Mníchov otestuje realizmus Európy – triezve vnímanie Ruska namiesto ekonomickej vojny a izolácie

Mníchovská bezpečnostná konferencia – ktorá sa začne v bavorskom hlavnom meste v piatok 16.februára 2018 – je významné medzinárodné fórum politickej, diplomatickej a bezpečnostnej elity, príležitosť na otvorený dialóg o aktuálnych témach súčasného sveta, rozdeleného ozbrojenými konfliktami a súperením veľmocí. Podľa organizátorov podujatia jeho agenda sa zameria hlavne na budúcu úlohu Európskej únie ako globálneho aktéra a jej vzťahy s Ruskom a so Spojenými štátmi. Témy konferenčnej diskusie naznačila už tradičná vopred vydaná „Mníchovská bezpečnostná správa 2018“ s alarmujúcim podtitulom „Na okraj priepasti – a späť ?“

So zreteľom na anexiu Krymu v roku 2014, angažovanosť Moskvy v povstaní separatistov na východnej Ukrajine a úspešnú ruskú intervenciu v Sýrii budú vzťahy Západu s Ruskom jednou z kľúčových tém mníchovskej konferencie. Na čele ruskej delegácie na tomto medzinárodnom fóre bude minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý už pred rokom v Mníchove deklaroval nevyhnutnosť nastoliť „post-západný svetový poriadok“ namiesto „dominancie elitného klubu štátov.“ Už vtedy Lavrov „kategoricky nesúhlasil“ s obvineniami voči Rusku, že sa pokúša podkopať svetový liberálny poriadok a konštatoval, že „rozšírenie NATO do východnej Európy spôsobilo nebývalé napätie.“  Podobne v roku 2016 na mníchovskej konferencii hovoril ruský premiér  Dmitrij Medvedev o tom, že politika NATO voči Rusku je nepriateľská  a Rusko je predstavované ako najväčšia hrozba pre NATO, Európu, Spojené štáty a ďalšie krajiny.

Pri triezvom a realistickom hodnotení súčasného Ruska a jeho potenciálu sú alarmujúce hodnotenia jeho agresívnych plánov a imperiálnych ambícií prehnané, ak berieme do úvahy stav jeho ekonomiky, technologickú zaostalosť oproti vyspelým priemyselným krajinám sveta a vojenskú kapacitu – v porovnaní s armádou USA, nehovoriac o kumulovanej kapacite ozbrojených síl členských krajín NATO. Vojenskí odborníci považujú zo strategického i taktického pohľadu ruskú agresiu v Európe za propagandistický nezmysel. Okrem toho analytici si kladú otázku, čo by Rusko útokom na Európu získalo ? Stratégovia tiež pripomínajú, že z hľadiska vedenia útočných operácií Rusko ako typická vnútrozemská veľmoc má obmedzené možnosti uskutočňovať vojenské operácie mimo Európy a Ázie. V takomto kontexte si treba pripomenúť známe vyjadrenie prezidenta Vladimíra Putina na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Sankt-Petersburgu, že jedinou svetovou superveľmocou sú Spojené štáty !

Rusko znepokojilo elity NATO – hlavne určité kruhy vo Washingtone – tým, že prekonalo stagnáciu jeľcinovského obdobia a obnovuje svoj potenciál veľmoci, akou bol kedysi rešpektovaný Sovietsky zväz. Nárokuje si záujmové sféry vplyvu – podobne to činia aj iné veľké krajiny – a na podprahové ideologické útoky reaguje rovnako agresívnou propagandou. Spojené štáty sa pokúšajú „umravniť“ Rusko nástrojmi ekonomickej vojny a uvrhnúť ho do stavu medzinárodnej izolácie. Ale usporiadanie globalizovaného sveta sa riadi inými princípmi, ako tomu bolo v dobách „Pax Americana“, ktorý zaviedli Spojené štáty po skončení  II. svetovej vojny v roku 1945. Už dávno neplatí charakteristika poslania NATO – ako ju svojho času formuloval jeho prvý generálny tajomník lord Hastings Ismay – „udržať Američanov v hre, Rusov mimo hry a Nemcov pri zemi.“

Spomínaná  „Mníchovská bezpečnostná správa 2018“  bola zostavená na základe materiálov medzinárodne rešpektovaných inštitúcií, ako sú napr. RAND Corporation, Stockholm International Peace Research Institute, Carnegie Endowment for International Peace,  World Bank, Vienna Center for Disarmament and Non-Proliferation a ďalšie. Porovnáva vojenské sily Ruska a poukazuje na slabé stránky NATO, pričom sa odvoláva na analýzu konzervatívneho amerického think-thanku Rand Corporation. Autori tejto analýzy výslovne poukazujú na to, že nechcú vo svojej štúdii hovoriť o ruskom útoku. Tvrdia však, že keby sa politická situácia v Rusku zmenila v krátkodobom horizonte, Západ by bol dosť bezbranný – čo bude podľa nemeckého denníka Franfurter Allgemeine Zeituing jednou z tém diskusie v Mníchove.