Igor Matovič sa dostal k moci vďaka Robertovi Ficovi – nájdu sa politici, ktorí vymenia nekompetentnú vládu Eduarda Hegera ?

Investigatívne centrum Jána Kuciaka odhalilo, že v rámci pandemickej pomoci štátu podnikateľom a firmám celkovo až 24 miliónov eur išlo schránkovým firmám. Až po zverejnení tejto informácie minister práce a rodiny Milan Krajniak túto skutočnosť potvrdil, pričom uviedol, že o machináciách štyroch úradníkov na úrade práce v Pezinku sa dozvedel už 20. augusta tohto roku a ešte v ten deň kontaktoval vtedajšieho policajného prezidenta Petra Kovaříka, ministra vnútra Romana Mikulca a podal vo veci trestné oznámenie. V súvislosti s touto kauzou sa vynára viacero otáznikov – predovšetkým, prečo tak dlhý čas o zlodejstve zanovito mlčal a v polovici septembra novinárom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka informáciu poprel. Vyhovára sa na políciu, kvôli ktorej vraj nechcel mariť vyšetrovanie. Informované zdroje však uvádzajú, že v skutočnosti minister Krajniak dúfal, že sa podarí škandál ututlať a chcel získať čas, aby pozháňal argumenty na svoju obranu.

A teraz sa minister Krajniak pokúša upokojiť verejnosť rozprávkou, že miliónovú lúpež štátnych peňazí majú na svedomí iba štyria úradníci – či úradníčky. Krajniakova argumentácia v tejto kauze je práve tak plytká a slaboduchá, ako argumenty jeho kolegyne z vládneho kabinetu – ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá pôvodne strašila Slovensko zrušením 24 okresných súdov, ale zrazu sa toto číslo „scvrklo“ na štyri okresné súdy – určené na zrušenie. V oboch prípadoch ministrovi a ministerke chýba vecné a racionálne vysvetlenie ich stanovísk verejnosti. Krajniak „upokojil“ občanov, že podozrivé osoby už na úrade v Pezinku nepracujú – avšak neprezradil, či má od polície nejakú informáciu, ako postupuje pátranie po ukradnutých peniazoch. Ani ministerka Kolíková neobjasnila, prečo na účely jej reformy justície už stačí zrušiť iba štyri okresné súdy.

V kontexte s takýmito a podobnými defektmi už ani neprekvapuje, že aj principiálni kritici panovania strany Smer-SD sa nebránia negatívnym hodnoteniam pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Vidia totiž, že nekompetentná vláda nie je vôbec v stave koncentrovať svoje aktivity na racionálne riešenie problémov bezprostredne súvisiacich s pandémiou a agresívnou rétorikou vyhrocuje konfrontačnú atmosféru v spoločnosti, čo je vlastne „voda na mlyn“ opozícii. Rastie percento nespokojných občanov, ktorí pôvodne volili „zmenu“ a dožívajú sa sklamania. Koaliční lídri stratili v očiach svojich prívržencov autoritu a dôveru. Ich reformné programy sa zvrhli na „balíčky sociálnych benefitov“ – čo kedysi vyčítali Robertovi Ficovi. A v štátnej správe „kádrujú“ rovnako, ako to robili všetky predchádzajúce vlády – vlastne na Slovensku historicky zavedená prax. Nedávno schválená novela zákona o štátne službe – ktorá zavádza odvolanie z funkcie bez udania dôvodu – potvrdila falošnú propagandu vládnej strany OĽaNO, ktorá sa pred voľbami oháňala heslami o transparentnosti a teraz pretláča do funkcií vlastné nekvalifikované kádre.

Žiada sa pripomenúť všetkým nespokojným, že Igor Matovič sa dostal k moci hlavne vďaka politike Roberta Fica. Trochu jednoduchší voliči – a tých býva v davovom elektoráte neúrekom – tento raz práve nemalou zásluhou Matoviča vidia nádej na zmenu k lepšiemu v návrate Fica do exekutívy. Predseda strany Smer-SD prevzal vo vnútropolitickom zápase iniciatívu a nestačí mu konkurovať ani jeho bývalý stranícky súdruh Peter Pellegrini, ktorý sa pred rokom javil ako nádejný vodca opozície, ale pri pokuse „sedieť na dvoch stoličkách“ nedokázal presvedčiť svojich potenciálnych prívržencov, že im ponúkne originálnu alternatívu pre Slovensko. Zostal v zajatí svojho stereotypu z obdobia pôsobenia v strane Smer-SD, a preto doterajšia politika strany Hlas-SD nemá ideovú rezervu, ktorá by zaujala voličov nespokojných s Ficovou i Matovičovou politikou.

Možno dať za pravdu tým, ktorí so znepokojením vnímajú budúci vnútropolitický vývoj na Slovensku. Pellegrinimu sa zatiaľ nepodarilo „postaviť na nohy“ skutočnú sociálnu demokraciu a politické subjekty „napravo od stredu“ nedokážu artikulovať program, aký krajina v tejto zložitej situácii potrebuje. Nie je  až tak veľmi dôležité, či parlamentné voľby budú v riadnom alebo v predčasnom termíne. Predovšetkým zaváži skutočnosť, akí politici prevezmú po tejto nekompetentnej vláde ministerské kreslá. Slovenskí voliči by už konečne mali premýšľať hlavou a vážiť predvolebné sľuby na lekárnických váhach. Hlavne by nemali dávať hlas primitívnym hulvátom, polovzdelancom a arogantným zbohatlíkom, ktorí radí ohurujú občanov siláckymi rečami, lacným krčmovým humorom, sľubujú „modré z neba“ a k tomu všetkému mávajú národnou trikolórou !