Nádej na lepšie časy so súčasnou vládnou koalíciou už dávno vyhasla – Slovensko v čase pandémie zažíva krutú skúšku Igorom Matovičom

Už v marci 2020, keď predseda strany OĽaNO Igor Matovič prevzal od prezidentky Zuzany Čaputovej poverenie na zostavenie vlády, viacerí analytici upozorňovali, že vo vládnej koalícii budú mať prevahu populistickejšie strany. V tejto súvislosti komentátor Christian Heitmann – podobne ako iní pozorovatelia – verejne nastolil otázku, či sa „podarí vláde uchovať si zdravý rozum.“ Nielen opoziční politici, ale aj kritici predchádzajúcich vlád strany Smer-SD sa pozastavovali nad tým, že do Národnej rady Slovenskej republiky boli zvolení poslanci bez politických skúseností a primeraného intelektuálneho zázemia; pochybovali tiež o tom, či budúca koalícia pod vedením strany OĽaNO disponuje dostatočným odborným potenciálom kádrov na obsadenie funkcií v exekutíve, počínajúc vládou až po štruktúry ústredných orgánov štátnej správy. Zmene vlády naklonené médiá sa k tejto téme vyjadrovali pomerne dosť zdržanlivo a opatrne – azda v nádeji, že v nasledujúcom vývoji spoločnosti sa podarí spomínané negatíva prekonať.

Udalosti vynárajúce sa za obdobie od nástupu Matovičovho kabinetu dokázali, že pochybovačné názory skeptikov neboli ich omylom – ani dezinfomačným produktom zlomyseľnej opozičnej propagandy. Krajina v ťažkom čase pandémie zažila krutú skúšku politikmi, ktorí napríklad ako OĽaNO sľubovali viac ako 900 riešení pre Slovensko – alebo ako strana Sme rodina garantovali právo na štátny nájomný byt. Takýmto a podobným populistickým sľubom mnohí uverili, ale už krátko po voľbách sa začali presviedčať, že štát sa dostal do rúk nekompetentným improvizátorom, ktorí amatérsky riešia problémy pandemickej krízy a vytvárajú v spoločnosti pocit neistoty a obáv z budúcnosti. Vládnej koalícii tak zostala  už iba agenda boja proti korupcii, klientelizmu a partokracii; aj v tomto však konajú v niektorých prípadoch nad rámec noriem právneho štátu, čo nie je len „voda na mlyn“ Robertovi Fico, ale spochybňuje tiež dôveru verejnosti voči orgánom činným v trestnom konaní.

Infektológovia „veštia“, že indický variant koronavírusu Delta „udrie“ na Slovensku najneskôr na jeseň; kompetentní už bijú na poplach, ale koaliční politici sa nevedia dohodnúť, akú stratégiu zvoliť v boji proti tretej vlne Covid-19. Premýšľajúcim občanom je jasné, že permanentne rozhádaná vládna koalícia prioritne nerieši metódu boja proti pandémii, ale úroveň voličských preferencií politických strán, ktoré u populistických strán kopírujú postoj voličov k očkovaniu, ako aj k epidemiologickým opatreniam, vrátane povinného testovania. Na tomto pozadí vznikli aj súčasné nezhody koaličných partnerov v súvislosti s riešeniami, ktoré na návrh ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského schválila vláda. Racionálne uvažujúci generál na poste ministra narazil na populistické „esá“ koalície – Borisa Kollára a Igora Matoviča. Tento aktuálny príklad z posledných dní ilustruje biedu nesúrodej koalície, kde dominujú polovzdelanci, alibistickí oportunisti i psychicky labilní jednotlivci.

Z doterajšieho postupu vlády možno usudzovať, že medzi jej prioritné úlohy nepatria kardinálne témy slovenskej spoločnosti, ale predovšetkým predsavzatie nejakým spôsobom „prežiť“ do konca funkčného obdobia. Preto ich tak vystrašila petícia za predčasné parlamentné voľby a spoliehajú sa na to, že Ústavný súd SR konanie referenda neodobrí. Samozrejme, že predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík nezdieľa obavy koaličných kolegov z referenda, ktoré by SaS posunulo na prvú priečku nad stranami súčasnej koalície. Napriek tomu do predčasných volieb sa až tak neponáhľa, pretože v tejto vládnej zostave by mohol ešte presadiť niektoré svoje programové predstavy, pre ktoré by napríklad v koalícii so stranou Hlas-SD nenašiel dostatok pochopenia. Okrem iného aj v predstave potenciálnej aliancie Richarda Sulíka s Petrom Pellegrinim pramení časť nezakrývanej animozity Igora Matoviča voči predsedovi SaS.

Analytici sa zaoberajú úvahami o tom, aký bude ďalší vývoj na Slovensku, keď nádej na lepšie časy sú súčasnou zostavou vládnych činiteľov už dávno vyhasla a iba trochu jednoduchší ľudia si ešte nechajú od Matoviča a Kollára „preťahovať medové motúzy popod nos.“ Niektorí sa spoliehajú na to, že „vietor zmeny“ v slovenskej politike možno očakávať od strany Hlas-SD, i keď Pellegrini sa tiež naladil na tón „slobodného rozhodovania o očkovaní,“ aby mu nejakí voliči neprebehli do Ficovho „košiara.“ Kritici mu vyčítajú, že zostal verný princípu oportunizmu, vďaka ktorému robil kariéru v strane Smer-SD. Ak zostane na tejto svojou kariérou odskúšanej pozícii, nebude pre neho tak jednoduché hľadať si koaličných partnerov, aby s nimi zostavil vládu, ktorá by mala byť pozitívnou alternatívou súčasného kabinetu. Iba keď Hlas-SD a jeho potenciálni partneri prejavia vôľu k racionálnemu kompromisu, môžu prispieť k tomu, aby sa osudom skúšaná krajina pod Tatrami dostala z labyrintu neistoty a získala šancu na zmenu k lepšiemu.