Nároky Číny v Juhočínskom mori majú geopolitický charakter – Peking by chcel výraznejšiu podporu zo strany Moskvy

Pre Európanov sa Juhočínske more nachádza na „druhom konci sveta“, ale spor Číny o Paracelské a Spratlyho ostrovy má geopolitický charakter. Okrem Číny si nárok na tieto v podstate nehostinné ostrovy robia nárok Vietnam, Filipíny, Malajzia a Brunei. Čínska armáda vybudovala na ostrovoch prístavné móla, letiská, sklady na palivo a muníciu, raketové systémy protivzdušnej obrany, meteorologické stanice, radary a ďalšie zariadenia vojenského charakteru. Dokonca na skalné útesy navozila skaly a zeminu, aby tak rozšírila plochu potrebnú na výstavbu obranných objektov. Námorníctvo Spojených štátov pravidelne vysiela do 12-míľovej vzdialenosti od ostrovčekov vojnové lode, aby tak demonštrovali podporu tzv. princípu slobodnej námornej plavby v Juhočínskom mori. V júli 2016 Stály arbitrážny súd v Haagu v spore Filipín s Čínou rozhodol, že právny nárok Číny na Spratlyho ostrovy nemá oporu v normách morského práva.

Zástupca riaditeľa moskovského Ústavu politických a vojenských analýz Alexander Chramčichin uverejnil v denníku Nezavisimaja gazeta  analýzu aktuálneho postoja Ruska voči záujmom Číny v oblasti Juhočínskeho mora, ktoré má pre Peking význam nielen kvôli bohatým podmorským ložiskám ropy a zemného plynu, ale aj ako kritická komunikačná zóna. Prechádzajú tade veľmi dôležité čínske námorné komunikačné linky, ktoré krajina využíva na prepravu rôznych surovín zo Stredného východu a Afriky. Ide o 60 % čínskeho zahraničného obchodu; v prípade Japonska je to až 80 %. Inak cez toto more sa realizuje 25 % svetového obchodu, z toho viac ako 30 % predstavuje skvapalnený zemný plyn. Hlavnými oponentmi v spore o rozdelenie ostrovov a vôd Juhočínskeho mora sú Filipíny a Vietnam, ktorý má na svojej strane podporu Spojených štátov.

Situácia v juhovýchodnej Ázii nemá priamy vplyv na najdôležitejšie ekonomické a politické záujmy Ruska, a preto sa Moskva doteraz vyhýbala vyjadreniu akéhokoľvek stanoviska k tejto otázke. Nechce sa s Čínou dohadovať kvôli prudkému zhoršovaniu vzťahov so Západom, pričom krajiny združenia ASEAN považuje za dôležitých partnerov v oblasti vojensko-technickej spolupráce a vníma ich ako potenciálnu geopolitickú protiváhu voči Číne. Okrem toho ruské spoločnosti Rosnefť a Gazprom participujú na rozvoji vietnamských ložísk v spornom priestore Juhočínskeho mora. V apríli 2012 Gazprom a vietnamská spoločnosť „PetroVietnam“ podpísali zmluvu o rozvoji dvoch plynových polí na kontinentálnom šelfe v oblasti Spratlyho ostrovov, proti čomu Čína protestovala.

V roku 2016 sa konalo v Juhočínskom mori spoločné rusko-čínske námorné cvičenie, čo sa vo svete považovalo za jednoznačnú podporu Moskvy Pekingu. Tieto cvičenia sa však uskutočňujú každoročne a Moskva sa snaží znižovať ich význam a ich lokalitu situuje mimo sporných oblastí. Robí všetko preto, aby ruská pozícia pôsobila neutrálne. Rusko tiež odmietlo uznať rozhodnutie súdneho dvora v Haagu o spore Manily s Pekingom o sporné ostrovy, čo Čína brala ako podporu svojho stanoviska, ale postoj Moskvy znamená, že neuznáva princíp takýchto rozhodnutí zo zásady. Ide o to, že podobné rozhodnutia by bolo možné prijať aj proti Rusku, napríklad v otázke Krymu alebo Kurilských ostrovov. Moskva diplomaticky presadzuje riešenie problému na princípe dvojstranných zmlúv bez zásahu krajín mimo regiónu – čo sa týka USA.

Ruský denník uvádza, že Čína by chcela výraznejšiu podporu zo strany Moskvy v spore o ostrovy a ich pobrežné vody v Juhočínskom mori. Za to však Moskva očakáva oveľa väčšiu podporu Pekingu v iných zásadných otázkach (Krym, Ukrajina, Sýria atď.), čo sa zatiaľ neprejavuje. V Pekingu by si mali uvedomiť, že keby Rusko zaujalo v spore jednoznačnejšie stanovisko v jeho prospech, v takom prípade by sa krajiny ASEAN viac prikláňali na stranu Spojených štátov, čo by nebolo v záujme Číny. Nezavisimaja gazeta tvrdí, že pre Čínu je vietnamský nákup ruských zbraní „menšie zlo“, ako keby ich Vietnam začal nakupovať v USA. Ak Washington bude aj naďalej aktívne demonštrovať svoj protičínsky postoj v konflikte v Juhočínskom mori, bude to automaticky tlačiť Moskvu k podpore Pekingu. Keby Spojené štáty obmedzili svoju aktivitu, pozícia Ruska by zostala viac alebo menej neutrálna.