Mediálne manévre predsedu SNS Andreja Danka – pripravuje si pôdu na vstup do vlády Richarda Sulíka ?

Verejne prednesené kritické vyjadrenia predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka na adresu premiéra Petra Pellegriniho potvrdzujú názor, že SNS sa snaží získať voličov, ktorých stráca strana Smer-SD – a súčasne si pripravuje pôdu, aby mohla participovať na vláde Richarda Sulíka, ak sa v najbližších parlamentných voľbách vytvorí vhodná politická konštelácia. Keby išlo iba o to, aby sa riešili námietky, ktoré Danko vyslovil pred novinármi na tlačovej konferencii, v takom prípade nepotreboval na uvedený účel verejné fórum, ale mohol kritiku voči Pellegrinimu prezentovať na zasadnutí koaličnej rady alebo osloviť priamo premiéra a vydiskutovať si s ním všetky pochybnosti v dôvernom rozhovore medzi štyrmi očami. Teatrálny prístup ku komunikácii s koaličným partnerom naznačuje, že Andrej Danko odštartoval proces dištancovania sa od Smer-u, aby nebola jeho SNS spájaná s „hriechmi“ a chybami vládnej strany Roberta Fica.

Andreja Danka slušne upozornil parlamentný poslanec za stranu Smer-SD Miroslav Číž, podľa ktorého predseda SNS „mohol byť zdržanlivejší a tieto veci predovšetkým riešiť na koaličnej rade.“ Ani strane Most-Híd nekonvenovala teatrálnosť Dankovho mediálneho gesta a oficiálne dala najavo, že sa tiež s jeho vyjadreniami na adresu premiéra Pellegriniho nestotožňuje. V takomto kontexte možno Dankov komunikačný postup naozaj považovať ako cieľavedomý zámer, ktorý signalizuje zásadnú zmenu strategickej orientácie SNS. Dankova strana sa posúva do akejsi opozície v rámci vládnej koalície a dáva najavo potenciálnym voličom, že by ju nemali vnímať ako strane Smer-SD prispôsobujúci sa subjekt, ale politicky samostatnú entitu spôsobilú aj pre iný koaličný vzťah, než aký predstavuje súčasná vláda.

Bolo by zjednodušením interpretovať Dankove výhrady voči premiérovi Pellegrinimu iba ako prejavy jeho márnomyseľnosti – na ktorú si už koaliční kolegovia i politiku sledujúca verejnosť zvykli. Nemožno vylúčiť, že predseda SNS zámerne zneisťuje vzťahy vo vládnej koalícii, aby v atmosfére pretrvávajúcej spoločenskej nestability vytváral tlak hlavne voči vedeniu strany Smer-SD so zámerom získať utilitárne výhody pre svoju stanu. Zodpovedá to Dankovmu modelu jednoduchého politického myslenia, ako sa to prejavilo počas vládnej krízy v auguste minulého roku, keď predseda SNS vypovedal koaličnú zmluvu „s cieľom obnovy dôvery medzi koaličnými partnermi, ako aj dôvery verejnosti ku koalícii.“ Z minuloročnej situácie možno usudzovať, že šéf parlamentu uprednostňuje demonštratívne gestá pred verejnosťou na úkor kuloárovej diskrétnosti, ktorá je bližšia napríklad nielen jeho koaličnému kolegovi Bélovi Bugárovi, ale aj iným skúsenejším politikom než je Andrej Danko.

Pre opozíciu môže Dankovo verbálne manévrovanie znieť ako povzbudenie, pretože ho vníma ako destabilizačný prvok, zapadajúci do jej kalkulácií zacielených na konanie predčasných volieb. Zostáva nezodpovednou otázkou, či rovnako zapôsobí na súčasných i potenciálnych voličov SNS, ktorí predčasné voľby vnímajú ako nežiaduci ústupok opozícii, spoliehajúcej sa na podporu pouličných demonštrácií. Ani Andrej Danko si aktuálne nemôže želať predčasné parlamentné voľby, i keď v náznakoch takúto alternatívu naznačil. Jemu išlo skôr o to, aby signalizoval strane Smer-SD, že ak ho nebude brať s primeranou vážnosťou, v takom prípade by mohla vzniknúť komplikovaná situácia, negatívne ovplyvňujúca proces konsolidácie režimu vládnutia, o ktorú sa snaží premiér Peter Pellegrini. Dankova verbálna diferenciácia medzi kvalitami nového premiéra a predsedom strany Smer-SD Robertom Ficom je priehľadný pokus zachovať si tvár aktívneho politika, ktorý chce hrať významnejšiu rolu v situácii, v akej sa nachádza súčasná slovenská spoločnosť.