Mimoriadne mrazivý dojem z Putinovho posolstva Rusku i svetu – Putin cíti vojenskú prevahu vo vojne s Ukrajinou a roztrieštenosť Západu

Prejav prezidenta Vladimíra Putina o stave krajiny aktuálne počúvali nielen účastníci zasadnutia Federálneho zhromaždenia, ale živý prenos Putinovho prejavu mohli sledovať na uliciach aj obyvatelia Moskvy a iných veľkých ruských miest. Analytici sa neskôr vyjadrili, že aj to, čo nepovedal, sa dalo predvídať. Nepadla ani zmienka o nedávnej smrti najobľúbenejšieho ruského opozičného politika Alexeja Navaľného vo väzbe – ani o všeobecnej atmosfére represií v Rusku. Putinov prejav o stave krajiny mal byť len predvolebnou formalitou, ale zanechal mimoriadne mrazivý dojem rozbiehajúcej sa špirály eskalácie. Zatiaľ čo sa  Putin pripravuje o necelé tri týždne uchádzať sa o znovuzvolenie na piate prezidentské obdobie, ruský vodca si nerobil starosti s písaním volebného manifestu. Namiesto toho sa rozhodol využiť platformu svojho každoročného prejavu o stave krajiny vo štvrtok ako vhodnú príležitosť na prezidentskú volebnú kampaň.

Podľa v svetových médiách často citovanej analytičky think-tanku Carnegie Russia Eurasia Center – predtým pôsobiacej v Rusku – Tatiany Stanovoj nie je prekvapením, že Putin začal svoj prejav tým, na čom mu osobne najviac záleží: vojnou na Ukrajine. Jeho posolstvo pred oboma komorami ruského parlamentu prinieslo hmatateľný pocit, že ide o kľúčový moment: v očiach ruského vedenia prešlo Rusko akýmsi geopolitickým míľnikom, čím si vytvorilo svoju dlhodobú strategickú výhodu. Pri minuloročnom prejave Putina sa zdalo, že verí, že výsledok konfrontácie ešte nebol stanovený. Vtedy jeho reč bola posiata emocionálnymi výbuchmi a poznámkami horkosti, odporu a rozrušenia. Teraz sa Putin správal, akoby si bol istý, že kritická hranica už bola prekonaná; jeho rétorika bola hrdá a sebavedomá. Podotkol, že Rusko sa chopilo vojenskej iniciatívy a prešlo do ofenzívy.

Ako napísala vo svojej analýze Stanovaja, obzory tejto „svätej vojny“ sa teraz rozšírili. Ak sa pred rokom Putin zameral na ochranu „našej krajiny“ a spoliehal sa na obrannú a dokonca obetavú rétoriku, tento rok znel víťazne a nehovoril v mene geopolitickej obete, ale ako „impozantná a neporaziteľná sila“. Túto zmenu možno vysvetliť rastúcou vierou Kremľa vo vojenskú prevahu Ruska vo vojne s Ukrajinou a pocitom slabosti a roztrieštenosti Západu. Putin dal tiež jasne najavo, že jeho agenda sa nekončí na Ukrajine. Prejav pred Federálnym zhromaždením využil na to,  aby predstavil Rusko ako „pevnosť tradičných hodnôt, na ktorých stojí ľudská civilizácia“ – a ako geopolitického ideológa, ktorého podporuje „väčšina ľudí na svete,  vrátane miliónov v západných krajinách.“ Bolo by veľkou chybou podceňovať ambicióznosť týchto slov. Nie je to prázdna propaganda, ale odraz plánov ideologickej expanzie, exportu „putinizmu“ do západných krajín a aktívnej práce s potenciálnymi „priateľmi“. Inými slovami, geopolitické bojisko o hodnoty sa opäť presúvajú na západné územie a Putin sa cíti sebavedomejšie ako kedykoľvek predtým.

Kremeľ zároveň pretvára zmysel vojny pre domáce publikum. Keď Putin hovorí o „legendárnej ruskej jari“ a „Novorosii“ – keď velebí vojenský personál bojujúci vo vojne a chváli ch oddanosť vlasti, solidaritu, ochotou pracovať 24 hodín denne a vydať zo seba všetko – nastavuje politický vektor provojnovej mobilizácie. Ten sa stáva orientačnou hviezdou prezidentskej administratívy, polície a bezpečnostných služieb, regionálnych úradov, riaditeľov škôl a univerzít, generálnych riaditeľov štátnych spoločností a vrcholového manažmentu médií. Prezident ich fakticky vyzýva, aby potlačili akýkoľvek prejav nelojálnosti, protivojnových nálad alebo spochybňovanie krokov režimu. Putinov odkaz je celkom jasný: „všetci ľudia sú s nami.“ Všetko, čo nezapadá do tohto obrazu „solidarity,“ je násilne kriminalizované. 

