Je ruský zemný plyn v západnej Európe „geopolitické bláznovstvo“ ? – alebo si bude Európska únia priplácať na drahší plyn z Ameriky ?
Americký prezident Donald Trump minulý týždeň na summite NATO v Bruseli opakovane zdôrazňoval, že chce zastaviť projekt plynovodu Nord Stream-2 v hodnote 9,5 miliárd €, a preto je pripravený zaviesť prísne sankcie, aby zabránil realizácii projektu. Avizoval nový útok na tento plynovod a varoval, že „Nemecko sa stalo zajatcom Ruska, pretože získava toľko energie z Ruska.“ Aj niektorí kritici v Európe považujú plynovod – a úlohu Nemecka v ňom – za akt zrady, ba dokonca za „geopolitické bláznovstvo.“ Nový plynovod bude marginalizovať plynovody krajín, ako sú Poľsko a Ukrajina (i Slovensko) – a podľa jeho odporcov ponechá zvyšok Európy na milosť Moskve. Bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslav Sikorski prirovnal projekt k dohode z roku 1939 medzi Hitlerom a Stalinom o rozdelení východnej Európy. Činitelia v Berlíne uprednostňujú však iný historický precedens. Zdôrazňujú, že vďaka tzv. Ostpolitik kancelára Willyho Brandta napriek tvrdej americkej opozícii začal v roku 1973 prúdiť na Západ zemný plyn z Ruska a tak je tomu bez problémov doteraz.
Britský denník Financial Times analyzoval niektoré problémy, súvisiace s plynovodom Nord Stream-2, ktorý by mal byť dokončený koncom roku 2019. Pripomenul nedávne vyjadrenie predsedu Výboru pre zahraničné záležitosti Bundestagu – Norberta Röttgena: „Nord Stream-2 rozdelil Európsku úniu – a to nemôže byť v národnom záujme Nemecka. Najdôležitejšou úlohou, ktorú má Nemecko, je spájať Európu a nerozdeľovať ju.“ Denník v tejto súvislosti podotkol, že začiatkom tohto roka kancelárka Angela Merkelová naznačila jemný, ale dôležitý posun v oficiálnej rétorike: treba zachovať status Ukrajiny ako tranzitnej krajiny pre ruský plyn. Pri nedávnom stretnutí s americkým náprotivkom v Helsinkách prezident Vladimír Putin uviedol, že Moskva je ochotná predĺžiť zmluvu o tranzite, „ak bude urovnaný spor medzi Gazpromom a Naftogazom“.
Nový plynovod umožní Rusku vylúčiť sprostredkovateľa pre veľkú časť dodávok plynu na západ a vyhnúť sa sporom o platbách a podmienkach s Kyjevom. Podnetom k tomu je aj fakt, že plynovody na Ukrajine naliehavo potrebujú opravy a investície. Na rozdiel od spoločnosti Nord Stream-1, ktorá je spoločným rusko-európskym podnikom, nový plynovod bude úplne vo vlastníctve ruského Gazpromu. Polovicu financií však poskytuje päť európskych firiem: Uniper a Wintershall z Nemecka, rakúska OMV. Engie of France a Royal Dutch Shell. Spoločnosť Nord Stream kalkuluje s tým, že plynovod uvedie do prevádzky v roku 2019, keď sa začnú znižovať dodávky zemného plynu zo Severného mora. Európa bude do roku 2035 potrebovať ďalších 120 miliárd m2 ročne zemného plynu, čo získa dovozom LNG – skvapalneného plynu z Kataru a USA alebo prostredníctvom plynovodov z Ruska.
Spojené štáty sa pokúšajú oživiť obchodné vyhliadky LNG, ale predstavitelia nemeckého biznisu poukazujú na to, že zemný plyn dodávaný cez plynovod bude o 25 % lacnejší. Kladú otázku, prečo by mali nemeckí a európski spotrebitelia a firmy platiť príplatok za plyn, ktorý nie je ruský ? Zrejmá odpoveď je politická. Kritici Moskvy argumentujú, že sa angažuje v širokej kampani rozdelenia západnej aliancie, destabilizuje európske demokracie a obnovuje vplyv Ruska vo východnej Európe a v Pobaltí. Kresťansko-demokratický poslanec Röttgen argumentuje tým, že „vlani Nemecko dostalo od Gazpromu o niečo viac ako 40 % dodávok plynu. Ak zdvojnásobíme kapacitu prostredníctvom spoločnosti Nord Stream-2, zistíme ďalší významný nárast dodávok z Ruska. Domnievam sa, že nás to posúva do nebezpečnej zóny, pokiaľ ide o energetickú politiku, ako aj zahraničnú politiku.“
Bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany a v súčasnosti predseda združenia „Nemecko-ruské fórum“ Matthias Platzeck považuje Nord Stream za „stabilizujúci faktor pre vzťahy medzi Ruskom a Západom.“ Poukazuje na skutočnosť, že „aj na vrchole studenej vojny Rusi vždy dodávali plyn. Prečo by sa to malo teraz meniť ? Koniec koncov, potrebujú peniaze.“ Napriek zúriacemu politickému sporu, samotný projekt plynovodu stabilne pokračuje. Veľká časť investícií sa už realizovala a čaká sa už iba na jedno povolenie na projekt, čo však bude ťažké zastaviť – ako to pripúšťajú aj jeho kritici. Ak nenarazí na nové politické či technické turbulencie, Gazprom plánuje, že v závere roku 2019 „otvorí kohútiky“ na ruskom konci potrubia.