Kremeľ naznačil cestu iným jadrovým mocnostiam – Rusko zostane nebezpečné, ak Putin zostane presvedčený, že jeho jadrové hrozby zabrali

Pred sto dňami začal prezident Vladimír Putin inváziu na Ukrajinu varovaním pred jadrovým útokom. Vyzdvihol ruský atómový arzenál a prisľúbil podrobenie Ukrajiny a vyhrážal sa krajinám, keby boli v pokušení zasahovať, dôsledkami „takými, aké ste ešte nevideli v celej svojej histórii.“ Aj keď nikdy nepoužije jadrovú bombu na Ukrajine, už týmto Vladimír Putin narušil jadrový poriadok. Po jeho vyhrážkach NATO obmedzilo podporu, ktorú bolo pripravené Kyjevu ponúknuť – a to s dvoma dôsledkami, ktoré sú o to znepokojujúcejšie, že boli prehlušené bubnovaním ruskej  propagandistickej kampane. Jedným z nich je fakt, že zraniteľné štáty, ktoré vidia svet očami Ukrajiny, budú mať pocit, že najlepšou obranou proti nukleárnemu agresorovi je mať vlastné zbrane. Druhým dôsledkom je, že ostatné štáty s jadrovými zbraňami budú veriť, že môžu dosiahnuť úspech  kopírovaním taktiky prezidenta  Putina. Ak áno, niekto niekde určite môže premeniť svoju hrozbu na realitu. A to sa nesmie stať ničivým dedičstvom tejto vojny na Ukrajine.

Jadrové nebezpečenstvo narastalo už pred inváziou – pripomenul britský časopis The Economist, ktorý komentoval hrozbu ruského prezidenta použiť jadrovú zbraň.  Severná Kórea má desiatky nukleárnych hlavíc. Irán – podľa údajov  OSN – má dostatok obohateného uránu na svoju prvú atómovú bombu. Hoci zmluva New START obmedzí ruské a americké medzikontinentálne balistické rakety do roku 2026, nevzťahuje sa na zbrane, ako sú jadrové torpéda. Pakistan tiež rýchlo dopĺňa svoj arzenál. Čína modernizuje svoje jadrové sily a podľa vyjadrenia Pentagonu ich rozširuje. Celé toto šírenie odráža oslabenie morálneho odporu, ktorý bráni použitiu jadrových zbraní . Keď spomienky na Hirošimu a Nagasaki miznú, ľudia nedokážu pochopiť, ako by detonácia malej bojovej zbrane, akou by sa mohol vyhrážať Putin; mohla by eskalovať do zničenia celých miest. USA a Sovietsky zväz sa s obojstranným jadrovým sporom vyrovnali len teraz – konštatuje The Economist.

Invázia na Ukrajinu k tomuto neduhu prispieva. Aj keď Putin blafuje, jeho hrozby ničia bezpečnostné záruky dané štátom bez jadrových zbraní. V roku 1994 Ukrajina odovzdala bývalé sovietske jadrové zbrane na svojom území výmenou za záväzky Ruska, USA a Veľkej Británie, že nebude napadnutá. Rusko tým, že v roku 2014 obsadilo Krym a podporilo separatistov v regiónoch Donbasu, tento sľub očividne porušilo. Amerika a Británia, ktoré stáli takmer bokom, tiež porušili svoje sľuby. Dáva to zraniteľným štátom ďalší dôvod prejsť na jadrové zbrane. Irán môže usúdiť, že zatiaľ čo zrieknutie sa nukleárnej bomby mu nezíska žiadny trvalý kredit, jej existencia by teraz vyvolala menšie problémy ako v minulosti. Ak by Irán otestoval bombu, ako by reagovali Saudská Arábia a Turecko? Južná Kórea a Japonsko, ktoré majú know-how, ako sa vyzbrojiť, budú menej veriť záväzkom Západu chrániť ich v nebezpečnejšom svete.

