Koho si vyberie premiér Fico za nového riaditeľa SIS ? – Môže sa inšpirovať Dzurindovým modelom z roku 1998

Medzi frekventované témy diskusie o personálnych zmenách po nástupe novej vlády Roberta Fica sa dostala aj otázka, kto bude novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Niektorí politici i novinári vyjadrili domnienku, že by to mohol byť bývalý policajný prezident – v súčasnosti predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť – generál v.v. Tibor Gašpar. Špekulácia hodná mediálneho bulváru sa už pomaly vytratila z verejného priestoru, ale otázka, kto by mal nahradiť súčasného šéfa SIS – plk. Tomáša Rulíška – ďalej vŕta v hlave politickým analytikom i propagandistom súčasnej opozície. Do tajnej služby ho prijal v roku 2003 vtedajší riaditeľ SIS Ladislav Pittner.  Vďaka svojej právnickej erudícii, manažérskym schopnostiam i talentu vniknúť do kultúry utajenia dokázal sa prepracovať až do  funkcie námestníka riaditeľa SIS.  Plk. Rulíšek prežil na tomto poste štyroch šéfov spravodajskej služby, až kým ho úradnícka vláda Ľudovíta Ódora 21. augusta 2023 nepoverila vykonávať právomoci a povinnosti riaditeľa SIS.

Pretože kariérne úspešný plk. Rulíšek „asistoval“ dvom trestne stíhaným riaditeľom SIS – Vladimírovi Pčolinskému a Michalovi Aláčovi –  nemusí ho Ficova vláda akceptovať ako dôveryhodnú osobu na pozícii, ktorú v spravodajskej komunite zastáva. Doteraz verejne prístupné fakty naznačujú, že SIS po zmene vlády sa nachádza  pred zásadnými personálnymi a transformačnými zmenami. V tomto kontexte môže byť pre premiéra Roberta Fica inšpirujúce riešenie, po ktorom siahol Mikuláš Dzurinda v roku 1998, keď po páde vlády Vladimíra Mečiara bolo potrebné nahradiť na čele SIS skompromitovaného Ivana Lexu bezúhonnou, ale primerane skúsenou osobou. Dzurindom vedená koalícia sa zhodla na generálovi Vladimírovi Mitrovi, ktorým poznal SIS a jej štruktúry od prvopočiatku, pretože bol jej prvým šéfom a angažoval sa aj v tzv. paralelnej tajnej službe opozície. Mitrov návrat do funkcie riaditeľa SIS prispel nielen k jej personálnej očiste, ale obnovil jej reputáciu v medzinárodnej spravodajskej komunite.

V súvislosti s verejne prezentovanými špekuláciami, že riaditeľom SIS by mal byť politik, resp. bývalý policajt sa žiada spomenúť, aké by mali byť podmienky, ktoré by mal spĺňať šéf spravodajskej služby. Pôvodnou profesiou to nemusí byť ani spravodajský dôstojník. Najmarkantnejším príkladom v tomto smere v minulosti bol George H. W. Bush senior na poste riaditeľa CIA v roku 1976 alebo významný politik nemeckej sociálnej demokracie Konrad Porzner, ktorý od roku 1990 vyše päť rokov viedol nemeckú rozviedku BND. Šéf SIS nemusí vôbec rozumieť zložitostiam operatívnej spravodajskej činnosti, ale vyžadujú sa od neho manažérske schopnosti a koncepčná rozhľadenosť v problematike strategického zamerania spravodajskej činnosti so zreteľom na bezpečnostné priority štátu. Iba riaditeľ intelektuálne podkutý širokospektrálnymi vedomosťami dokáže vytvárať podmienky, aby spravodajská služba plnila svoje poslanie – najmä varovala pred  strategickými prekvapeniami,  pripravovala dlhodobé prognózy,  podporovala politické postupy vlády a získavala utajené informácie o potrebách, zdrojoch a metódach potenciálneho protivníka.

Nie zriedka sa vo verejných diskusiách o problémoch i zlyhaniach SIS vyskytujú názory, ktoré svedčia o tom, že ich prezentujú kritici neznalí ustanovení Zákona č. 46/1993 Z.z.  o úlohách informačnej služby. Ide totiž o to, že SIS nie je orgánom činným v trestnom konaní. Preto významná časť jej informačnej produkcie má  predovšetkým orientačný charakter a v procese rozhodovania plnia spravodajské informácie iba signalizačnú funkciu. Dôležitá je však ich analytická interpretácia v globálnom rámci rozhodovacieho procesu, ktorý zahrnuje spracovanie informácií zo všetkých informačných zdrojov. Najmä médiá vynechávajú funkcie SIS zamerané na predvídanie kríz a ohrození. Napríklad keď v januári 2009 Rusko zastavilo dodávky plynu do Európy kvôli sporu s Ukrajinou, SIS ani Vojenské spravodajstvo vopred neavizovali hrozbu energetickej krízy, hoci podľa analýzy informácií z otvorených zdrojov bolo reálne takúto krízovú situáciu predvídať. Naše médiá sa o tomto deficite spravodajských informácií vôbec nezmienili, pretože výpadok dodávok plynu z Ruska nenaznačovali ani spravodajské služby v iných krajinách Európy.

Pri očakávaní zmien vo vedení SIS treba pripomenúť, že  poznatky z praxe na Slovensku nesvedčia o tom, že by niektorí adresáti spravodajských informácií boli vecne kompetentní a profesionálne spôsobilí na to, aby dokázali tieto informácie efektívne využívať, prípadne kompetentne vstupovať do procesu úkolovania spravodajských služieb. Napríklad po parlamentných voľbách v roku 1998 stal sa poradcom premiéra pre spravodajské služby 26-ročný absolvent vysokoškolského štúdia psychológie bez skúseností a poznatkov z pôsobenia v spravodajských štruktúrach. V marci 2011 získal funkciu externého poradcu vtedajšej premiérky pre otázky vnútornej bezpečnosti, vrátane spravodajských služieb, bývalý dlhoročný funkcionár štátnej správy, potom štátny tajomník ministerstva vnútra pre civilno-správny úsek a pár mesiacov aj minister vnútra, ktorý sotva mohol kompetentne orientovať premiérku v zložitých problémoch spravodajských služieb. Tieto príklady si zaslúžia pozornosť z toho dôvodu,  že adresáti spravodajských informácií na najvyššej úrovni sa nie vždy spoliehajú na skúsených odborníkov zo spravodajskej komunity, ale skôr na politicky lojálne osoby s povrchnou znalosťou spravodajskej problematiky.