať Rusi dostatok vojakov na to, aby predstavovali hrozbu pre NATO, potrvá mesiace. Dostatok času na vyslanie vlastných síl aliancie do predných pozícií. Armáda NATO neveriacky sledovala katastrofálny výkon ruských vojakov. Obeťou propagandy Moskvy sa zrejme stal nielen Putin, ale aj západní odborníci. Pri bližšom pohľade vyzerá očividne taká hrôzostrašná ruská vojenská mašinéria skôr ako vymyslený obor Tur Tur z detských rozprávkových kníh. Západní dôstojníci tankových vojsk teraz študujú taktické zlyhania ruských obrnených síl. Nemysleli by si, že takáto katastrofa je možná. Rusi ignorovali aj tie najzákladnejšie vojenské pravidlá, prečo? Pretože aj armádu požiera všeobecná korupcia a mizantropia, ktorá vládne v Putinovom impériu?
Podľa niektorých špecialistov v kruhoch NATO sa hovorí, že Rusko teraz bude potrebovať desaťročie na to, aby dostalo svoje jednotky späť do formy. Európania tak získajú čas, ktorý potrebujú na modernizáciu svojich ozbrojených síl. Ale je tiež dosť možné, že západné sankcie takmer znemožnia prezbrojenie Ruska. Nebezpečenstvo jadrového útoku však zostáva. Zatiaľ síce nie sú žiadne známky príprav. Nie je to jediný dôvod, prečo západná aliancia považuje použitie jadrových zbraní za nepravdepodobné. Napokon, čo by tým Putin získal? Je však NATO v tomto také isté? „Nie,“ hovorí západný generál, „kto si môže byť istý Putinom?“ Citovaný výrok atlantického generála vyjadruje najväčšiu stratu ruského prezidenta, ktorú utrpel svojou vierolomnou agresiou proti Ukrajine – prišiel o pozíciu dôveryhodného partnera Západu aj u tých, ktorí ho považovali za realistického pragmatického politika.