Moskva nemá poňatie, ako vyrieši zložitý hlavolam v Sýrii – Turecko spôsobuje „bolenie hlavy“ prezidentovi Putinovi
Turecký prezident Recep Ayyip Erdogan vyhlásil, že operácia tureckej armády v kurdskej enkláve Afrín na severe Sýrie prebieha „úspešne“ a bude pokračovať dovtedy, kým turecké jednotky nezlikvidujú posledného „teroristu.“ Mestečko Afrín bolo pod kontrolou kurdských Oddielov ľudovej sebaobrany, ktoré sú spojencami USA v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Turci avizovali, že ich vojenská operácia by sa mohla rozšíriť z Afrínu do Mandžíbu, kde americkí vojaci cvičia bojovníkov kurdských milícií, označovaných Ankarou za „teroristov.“ Už skôr Erdogan kritizoval Spojené štáty za ich podporu Kurdov.
Americká agentúra Bloomberg v súvislosti s tureckou inváziou do Sýrie situáciu komentovala slovami, že prináša Putinovi „nové bolenie hlavy z víťazstva.“ Ide totiž o to, že zásah Turecka proti kurdskému mestečku Afrín na severozápade Sýrie hrozí otvorením nového frontu v konflikte, ktorý sa snaží Rusko ukončiť. Pre prezidenta Vladimíra Putina znamenal minulý rok diplomatický prevrat, keď sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prihlásil k jeho plánu stabilizovať Sýriu. Rusko vníma sýrskych Kurdov – kontrolujúcich veľké územia v blízkosti tureckej hranice – ako potenciálneho spojenca a kľúčovú súčasť každej dohody. Prezident Erdogan ich považuje za teroristickú hrozbu, ktorú prisľúbil zničiť.
Podľa výskumníčky z Inštitútu orientálnych štúdií v Moskve Iriny Zvjagelskej situáciu teraz Turci komplikujú. Odborníčka na Stredný východ povedala: „Snažíme sa posunúť mierový proces dopredu, keď Assad je nekonštruktívny a opozičné skupiny odmietajú na ňom participovať.“ V pondelok 22.1. 2018 ministerstvo obrany v Moskve oznámilo, že sýrske vládne sily obkľúčili 1500 militantov spojených s Al-Kájdou v poslednej veľkej bašte rebelov Idlib, ktorá je pod tureckým vplyvom. V Moskve prebehli rozhovory s exilovým šéfom sýrskej opozície Nasr al-Haririm, ktorý predtým cestoval po západných metropolách. Ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovi povedal, že jeho „zastrešujúca skupina“, ktorá odsúdila Kremeľ za to, že sa snažil zablokovať akúkoľvek diskusiu o odchode Assada, zatiaľ sa nerozhodla, či sa zúčastní tzv. sýrskeho kongresu pre národný dialóg, ktorý by sa mal konať 29.-30. januára v Soči.
Rýchle riešenie situácie v Sýrii nie je v dohľade. Jedným z dôvodov je invázia Turecka a druhým rozhodnutie USA zostať v Sýrii po porážke Islamského štátu. Oficiálne je v Sýrii cca 2000 amerických vojakov pripojených ku kurdským jednotkám, ktoré kontrolujú približne štvrtinu krajiny. USA vyhlásili, že pomôžu Kurdom vytvoriť bezpečnostné sily s počtom 30 000 mužov. Vedúci výskumu Stredného východu a Severnej Afriky konzultačnej skupiny Eurasia Group Ayham Kamel konštatoval, že americká prítomnosť je „jednou z najdestabilizujúcejších otázok. Je veľmi ťažké si predstaviť, že Assadova vláda bude dlhodobo akceptovať enklávu pod kontrolou USA – a aj keby mohla, kľúčový sýrsky spojenec pravdepodobne nebude: iránsky režim to posunie smerom ku konfliktu.“
Podľa názoru Ayhama Kamela Rusko má pravdu, že „rovnováha moci sa odvracia“ od opozície, podporovanej Saudskou Arábiou a Tureckom. Ozbrojené krídlo opozície už prakticky nekontroluje žiadne územie v Sýrii. Avšak exulanti majú jeden tromf – a to zastúpenie na mierových rozhovoroch pod záštitou OSN v Ženeve. Rusko sa snaží dospieť k dohode sýrskych opozičných skupín a režimu prezidenta Bašára Assada na kongrese v Soči, ale USA za jediné dôležité diplomatické fórum považujú rozhovory pod záštitou OSN. Západné mocnosti majú aj ďalšiu páku, ako sa zbaviť prezidenta Bašára Assada.Odhaduje sa, že približne 300 miliárd $ je potrebných na obnovu vojnou spustošenej krajiny. USA a ich spojenci „zamietnu pomoc na rekonštrukciu oblastí ovládaných režimom“, kým Assad je pri moci – vyhlásil v Kongrese Spojených štátov 11. januára 2018 štátny podtajomník pre Blízky východ David M. Satterfield. V súvislosti s aktuálnou situáciou v Sýrii expert Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Jurij Barmin konštatoval, že „Rusko sa zaoberá stále tým istým hlavolamom a nemá ani poňatie, ako ho vyrieši.“[*]