Existuje reálna hrozba použitia jadrových zbraní na Ukrajine ? – Sankcie by mali zostať zamerané na ukončenie vojnového úsilia Ruska

V prípade, že sa ruská ekonomika v dôsledku sankcií Západu ocitne v stave kolapsu a vojna na Ukrajine nenaplní Putinom vytýčený cieľ, viacerí analytici opatrne pripúšťajú obmedzený jadrový útok ako demonštráciu odhodlania Kremľa dosiahnuť strategickú métu geopolitických vízií ruského prezidenta. Nedávno sa o tom zmienil americký časopis Politico, ktorý v súvislosti s bojmi na Ukrajine spomenul ako reálne aj riziko tretej svetovej vojny. V takomto kontexte sa uvádzajú viaceré náznaky, že nejde iba o špekulatívne domnienky analytikov, pretože Vladimír Putin vyslal niekoľko zreteľných signálov, vrátane jeho vyhlásenia 27. februára, že ruské jadrové sily boli uvedené do stavu najvyššej pohotovosti. Ešte predtým – keď ohlasoval ruský vpád na Ukrajinu – pripomenul postavenie Ruska ako „jednej z najsilnejších jadrových mocností na svete.“ Viacerí vyjadrili znepokojenie, že v Moskve nie je nikto, kto by sa postavil proti Putinovi, keby sa rozhodol „stlačiť atómový gombík.“

Analýzu ruského jadrového myslenia prezentovali Prof. Mark Webber a Nicolo Fasola z univerzity v Birminghame, ktorí poukázali na to, že ruské jadrové zbrane plnia dve hlavné úlohy: fungujú ako odstrašujúci prostriedok alebo konečná záruka prežitia ruského štátu, vrátane dekapitačného úderu inej jadrovej veľmoci. V súvislosti s vývojom na Ukrajine samotná hrozba použitia strategických jadrových zbraní poskytuje mocný nástroj na udržanie nechcených strán mimo konfliktu, čo Rusku umožňuje vykonávať aktívne vojenské operácie inými prostriedkami. Aktuálne to platí predovšetkým v súvislosti s nárokmi ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na zriadenie tzv. bezletovej zóny silami NATO vo vzdušnom priestore Ukrajiny. Experti z Birminghamu vo svojej analýze podotkli, že ruská armáda koná na základe pomerne presného, ​​no statického eskalačného rebríčka. Jadrové využitie sa v takomto rebríčku objavuje pomerne neskoro a je neoddeliteľne spojené s rizikom armagedonu. Toto je scenár, ktorého sa Rusko v skutočnosti bojí. 

Podľa uvádzaných odborníkov narážkou na neúmernú jadrovú eskaláciu chce Moskva obmedziť (alebo dokonca zvrátiť) západné zasahovanie na Ukrajine, aby bolo ruské vojnové úsilie udržateľnejšie. Najsilnejšou zbraňou Západu sú v súčasnosti skôr sankcie ako vojenská intervencia. To so sebou nesie svoje riziká. Ak by takéto opatrenia skutočne spôsobili krátkodobý „kolaps ruskej ekonomiky“ a ohrozili samotné prežitie domáceho poriadku, ruská elita by mohla túto existenčnú hrozbu vnímať ako životne dôležité víťazstvo na Ukrajine za každú cenu. Za týchto okolností by obmedzený jadrový úder s cieľom demonštrovať odhodlanie alebo zlomiť ukrajinský odpor nebol nepredstaviteľný. Preto je kľúčové, aby sankcie zostali zamerané na ukončenie vojnového úsilia Ruska, nie na zosadenie Putinovho režimu.

Ale tieto scenáre zostávajú ďaleko od reality. Z čisto vojenského hľadiska je dnešná vojna na Ukrajine podľa ruskej taxonómie medzi miestnou a regionálnou úrovňou. Ani jedna z nich si nevyžaduje použitie takticko-operačných jadrových zbraní na ukrajinské ciele. V blízkej budúcnosti sa pokračujúca schopnosť Ukrajiny odolávať ruskej invázii s väčšou pravdepodobnosťou stretne s postupným nárastom ruského personálu a konvenčnej palebnej sily – zameranej na civilnú infraštruktúru. A okrem toho by sme nemali predpokladať, že na rad prídu jadrové zbrane. Americkí predstavitelia tiež varovali pred pripravenosťou Ruska uchýliť sa k chemickej alebo biologickej vojne. Ruská armáda má podľa nich množstvo „nechutných prostriedkov“ na dosiahnutie víťazstva na Ukrajine. Je otázne, či americké uvažovanie v tejto rovine nie je iba prehnane špekulatívne !