Stratégia Vladimíra Putina prezentovať jadrové hrozby je ešte korozívnejšia. V desaťročiach po druhej svetovej vojne jadrové mocnosti uvažovali o nasadení atómových zbraní v boji. Ale v poslednom polstoročí boli takéto varovania vydané iba proti krajinám ako Irak a Severná Kórea, ktoré samy hrozili použitím zbraní hromadného ničenia. Prezident  Putin je iný, pretože sa odvoláva na atómové hrozby, aby pomohol svojim inváznym silám vyhrať konvenčnú vojnu. A zdá sa, že to fungovalo. Je pravda, že podpora Ukrajiny zo strany NATO bola silnejšia, než sa očakávalo. Aliancia však váhala s odoslaním „útočných“ zbraní, ako sú lietadlá. Hoci americký prezident Joe Biden poslal obrovské množstvo zbraní, tento týždeň odmietol poskytnúť rakety schopné zasiahnuť hlboko na území Ruska. Zdá sa, že iní v NATO si myslia, že Ukrajina by sa mala dohodnúť s Ruskom, pretože spôsobenie porážky Putinovi by ho mohlo zahnať do kúta s hroznými následkami.

Takáto logika vytvára nebezpečný precedens. Čína by mohla nastoliť podobné podmienky, ak by zaútočila na Taiwan s argumentom, že ostrov je už čínskym územím. Viac štátov môže zhromaždiť viac zbraní na bojisku. To by porušilo Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, podľa ktorej sa jej signatári zaviazali pracovať na odzbrojení. Škody spáchané Vladimírom  Putinom sa budú ťažko naprávať. Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ktorá vstúpila do platnosti minulý rok a podporuje ju 86 štátov, požaduje ich zrušenie. Krajiny s takýmito zbraňami sa však obávajú, že zostanú zraniteľnejšie, aj keď by kolektívne odzbrojenie mohlo mať zmysel. Kontrolu zbraní s dôkladným overovaním sa oplatí sledovať. Rusko môže byť ostražité, ale je ochudobnené. Atómové zbrane stoja peniaze a je potrebné obnovovať aj jeho konvenčné sily. Amerika by mohla stiahnuť svoje pozemné rakety bez toho, aby ohrozila svoju bezpečnosť výmenou za ruské škrty. Obe strany by sa mohli dohodnúť na technických opatreniach, ako napríklad nezasiahnuť jadrovú veliteľskú, riadiacu a komunikačnú infraštruktúru v konvenčnom konflikte. V konečnom dôsledku by cieľom tohto úsilia malo byť priviesť k dohode Čínu.

Rozhovory takéhoto typu budú jednoduchšie, ak Putinova jadrová taktika zlyhá – počnúc ubezpečením, že nezaútočí na Ukrajinu. Prezident Joe Biden v denníku The New York Times napísal, že Amerika nezaznamenala prípravy na použitie ruských jadrových zbraní.  Ale krajiny ako Čína, India, Izrael a Turecko s prístupom do Kremľa by mali varovať  Putina pred ich hnevom, ak, nedajbože, skutočne použije jadrovú zbraň. Uchrániť Ukrajinu pred jadrovým útokom je nevyhnutné, ale to nestačí. Svet sa tiež musí uistiť, že prezident Putin v súčasnosti zo svojej agresie nezíska toľko, ako sa mu to podarilo v roku 2014. Ak bude opäť presvedčený, že jeho taktika fungovala, v budúcnosti použije ďalšie jadrové hrozby. Ak dôjde k záveru, že NATO sa dá zastrašiť, bude ťažšie ho presvedčiť, že musí ustúpiť. Ostatní sa poučia z jeho príkladu. Ukrajina preto potrebuje pokročilé zbrane, ekonomickú pomoc a sankcie voči Rusku, aby prinútila Putinovu armádu k ústupu.

Krajiny, ktoré situáciu na Ukrajine považujú len za vedľajšiu európsku vojnu, zanedbávajú svoju vlastnú bezpečnosť. A tí, ktorí v mene mieru argumentujú, že Ukrajina potrebuje práve teraz prímerie s Ruskom, aby neuviazla vo vojne, ktorú nemôže vyhrať s nepriateľom, ktorý už stratil ostrie, sa nemôžu mýliť. Ak by si Putin myslel, že NATO chýba odhodlanie, Rusko by zostalo nebezpečné. Ak by bol presvedčený, že jeho jadrové hrozby boli rozdielom medzi porážkou a patovou situáciou pri záchrane tváre, Rusko by bolo nebezpečnejšie než kedykoľvek predtým.