Zatiaľ sú ľudia pozvaní, aby sa zapojili do vojnového úsilia na dobrovoľnom základe: akákoľvek účasť je vítaná. Každému človeku sa pripisuje podiel zodpovednosti za budúce „víťazstvo“ a priestor ponechaný aj na „neutralitu“ sa vytratil. Ako kompenzáciu za toto nové bremeno zodpovednosti Putin ponúka sociálne benefity, znížené sadzby hypoték, zvýšenie minimálnej mzdy a šancu pre tých, ktorí sú priamo zapojení do „špeciálnej vojenskej operácie.“ stať sa „skutočnou elitou.“ Jeho hlavným predvolebným darom je však záruka ochrany pred „strategickou porážkou“ – pred podlými plánmi Západu premeniť Rusko na „závislý, upadajúci a umierajúci priestor, kde si môžu robiť, čo chcú.“ Tento konkrétny úryvok z Putinovho prejavu je stelesnením slávneho komentára bývalého prvého zástupcu náčelníka kremeľskej administratívy Vjačeslava Volodina: „nie je Putin, nie je Rusko“. Dnes by sa to mohlo aktualizovať na frázu: „Bez vojny nebude žiadne Rusko.“

Tento odkaz Západu bol azda najdôležitejším prvkom prejavu. Putin bol pri svojich hrozbách liberálny a okrem iného poznamenal, že „jadrové sily sú v plnej bojovej pohotovosti,“ vojakom bol dodaný strategický raketový systém Sarmat a okrem iných sa už používajú hypersonické raketové systémy Kinžal a Zircon. Potom prezident plynule prešiel na tému dialógu so Spojenými štátmi, ktorý je podľa neho možný len za podmienok Ruska (a teda nemožný). Ruské úrady už dali jasne najavo, že sú pripravené vstúpiť do strategického dialógu s Washingtonom len na „inkluzívnom“ základe, teda v rámci hľadania riešenia situácie na Ukrajine. V skutočnosti to znamená, že Rusko požaduje, aby USA súhlasili s rozdelením Ukrajiny, čo je za súčasných okolností nereálne. Putin vo svojom prejave označil návrhy na dialóg za demagógiu. Poprel, že by mal akékoľvek plány na rozmiestnenie jadrových zbraní vo vesmíre, ako o tom nedávno informovali západné médiá; uviedol, že takéto obvinenia sú pokusom Západu zatiahnuť Rusko do rokovaní, ktoré by boli výhodné  len pre  Spojené štáty.

Putin tiež považoval za potrebné reagovať na rastúce obavy, že Rusko má v úmysle zaútočiť na Európu. Odmietol takéto obavy ako „nezmysel“ a okamžite sa pustil do Západu a obvinil ho z plánovania útokov na ruské územie. Putin tiež poukázal na nedávne odmietnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vylúčiť vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu, pričom uviedol, že by to malo „oveľa závažnejšie následky,“ než ktorým čelili predchádzajúci nepriatelia, keďže hrozba jadrového konfliktu „potenciálne znamená koniec civilizácie“. Putinov prejav mal byť síce len predvolebnou formalitou, avšak v konečnom dôsledku vyvolal mimoriadne mrazivý dojem roztáčajúcej sa špirály eskalácie. Rusko postupne vstupuje do všeobjímajúcej politickej a vojenskej mobilizácie. 

Zatiaľ nie sú ľudia masovo posielaní na front (a je nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti budú), ale kontext frontovej línie začína prenikať do všetkých aspektov civilného života, od vnucovania „tradičných hodnôt“ až po kultiváciu „hrdinov špeciálnej vojenskej operácie,“ ktorých sa Putin teraz snaží povýšiť do pozície „skutočnej elity.“ Zdá sa, že Putin hovorí: „My tu velíme“ –  svetu aj tým rezignovaným a bezmocným Rusom, ktorí sú proti vojne. V súvislosti so šokujúcou smrťou väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného a cynickými krokmi úradov, ktoré bránili jeho pohrebu, všade narastá zúfalstvo: na Ukrajine, v Rusku medzi odporcami režimu a vojny a na Západe medzi tými, ktorí sa obávajú ruského „víťazstva.“ To je samo o sebe ďalším prvkom eskalácie, pretože zúfalstvo môže viesť k hrozným následkom.