Koaliční politici a médiá strašia návratom Roberta Fica – Nad čím sa múdry zamyslí, to hlupák privedie na posmech

Zatiaľ čo predseda vlády Eduard Heger sa pokúša svojimi neohrabanými vyhláseniami šíriť optimistickú náladu – hoci jedna z vládnych strán sa mu rozpadá takmer pred očami a druhá aj za podpory tajnej služby vedie „hybridnú vojnu“ proti niektorým predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní – podaktorí analytici i médiá tzv. hlavného prúdu sa pokúšajú zmierniť obavy, že koaličné šance znovu získať v očiach verejnosti nenávratne stratené pozície nie sú ešte celkom stratené. Neznepokojuje ich ani tak agresívna propagandistická kampaň predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ako volebné preferencie Pellegriniho strany Hlas-SD, ktoré si trvale udržiavajú úroveň nad 20 %, teda postavenie potenciálne najsinejšej politickej strany. Vládny tábor sa zatiaľ utešuje tým, že do parlamentných volieb vo februári 2024 je ešte dosť ďaleko, aby sa chopili príležitostí zabrániť hroziacej volebnej porážke.

V kritike zameranej na stranu Hlas-SD sa často opakuje argument, že má blízko k Ficovmu Smer-u, čo zaiste môže negatívne pôsobiť na jadro „skalných voličov“ Matovičovho OĽaNO alebo strany SaS, ale sotva znie odpudzujúco pre elektorát Pellegriniho. Týmto voličom neprekážal ľavicovo podfarbený sentiment strany Smer-SD, ale Ficova politika vytvárajúca podhubie korupcie, úplatkárstva, klientelizmus a partokraciu – to všetko neduhy zakorenené na Slovensku už v dobách vlády Vladimíra Mečiara. Ani neprekvapuje, že  Pellegrini doteraz sa prioritne snažil komunikovať v rámci sociálnych tém, čo ho najviac programovo približuje k strane Smer-SD. Sotva tento druh Pellegriniho orientácie môže byť dôvodom na to, aby jeho voliči nedokázali odlíšiť politickú líniu strany Hlas-SD od toho, čo prezentuje svojim prívržencom Robert Fico.

Možno niektorí Ficovi voliči viac vnímajú Ficovu agresívnu rétoriku, ale práve spôsob a tón Pelllegriniho komunikácie bývalému súputnikovi Fica získali mnohých, ktorí donedávna stáli medzi voličmi naklonenými iným stranám politického spektra. Zrejme si už v strane Hlas-SD uvedomujú nedostatočnú programovú vyhranenosť v takých sférach, akú sú aktuálne spoločenské priority: služby zdravotníctva, digitálne technológie a dopad klimatických zmien na životné prostredie. Ak nedávno Peter Pellegrini verejne predstavil budúcu novú členku vedenia strany – prezidentku Zväzu ambulantných poskytovateľov JUDr. Zuzanu Dolinkovú, tak vyslal občanom významný signál, čo považuje jeho strana za jednu z najdôležitejších priorít. Zhoduje sa s názorom svetoznámeho politológa Francisa Fukuyamu, že „potrebujeme masívne investovať do verejného zdravotníctva, mať kliniky, zdravotníkov a ďalšiu infraštruktúru na zabezpečenie všeobecného prístupu k zdravotníctvu.“

Vlastne je to zatiaľ iba prvý krok, ktorým Pellegriniho strana naznačuje, aké by mali byť priority jej vládnutia, ak bude v parlamentných voľbách úspešná. Popri obligátnych sociálnych balíčkov – ktorými korumpujú voličov prakticky všetky politické strany – Hlas-SD by mal prísť s konkrétne rozpracovaným programom digitalizácie, pretože bruselský Fond obnovy považuje digitalizáciu za jednu z top priorít Európskej únie – a to má obrovský význam pre získanie zdrojov na digitálnu transformáciu Slovenska. Politici strany Hlas-SD by mali viac energie a úsilia vynakladať na vysvetľovanie významu digitálnej transformácie, aby občania chápali význam digitálnych technológií pre optimalizáciu výroby, znižovanie emisií a odpadu, ako aj zvyšovanie konkurenčných výhod firiem, čo pocítia podnikatelia i zamestnanci. Slovensko by malo mať ambíciu priblížiť sa úrovni krajín so špičkovým digitálnym štandardom.

Koaliční politici a agitátori z médií tzv. hlavného prúdu v súvislosti s dominantným postavením strany Hlas-SD v prieskumoch volebných preferencií strašia návratom Roberta Fica k moci. Asi nepoznajú výrok gréckeho filozofa Herakleitosa z Efezu, že „nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky.“ A teda podceňujú nielen Petra Pellegriniho, ale aj občanov tohto štátu, ktorým desaťročná skúsenosť s vládou Roberta Fica stačila na to, aby pochopili, že ani tento politik s maskou „slovenského sociálneho demokrata“ nenaplnil ich naivné očakávania – ako to nedokázal ani polovzdelanec typu Igora Matoviča. Slovensko sa znovu blíži k pomyselnému prahu zmien, pri ktorom sa žiada spomenúť iný výrok filozofa Herakleitosa: „Nad čím sa múdry zamyslí, to hlupák privedie na posmech.“