Jastraby v Kongrese Spojených štátov môžu byť spokojní – americké protitankové rakety na Ukrajine „prilievajú benzín do ohňa“ !

Avizovaná dodávka amerických protitankových rakiet Javelin FGM-148 ukrajinským ozbrojeným silám vyvolala znepokojenie a varovania na viacerých stranách. Zbraň určená proti obrneným vozidlám a opevnením postaveniam je účinným prostriedkom boja a Biely dom niekoľko mesiacov váhal, či poskytnúť takýto prostriedok Ukrajine, aby tým neprispel k ďalšiemu vyostreniu vzájomných americko-ruských vzťahov. Je možné, že kampaň domácich politických oponentov o ruskom zasahovaní do amerických prezidentských volieb zastrašila Biely dom až tak, že ustúpil nátlaku rusofóbnych kruhov v Kongrese, aby ich umlčal.

Americký časopis The National Interest komentoval nedávno oznámený predaj amerických zbraní Ukrajine ako „skutočne zlý nápad.“ Autorom kritiky rozhodnutia administratívy prezidenta Donalda Trumpa povoliť predaj“ obranných zbraní“ do Kyjeva je dlhoročný výskumník v oblasti obrannej a zahraničnej politiky washingtonského think-thanku Cato Istitute – Ted Galen Carpenter, ktorý uvedený postup Bieleho domu kvalifikoval ako „prilievanie benzínu do ohňa.“ Označil za „ľahkomyseľnú poznámku“ ministra Jamesa Mattisa, že „obranné zbrane nie sú provokatívne, ak nie ste agresorom a Ukrajina jasne nie je agresorom.“ Americký expert uvedenú argumentáciu spochybňuje a uvádza širšie súvislosti situácie, ktorá vznikla v posledných rokoch na Ukrajine.

Pripomenul, že skutočnosť je taká, že už dlhú dobu zaznamenávame zasahovanie USA na Ukrajine, najmä povzbudzovane demonštrantov, ktorí v roku 2014 zvrhli zvoleného proruského prezidenta – takže vyzbrojovanie Ukrajiny je mimoriadne provokatívne. Táto krajina je totiž nielen v ruskej sfére vplyvu, ale je jedinou najdôležitejšou entitou v hlavnej bezpečnostnej zóne Ruska. Carpenter podotýka, že predaj zbraní Ukrajine prišiel vzápätí po odtajnení dokumentov, ktoré potvrdzujú, že americkí vodcovia ubezpečili v roku 1990 Rusko, že NATO sa nebude rozširovať za východnú hranicu zjednoteného Nemecka. Roky však americkí predstavitelia a ich obhajcovia v diplomatickej komunite i médiách trvali na tom, že takýto záväzok poskytnutý nebol. Nové odhalenia vážne poškodili dôveru medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Komentár konštatuje, že Trumpova nová stratégia národnej bezpečnosti USA pridala k podráždenosti Moskvy, keďže vyhlasuje Čínu a Rusko za „strategických konkurentov“ USA. Jazyk dokumentu pripomína rétoriku Washingtonu z čias studenej vojny. Schválenie predaja zbraní Ukrajine je v takomto kontexte osobitne nepríjemné a môže destabilizovať veľmi chúlostivú situáciu v Donbase. Povzbudí zástancov tvrdej línie v Kyjeve, aby sa usilovali o vojenské víťazstvo v presvedčení, že majú za sebou americkú podporu. Ale vojenské riešenie je pre Ukrajinu nebezpečná ilúzia. Je nepravdepodobné, že by Kremeľ toleroval úplné zničenie povstaleckých síl v Donbase. Rozhodnutie Trumpa o predaji zbraní je poslednou ranou pre realistov v americkej zahraničnej politike, ktorí verili jeho sľubom v predvolebnej kampani.

Jastraby v demokratickej a republikánskej strane už niekoľko rokov tlačili na predaj zbraní Ukrajine, avšak Spojené štáty musia uznať, že Rusko bude trvať na sfére vplyvu v bezprostrednom susedstve a vážne sa bude obávať západného preniknutia do tejto sféry. Tvorcovia americkej politiky ako keby zabúdali na dlhoročnú realitu medzinárodných vzťahov, že všetky veľké mocnosti majú tendenciu správať sa takýmto spôsobom. Uvedené popieranie reality nie je však v prípade administratívy prezidenta Donalda Trumpa výnimkou. Už obaja ministri zahraničných vecí  Condoleezza Riceová i  John Kerry výslovne odsúdili koncepciu sfér vplyvu – najmä vo vzťahu k Rusku. Ted Galen Carpenter považuje takýto pohľad za nebezpečne krátkozraký a v takomto kontexte predaj zbraní Ukrajine za zbytočný krok, pričom vzťahy USA s Ruskom sú dostatočne napäté aj bez takéhoto zbytočného kroku.