Moskva použije jadrové zbrane aj proti konvenčnej agresii – Kremeľ berie svet bez kontroly zbraní vážne

Znepokojenie analytikov – ktorí sa zaoberajú otázkami strategickej rovnováhy jadrových veľmocí – vyvolal fakt, že vo februári budúceho roku sa skončí platnosť Zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (START 3) medzi USA a Ruskom, ale Washington zatiaľ nenaznačil seriózny záujem rokovať s Moskvou o predlžení tejto zmluvy, prípadne jej modifikácii vo vzťahu k novým vojenským technológiám. Dokonca prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty odstupujú od Zmluvy o otvorenom nebi (Open Skies), ktorá roku 2002 umožnila prieskumné lety nad územím 34 štátov – vrátane Slovenska – čím sa oslabil systém euroatlantickej bezpečnosti. Ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov nedávno v časopise The National Interest napísal, že počas takmer dvadsiatich rokov existencie sa zmluva „Open Skies“ osvedčila ako účinný mechanizmus na budovanie dôvery a spoluprácu medzi zmluvnými stranami, vrátane ministerstiev obrany. Umožňovala armáde vykonávať lety nad susednými krajinami a zistiť tak, či sa neplánuje žiadna agresia a nevykonávajú sa nebezpečné vojenské činnosti. Dohoda teda pomáha udržiavať transparentnosť vojenských aktivít (predovšetkým krajín NATO a Ruska), podporuje znižovanie medzinárodného napätia a bráni nesprávnemu výkladu úmyslov oboch strán.

Európski spojenci Washingtonu si plne uvedomujú zvýšené riziká vyplývajúce zo zrušenia zmluvy o „otvorenom nebi“ a väčšina z nich kritizovala tento zámer Bieleho domu. So zreteľom na takýto vývoj bezpečnostnej situácie Rusko zánik systému kontroly strategických zbraní vyhodnotilo tak, že jadrové odstrašenie zostáva ako jediná záruka národnej bezpečnosti pre štáty disponujúce jadrovými zbraňami. Osobitne na to upozornil riaditeľ moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin; pripomenul politický dokument „Smernica o politike jadrového odstrašovania,“ ktorý 2. júna tohto roku podpísal prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Dokument vyjadruje ruskú vojenskú doktrínu, že  Moskva  použije jadrové zbrane ako reakciu na konvenčnú agresiu, ak bude ohrozená samotná existencia štátu. Podľa názoru Trenina  „v prípade vojenského konfliktu by jadrové odstrašenie malo zabrániť eskalácii nepriateľských akcií a umožniť ich ukončenie za podmienok prijateľných pre Rusko a jeho spojencov.“ Potvrdzuje názor Západu, že ak by ruské sily čelili vyhliadke na porážku v kolízii s NATO, použili by taktické jadrové zbrane.

Ďalší signál z Kremľa je určený americkým spojencom v NATO. Ruský politický dokument o odstrašení objasňuje, že nasadenie balistických protiraketových obranných systémov, rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) – či už ide o jadrové alebo konvenčné zbrane – a ďalších progresívnych systémov z oblasti nejadrových zbraní v blízkosti ruských hraníc by z nich urobili ciele jadrového odstrašenia zo strany Ruska. Moskvu zaujal nedávny vývoj v NATO, napríklad jadrových zbraní s obmedzenou účinnosťou alebo návrhy na presun taktických jadrových zbraní USA ešte bližšie k ruským hraniciam. Za vysoko nebezpečný vývoj by sa považovalo najmä zavedenie novej generácií amerických systémov INF do Európy, bez ohľadu na charakter ich bojových hlavíc. Keby k tomu došlo, ruským centrám strategického velenia by hrozil likvidačný úder. V takom prípade by sa ruská jadrová pozícia zásadne zmenila, teda stala by sa agresívnejšou.

Dmitrij Trenin uvádza, že mnohí ruskí odborníci považujú za riziko zlyhanie varovného systému, ku ktorému došlo v období studenej vojny viackrát. Považujú odvetný úder   ktorý sa začne po tom, čo nepriateľské bojové hlavice skutočne explodovali na  území, za bezpečnejší – pokiaľ ide o predchádzanie možnej chybe – a stále schopný zničiť nepriateľskú krajinu. Avšak vývoj protiraketovej obrany USA a možnosť nasadenia zbraňových systémov vo vesmíre spôsobujú, že ruskí nukleárni stratégovia sa držia princípu varovania: postoj, ktorý Moskva udržiavala od obdobia studenej vojny. Dôležité je tiež ustanovenie smernice o použití jadrových zbraní v reakcii na útok proti kritickej národnej infraštruktúre, ktorá je zodpovedná za kontrolu a používanie jadrových zbraní. Môže týkať napríklad kybernetických útokov, ktoré môžu vyradiť ruské systémy strategického velenia a riadenia. 

Podľa Dmitrija Trenina uverejnenie „Smernice o politike jadrového odstrašovania“ prispeje k dosiahnutiu väčšej jasnosti v tejto otázke. Načasovanie publikovania dokumentu však naznačuje, že Kremeľ berie svet bez kontroly zbraní vážne a pripravuje sa novú situáciu. Aj keď v texte sú spomínané medzinárodné zmluvy a záväzky, existuje všeobecný názor, že čoskoro už nezostanú žiadne. „Potenciálni nepriatelia“ nie sú v usmerneniach uvedení, ale odkaz na „krajiny, ktoré považujú Rusko za potenciálneho nepriateľa“, je v tomto porovnaní krištáľovo jasný. Ruský expert nepochybuje o tom, že  nové rokovania zahŕňajúce všetkých relevantných hráčov a zahŕňajúce všetky druhy strategických zbraní budú trvať mnoho rokov a potrvá veľmi dlho, kým sa bude rokovať. Diskusia o vojenských otázkach by sa však mala venovať hlavným strategickým dokumentom, pretože „protivníci by si nemali dovoliť, aby sa omylom stali nepriateľmi.“