Na komplexný dialóg Rusko-USA budeme musieť čakať najmenej 5-6 rokov – EÚ sa nestane strategickým hráčom v blízkej budúcnosti

Riaditeľ moskovského strediska Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin – na Západe rešpektovaný odborník na zahraničnú a bezpečnostnú politiku – pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou konštatoval, že pri pohľade na Západ dnes vidí Rus, ktorý bol svedkom pádu Berlínskeho múru pred tridsiatimi rokmi, pozoruhodný obraz. Politická Amerika je zatiahnutá do studenej občianskej vojny a vedie ju prezident, ktorý sa správa, akoby bol stále hviezdou televíznej reality show. Britským politikom sa podarilo vmanévrovať ich ostrov do „predpeklia“ Brexit-u. Ich francúzski kolegovia museli podať návrh na kolektívny bankrot pred inštaláciou kráľovskej osobnosti, ktorej politický šat sa odvtedy obnosil. Dokonca aj nemecký politický systém – považovaný po skončení druhej svetovej vojny za vzor dokonalosti – sa začína viditeľne „knísať.“ Viaceré menšie krajiny Západu dodávajú svoje vlastné jasné farby skupinovému portrétu elít naprieč celým euroatlantickým svetom, ktoré stratili kontakt s ich verejnosťou a dôveru v seba.

Úvahy Dmitrija Trenina na túto tému uverejnil mníchovský internetový portál The Security Times, kde ruský expert uvádza, že niektorí Rusi sú pri tomto pohľade na Západ dosť ľahkomyseľní. Podľa jeho názoru by mali mať triezvy pohľad. Západné ekonomiky – aj keď môžu čeliť ešte ďalšej recesii – sú v základoch silné. Spojené štáty stále v podstate kontrolujú globálne financie a vedú svet s obrovskou rezervou v oblasti technológií aj inovácií. Popri všetkých  falošných správach a ruskej propagande mainstreamové západné médiá naďalej ovládajú globálny informačný priestor. Migračné vlny do západnej Európy a Severnej Ameriky svedčia o tom, aké atraktívne západné životné štandardy zostávajú pre masy menej šťastných ľudí na celom svete. A samozrejme, Pentagon disponuje fenomenálnou vojenskou silou. Na rozdiel od toho, čo sa stalo so Sovietskym zväzom a komunistickým systémom koncom osemdesiatych rokov, Západ sa dožije ďalšieho dňa, aj keď bude musieť prejsť transformačným procesom.

Takže, ako by malo Rusko zaobchádzať s Amerikou a Európou v ich súčasnom stave? Predovšetkým je potrebné pripustiť, že i keď Západ mení svoju štruktúru na národnej, medzinárodnej i nadnárodnej úrovni, nezmizne. Spojené štáty budú aj naďalej v čele, aj keď by ich vedenie vyzeralo menej benevolentné a menej altruistické. Európania a ďalší spojenci budú musieť prijať nový režim – aj keď s nevôľou – aby chránili niektoré svoje vlastné záujmy. Pri všetkých iniciatívach francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je nepravdepodobné, že Európska únia sa stane strategickým hráčom v blízkej budúcnosti. Mnohí Európania sú dostatočne vystrašení z geoekonomickej expanzie Číny, geopolitického oživenia Ruska – alebo oboch. Dôjde k „žmýkaniu“ aj „vykrúcaniu rúk. V každom prípade nezmiznú dlhopisy, ktoré spájajú Európu s Amerikou.

Dmitrij Trenin sa domnieva, že v takejto situácii by bolo pre Rusko rozumné, aby zameralo svoju americkú politiku na zabránenie priamej vojenskej kolízii. Musí akceptovať fakt, že súčasná konfrontácia bude pravdepodobne trvať roky, čo znamená, že sankcie sa nezrušia. Kremeľ sa musí tiež držať mimo Trumpa: stretnutia Vladimíra Putina s ním iba zhoršujú situáciu. Pokúšať sa ovplyvňovať domácu scénu v Spojených štátoch – a to aj najviac neškodným spôsobom – je kontraproduktívne. Oživenie americko-ruskej kontroly zbraní nepomôže. Zmluva INF je mŕtva a nový štart bude pravdepodobne nasledovať až v roku 2021. Moskva tak môže spolupracovať s Washingtonom, len aby sa zabránilo tomu, že by sa incidenty vymanili z kontroly; aby sa zabránilo eskalácii bežných konfliktov, ako je Ukrajina; a minimalizovať vzájomné nesprávne vnímanie. Rozhodujúce je tu 24-hodinová americko-ruská vojenská komunikačná linka a osobné kontakty na vysokej úrovni medzi vojenskými a bezpečnostnými šéfmi. Tieto kontakty, samozrejme, nie sú náhradou za komplexný dialóg, ktorý bude musieť čakať aspoň päť až šesť rokov a možno aj viac.

V tomto širšom strategickom rámci sa vzťahy Ruska s Európou budú musieť vo veľkej miere sústrediť na ochranu obchodných stykov medzi Európskou úniou a Ruskom v prostredí zostrujúcich sa sankcií; treba umožniť, aby ľudské kontakty pokračovali napriek rastúcemu odcudzeniu.  Keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom na inštitucionálnej úrovni sú značne zmrazené, rusko-európske vzťahy budú súhrnom bilaterálnych vzťahov. Zatiaľ čo obchod je len o niečo väčší ako polovica jeho úrovne pred rokom 2014,  stále je dôležitý, najmä v energetickom sektore. Bezpečnostné záležitosti budú musieť ustúpiť do pozadia: Európania nemôžu sami rozhodovať o otázkach, ktoré patria do kompetencie NATO. OBSE je v podstate irelevantná a komunikačná linka medzi Ruskom a NATO je len doplnkom k americko-ruskej linke. Niektoré členské štáty EÚ, vrátane Francúzska, Nemecka a Talianska, radšej otvoria svoje kanály politického dialógu s Moskvou. Napriek pravdepodobnému ukončeniu členstva Ruska v Rade Európy, kontakty medzi bežnými ľuďmi sú stále živé. Tento vzájomný záujem, ktorý doteraz odolával hybridnej vojne, je dostatočne pevný základ, na ktorom sa začne diskutovať o novom trvalom základe pre vzťahy medzi Európou a Ruskom, ktorý sa sústredí na obchod, kontakty medzi ľuďmi a susedské vzťahy.

Podľa názoru Trenina je samozrejmé, že žiadna takáto diskusia sa nemôže vyhnúť formálnemu dôvodu rozpadu vzťahov medzi Ruskom a Európou – Ukrajine. Zatiaľ čo šance na riešenie tohto problému v blízkej budúcnosti sú mizivé, musí sa vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa zabezpečilo, že incidenty na území  Donbasu, vo vodách mimo Krymu alebo v Azovskom mori nepovedú k eskalácii. Hybridná vojna môže trvať dlho, kým sa „dohrá,“ ale je veľmi dôležité – ako v prípade jej predchodcu  – aby jej dejstvá boli predovšetkým chladné.