Kedy sa skončí „éra Matoviča“ v slovenskej politike ? – Matovičove a Kollárove gestá určené voličskej verejnosti

Kríza vo vzťahoch medzi koaličnými partnermi – podobne ako všeobecná vnútropolitická kríza na Slovensku – dostáva sa už za hranicu, kde možno bez preháňania hovoriť o tom, že niektorí koaliční politici ako keby podľahli atmosfére konšpiracionistických bludov, ktoré v dnešnej dobe šíria manipulátori na sociálnych sieťach – v niektorých prípadoch výdatne živených tzv. médiami hlavného prúdu. Už dlhší čas sa objavovali fámy, že hrozí zatknutie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ba dokonca samotný Lipšic si dovolil špekulatívne tvrdenie, že bol sledovaný vozidlami Slovenskej informačnej služby. Dokonca predseda parlamentu Boris Kollár verejne nepriamo korigoval uvedenú verziu tvrdením, ktoré prevzal – podľa jeho vyjadrenia – z internetu, že Daniela Lipšica možno sledovalo Vojenské obranné spravodajstvo, čo je ešte väčší blud, pretože takáto inštitúcia na Slovensku už od roku 2012 na Slovensku neexistuje.

Možno za šírením všetkých týchto nezmyslov je zámer, v rámci ktorého predseda najsilnejšej vládnej strany OĽaNO Igor Matovič  verejne deklaroval stanovisko, že „ak by sa preukázali slová Daniela Lipšica, že za týmto hatením spravodlivosti bola činnosť SIS, treba buchnúť po stole a zobrať tento post hnutiu Sme rodina.“ Matovič sa síce opatrne pri svojom vyhlásení v televízii poistil, že chce veriť, že tomu tak nie je, ale samotný jeho výrok zaznel ako výstraha neprispôsobivému koaličnému partnerovi. Ex-premiérovi prekáža fakt, že Boris Kollár už teraz myslí na „zadné dvierka“ a nechce pripustiť, aby jeho politický subjekt niesol v budúcnosti následky za niektoré postupy orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nie sú v zhode s normami platnej legislatívy. Predseda parlamentu triezvo vníma zložitú situáciu v štruktúrach polície, prokuratúry a súdov, a preto odmietol akceptovať konšpiracionostické teórie na vysvetlenie aktuálnych problémov.

Permanentná kríza vládnej koalície sa prehlbuje, pretože Igor Matovič začal boj na ďalšom fronte. Okrem pokračovania v tzv. protimafiánskej agende cielenej proti stranám Smer-SD a Hlas-SD chce paralyzovať hnutie Sme rodina, kde v Borisovi Kollárovi a jeho kolegoch vidí potenciálne väčšie prekážky, ako ešte prednedávnom  v Richardovi Sulíkovi, ktorý sa bránil jeho primitívnemu spôsobu boja s pandémiou. Samozrejme, že ani predseda SaS neprestal byť pre Matoviča problematickým partnerom, pretože posilnil svoj poslanecký klub šiestimi „odídencami“ zo strany Za ľudí a trvá na tom, aby Mária Kolíková – ktorá Matovičovi obrazne povedané „leží  žalúdku“ – naďalej zastávala post ministerky spravodlivosti. Matovičovým „oddaným“ spojencom zostáva iba predsedníčky strany Za ľudí Veronika Remišová, lebo jej ďalší politický osud závisí iba na pokore pred predsedom OĽaNO, i keď ho kedysi kvôli Andrejovi Kiskovi zradila.

Koaliční politici sa spoliehajú na to, že avizovaná rekodifikácia Trestného poriadku i „čistky v polícii“ – ako to ohlásil poslanec parlamentu za OĽaNO Lukáš Kyselica –  súčasnú bezpečnostnú situáciu zmenia tak, ako si to predstavuje vláda Eduarda Hegera. Podľa vyjadrenia bývalého policajného vyšetrovateľa Jozefa Šáteka na margo Kyselicových slov „týmto vyhlásením len dokazuje, že situáciu na začiatku vládnutia zle hodnotili, podcenili a výsledkom je súčasná katastrofálna situácia v polícii, ako aj vo vzťahoch k prokuratúre a SIS.“  K uvedenému sa žiada  dodať, že hlavnú zodpovednosť za kritizovaný stav nesie minister  Roman Mikulec, ktorý nie je spôsobilý zastávať tak zodpovedný post, akým je funkcia ministra vnútra. Jeho prax vojenského pilota,  ani pôsobenie vo vojenskej spravodajskej službe mu neposkytli primeraný intelektuálny a odborný potenciál, aby rozumel zložitej problematike. Žiaľ, Roman Mikulec nie je jediným ministrom vo vládnom kabinete, ktorý nespĺňa náročné kritériá ústavného činiteľa tejto kategórie.

Aktuálne sa objavili náznaky, že vyostrenie vzťahov medzi Matovičovou stranou a Kollárovým hnutím by mohli vyústiť do odchodu hnutia Sme rodina z vládnej koalície. Napriek silným slovám z oboch strán, nemožno prognózy o zániku koalície brať veľmi vážne. Skôr ide o negociačné taktické manévre, aby protivník ustúpil – alebo o gestá určené voličskej verejnosti, ktorá situácii nie celkom rozumie. Ani niektoré médiá tzv. hlavného prúdu nezohrávajú pozitívnu úlohu, pretože noty ich propagandy im píšu zo zákulisia tí, čo sa snažia udržať súčasnú vládu pri moci za každú cenu. Atmosféru napätia v spoločnosti sa pokúša vystupňovať opozícia, ktorá sa dožaduje hlasovania v parlamente o vyslovení nedôvery vláde. Ani tento postup však neurýchli riešenie problémov Slovenska, pretože opozičný tábor nemá dostatok hlasov na povalenie Hegerovho kabinetu a kríza vo vládnej koalícii ešte nedozrela do štádia, aby sa niektorý z jej politikov rozhodol „éru Matoviča“ v slovenskej politike ukončiť !