Kybernetické zbrane zvyšujú riziko celosvetového konfliktu – USA považujú kybernetické hrozby za väčšie riziko ako terorizmus

V apríli 2018 korešpondent stanice BBC Gordon Corera písal o kybernetických hrozbách z Ruska, ale zároveň pripustil, že Veľká Británia a USA môžu vykonávať takmer identické aktivity v kybernetickom priestore. Ako konkrétny príklad spomenul, že už viac ako desať rokov – od začiatku konfliktu v Afganistane – spravodajská agentúra GCHQ je priekopníkom vývoja a využívania ofenzívnych kybernetických techník. Kybernetické aktivity Britov boli zamerané proti islamským militantom so zámerom narušiť konkrétne komunikačné spojenia, odradiť jednotlivcov alebo skupiny od ich činnosti, či dokonca zničiť ich zariadenia a siete. Kybernetický priestor teda už nemožno vnímať ako niečo oddelené od ostatných sfér činnosti – či už akýchkoľvek informačných tokov alebo tradičnej vojenskej činnosti.

Britský denník Financial Times uverejnil pod titulom „Vstupujeme do zóny prítmia kybernetickej vojny“ komentár Johna Thornhilla, ktorý upozorňuje, že teroristickí hackeri  by mohli rozpútať chaos likvidáciou kritickej infraštruktúry, akou sú elektrické rozvodné linky, finančné siete a riadenie letovej prevádzky. Svet sa stáva čoraz viac závislý na elektronických, viac ako na fyzických linkách. Vlastne takmer každé zariadenie je potenciálnym bodom slabosti a vstupnou bránou do väčšieho sveta sietí. Svojím charakterom je elektronická vojna lacnejšia, rýchlejšia a pokiaľ ide o maskovanie oveľa jednoduchšia, ako vojna fyzickými prostriedkami. Ciele môžu byť rôznorodé: jadrové elektrárne, politické strany i filmové štúdiá. Ťažko možno rozlíšiť, či útoky rozpútali štáty, alebo zločinci – alebo obaja.

Útoky sa ľahko utajujú a môžu byť rozptýlené po celom svete, čo zvyšuje riziko odvetných opatrení. Napríklad Spojené štáty by mohli vrátiť odvetný úder zločineckej skupine na Sibíri a namiesto toho zasiahnuť dátový server v Číne. Asymetrická povaha kybernetického boja poskytuje výhody slabým pred silnými. Čína, Rusko a Irán považujú svoje kybernetické schopnosti za prostriedok boja proti tradičnej americkej vojenskej dominancii. Nedostatok prepojenosti – ako v Severnej Kórey – môže dokonca posilniť pocit beztrestnosti. Vo výročných správach pre Kongres spravodajské služby USA už niekoľko rokov identifikujú kybernetické hrozby ako väčšie riziko než je terorizmus. Americkí stratégovia čoraz viac vnímajú svoje počítačové sily ako ďalšiu zbraň vo svojom arzenále a nie ako samostatné sféru.

Generál John E. Hyten – veliteľ amerického strategického velenia – ktorý je zodpovedný za globálne velenie a kontrolu strategických síl USA, konštatoval, že krajina by nemala padnúť do pasce rozlišovania medzi rôznymi oblasťami bojovej činnosti. Vyjadril sa, že „neexistuje taká vec, ako je vojna vo vesmíre; je tu iba vojna. Nie je nič také ako kybernetická vojna; je iba vojna.“ Podľa denníka New York Times sa Spojené štáty teraz posúvajú k ofenzívnejšej kybernetickej stratégii a hľadajú prekážky skôr, ako sa objavia. Môže to však zvýšiť nebezpečenstvo celosvetového konfliktu. USA už uskutočnili „nekinetické“ operácie, aby vyradili iránske centrifúgy, severokórejské rakety a teroristické komunikácie. Podľa knihy Davida Sangera The Perfect Weapon viac ako 30 štátov vyvinulo efektívne kybernetické sily.

Výsledkom bolo najmenej 200 útokov štátu proti štátu v uplynulom desaťročí, pričom najsilnejšie boli medzi Ruskom a Ukrajinou. Možno sa podarí upevniť kybernetickú obranu a vypracovať niekoľko základných medzinárodných protokolov, aby sa znížili šance na nedorozumenia. Bezpečnostný publicista Sanger tvrdí, že sa musí vypracovať akýkoľvek režim kontroly zbrojenia, vhodný pre súčasnú dobu. Kým sa to nestane, pretrváva riziko, že najhoršie obavy z potenciálnych kybernetických hrozieb  sa stanú realitou a môžeme sa náhodou ocitnúť v počítačovej svetovej vojne. Je isté, že nastáva geostrategický súmrak, v ktorom nemôžeme si byť istí, kto na koho útočí – alebo dokonca ani prečo.  Kým nedefinujeme, ako vyzerá vojna v kybernetickom priestore, nemôžeme vedieť, ako by bolo možné sa brániť.