Hegerova vláda nie je žiadna zmena k lepšiemu – strašenie „návratom mafie“ už na slovenských voličov nezaberá

Parlamentná debata o programovom vyhlásení vlády Eduarda Hegera potvrdila názor, že staronový koaličný kabinet neznamená pre riešenie aktuálnych problémov Slovenska zásadnú zmenu pomerov k lepšiemu. Bývalý vládny poslanec – predtým aj podpredseda strany Za ľudí – Miroslav Kollár ešte pred rozpravou v Národnej rade Slovenskej republiky konštatoval, že v dokumente – s výnimkou jeho preambuly – nie sú žiadne odlišnosti oproti tomu, čo prezentoval v apríli minulého roku poslancom parlamentu vtedajší premiér Igor Matovič. V zhode s inými kritikmi Hegerovho programového vyhlásenia poukázal na fakt, že nezrkadlí doterajšie skúsenosti z boja s pandémiou, hlavne poučenia z chýb – ani stratégiu postupu, ak by prišli ďalšie vlny nákazy Covid-19. Vlastne aj týmto nový šéf exekutívy potvrdil, že je iba Matovičovou „bábkou“ a nedisponuje vlastnými myšlienkami, ako by mala krajina reagovať na priebeh a dôsledky krízy, spôsobenej koronavírusom.

V súčasnosti druhá vlna pandémie na Slovensku ustupuje, ale doterajšie výsledky priebehu očkovania proti koronavírusu vyvolávajú znepokojenie, že riziko novej vlny nákazy nie je zažehnané. Zodpovednosť za túto situáciu i viaceré chybné postupy v uplynulých mesiacoch nesie predovšetkým bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a jeho „tútor“ – Igor Matovič, ktorý opakovane nekompetentne zasahoval do riadenia boja s pandémiou a teda má aj osobnú zodpovednosť za škody spôsobené svojim diletantizmom a nedostatkami zdravého úsudku. Nie je potrebné Matovičove impulzívne a chaotické manažovanie krízy konkrétnejšie dokumentovať faktami, pretože táto téma bola už mnohokrát rozoberaná odborníkmi, novinármi – dokonca i politikmi z tábora vládnej koalície. Škoda, že prezidentka republiky Zuzana Čaputová nebrala tieto mnohonásobné kritické hlasy do úvahy, keď sa rozhodla akceptovať tohto intelektuálne plytkého a nedovzdelaného populistu v zodpovednej funkcii vicepremiéra a ministra financií !

Boli sme svedkami toho, ako Matovič svojim primitívnym prístupom dokázal „vyrobiť“ aféru s ruskou vakcínou Sputnik V. Zažili sme jeho zasahovanie do kompetencií ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka. A nedávno prišiel s nápadom na niekoľkonásobné zvýšenie detských prídavkov, ktoré nezodpovedá dimenziám štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Stratené volebné preferencie strany OĽaNO chce znovu získať tým, že by si kúpil hlavne sociálne odkázaných, čím prekoná aj sociálne balíčky svojho hlavného politického protivníka – Roberta Fica. Azda kalkuluje s tým, že ak ho v tom nepodporia jeho koaliční partneri Richard Sulík a Veronika Remišová, aj tak sa bude prezentovať sociálne odkázaným rodinám, že je najväčším bojovníkom za lepšiu budúcnosť detí z početných rodín.

Napriek všetkému, čo Igor Matovič vymýšľa na svoju záchranu na politickej scéne, väčšina občanov však pochopila, že predseda OĽaNO nie je formát politika, ktorého krajina v tejto ťažkej a zložitej dobe potrebuje. I jeho koaliční partneri sa už snažia využívať rôzne príležitosti, aby dali verejnosti najavo, že s Matovičom „nie sú jedna ruka.“ Spoločnosť žije v neistote a Matovičova politika túto neistotu prehlbuje. Umocňuje aj obavy koaličných politikov, že ak sa budú prispôsobovať Matovičovým vrtochom, voliči im to môžu vo voľbách – a je jedno či v riadnych, alebo predčasných – „spočítať.“ Na druhej strane SaS i strana Za ľudí nechcú riskovať konflikt v koalícii, pretože Sulík by  čelil obvineniam, že „prestieral červený koberec“ Petrovi Pellegrinimu – a predsedníčka strany „pohrobkov Andreja Kisku“ nevie, čo bude robiť po prehratých parlamentných voľbách, keďže žiadne miesto pre ňu na bábko-hereckej scéne nebude voľné !

Keby v súčasnej vládnej koalícii boli premýšľajúci politici, programové vyhlásenie vlády Eduarda Hegera mohli využiť ako príležitosť na zásadnú zmenu politického kurzu. Strašiť ľudí „návratom mafie“ po Pellegriniho víťazstve v parlamentných voľbách nie je dosť presvedčivým argumentom na získanie voličov, ktorí zažili Igora Matoviča ako premiéra. Inteligentnejší kritici súčasnej vládnej garnitúry si už otvárajú „zadné dvierka,“ aby v prípade dominancie strany Hlas-SD v najbližších voľbách do Národnej rady SR nezostali pri rokovaniach o zostavení budúceho kabinetu trčať na nádvorí pred Grasalkovičovým palácom. Zatiaľ musia byť opatrní, aby sa vlastným pričinením nevydali napospas médiám tzv. hlavného prúdu, ktoré pred pár rokmi horlivo prisluhovali populistickému politikovi z Trnavy len preto, aby vystriedal Ficovu garnitúru, zapletenú do osídiel korupcie, klientelizmu a partokracie – tak ako tomu bolo na Slovensku tradíciou od vlád Vladimíra Mečiara.