Európa je pripravená spojiť sa Čínou, ak sa Trump nespamätá – Obchodná vojna medzi USA a EÚ by prišla vhod Pekingu

V piatok 20. decembra v skorých ranných hodinách sa novozvolený americký prezident Donald Trump na sociálnych sieťach jasne vyhrážal Európskej únii: „kompenzovať obrovský deficit voči Spojeným štátom rozsiahlym nákupom našej ropy a plynu. V opačnom prípade to budú TARIFY.“ Nadväzuje tak na širšiu frustráciu Trumpa z Európy. V nedávnom rozhovore obvinil Európsku úniu, že nás „v oblasti obchodu využíva… aké strašné: Neberú naše autá, neberú naše potraviny, neberú nič. Je to hanba.“ Existuje reálne nebezpečenstvo, že hneď v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia zasiahne Európanov plošnými clami, aby napravil podľa neho neprijateľný obchodný deficit (131 miliárd $ v roku 2022). Európania majú len mesiac na to, aby uzavreli dohodu a zabránili tak totálnej obchodnej vojne medzi Spojenými štátmi a Európou. Toto úsilie by malo ísť nad rámec ropy a zemného plynu a do centra pozornosti by sa mal dostať spoločný prístup k riešeniu rizík, ktoré predstavuje Čína. Vo vlastnom záujme by bolo dobré, keby si Trump vypočul návrhy predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Alternatívou by bolo začať obchodnú vojnu proti Bruselu – a posilniť tak európske hlasy podporujúce Peking.

História naznačuje, že akákoľvek snaha Európy o partnerstvo s Trumpovou administratívou bude ťažkým bojom – konštatujú vo svojej analýze výskumníci berlínskeho  Global Public Policy Institute  Thorsten Benner, Jakob Hensing a Florian Klumpp, ktorú uverejnil americký časopis Foreign Policy. Pripomínajú, že v apríli 2018  francúzsky prezident Emmanuel Macron sa obrátil na Trumpa s ponukou: „Spolupracujme, obaja máme problém s Čínou.“ Podľa správy v médiách Trump odpovedal, že Európska únia  je „horšia ako Čína,“ a pokračoval tirádou o Nemecku a autách. Obchodnej eskalácii sa podarilo predísť až po roku Trumpovho prvého funkčného obdobia, keď vtedajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker – ktorý si odskočil pozvať Trumpa na golf – prisľúbil, že bude nakupovať viac sójových bôbov a skvapalneného zemného plynu. Zdá sa, že medzi Junckerom a Trumpom existuje osobná chémia – chémia, ktorej sa von der Leyenová nemusí vyrovnať. Trump by však napriek tomu mal zvážiť, ako vypracovala mimoriadne ambiciózny program v súvislosti s jednou z jeho vlastných politických priorít – a to vážne sa zaoberať hrozbami, ktoré Čína predstavuje pre prosperitu a bezpečnosť Európy.

V oblasti obchodu Európska komisia pod jej vedením viedla rekordný počet vyšetrovaní nekalých čínskych praktík. Proti vôli silných členských štátov – ako je Nemecko – von der Leyenová napríklad presadila clá v reakcii na nekalú konkurenciu zo strany čínskych výrobcov elektromobilov. Dokonca aj v súvislosti so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) dochádza v niektorých častiach komisie k čoraz väčšiemu prehodnocovaniu politiky voči Číne. „V rámci WTO, kde môžeme. Mimo WTO, kde musíme“ –  je vznikajúci vzorec založený na uvedomení si, že WTO nebola vytvorená na riešenie gigantickej autoritárskej štátno-kapitalistickej ekonomiky v jej strede. Tieto kroky jasne naznačujú širší posun v myslení o Číne v Bruseli, aj keď sa priamo nezhodujú s prioritami USA. Program „znižovania rizika“, ktorý presadzuje von der Leyenová, odráža oneskorené prehodnotenie životne dôležitých bezpečnostných záujmov spojených s riadením vzťahov s čoraz autoritárskejšou a medzinárodne agresívnejšou Čínou. Komisia von der Leyenovej presadzovala hodnotenia a nástroje na riešenie kritických závislostí európskeho dodávateľského reťazca, ako aj zraniteľnosti infraštruktúry. Politickú diskusiu v členských štátoch podnietila aj spustením Európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti, ktorá sa výslovne zaoberá týmito aspektmi.

Samozrejme, napriek úsiliu von der Leyenovej Európania v mnohých ohľadoch nedosiahli to, čo je potrebné. Pre Bidenovu administratívu bolo nesmierne frustrujúce, že väčšina európskych lídrov dlho váhala riešiť úlohu čínskych spoločností, ktoré porušujú základné bezpečnostné záujmy Európy tým, že podmazávajú vojnovú mašinériu Kremľa, a zároveň si robila ilúzie o úlohe Číny ako sprostredkovateľa. Až vo svojom 15. sankčnom balíku prijatom v polovici decembra začala EÚ ukladať trochu vážnejšie sankcie voči niektorým čínskym subjektom, ktoré dodávajú Rusku drony a mikroelektronické komponenty. Napriek tomu, že sa Európania vo svojej stratégii hospodárskej bezpečnosti na vysokej úrovni zmienili o úniku technológií, nikdy sa skutočne nezhodli na hlavnej motivácii Spojených štátov pre znižovanie rizík – a to na snahe obmedziť vojenskú modernizáciu Číny obmedzením prístupu k špičkovým technológiám. Napriek tomu, že kľúčoví globálni poskytovatelia moderných zariadení na výrobu polovodičov sa nachádzajú na kontinente, európske vlády sa zapojili do programu kontroly vývozu USA len vtedy, keď na ne bol vyvíjaný bilaterálny tlak, čo nakoniec viedlo k zosúladeniu holandských kontrol so Spojenými štátmi v septembri. Európske štáty stále úplne nevytlačili spoločnosť Huawei z kritickej infraštruktúry 5G. A ak by to záviselo od Nemecka, Európa by naďalej fungovala ako špongia pre čínske nadmerné priemyselné kapacity a hodila by chorému hospodárskemu modelu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga záchranné lano.

Pri rozhodovaní o tom, ako pristupovať k obchodným otázkam s Európou, by sa však Trump a jeho tím mali pozerať ďalej než len na pochopiteľnú frustráciu z toho, čo považujú za „príliš málo a príliš neskoro“ v politike voči Číne. Trump má pred sebou zásadnú voľbu. Ak sa rozhodne uvaliť na Európu plošné clá, vytrhne von der Leyenovej spod nôh koberec a posilní propekingské hlasy v celej Európe. Komisia nebude mať inú možnosť, ako sa postaviť do pozície obchodnej vojny so Spojenými štátmi, zaviesť a upraviť odvetné opatrenia. Väčšinu obchodných a hospodárskych úradníkov Komisie, ktorí strávili svoj čas riešením výziev zo strany Pekingu, bude potrebné preradiť na riešenie Trumpových ciel. Komisia nebude mať inú možnosť vzhľadom na nedostatok pracovných síl a dôležitosť americko-európskych hospodárskych vzťahov. V európskych diskusiách budú silnieť propekingské hlasy –  ako napríklad maďarský premiér Viktor Orbán – a bude sa zvyšovať aj domáci politický tlak, aby sa podvolili čínskej „ofenzíve šarmu,“ ktorá sa snaží oživiť spoluprácu, najmä v krajinách závislých od vývozu, ako je Nemecko. Rozhodné kroky voči Číne, akokoľvek sú v konečnom dôsledku v záujme EÚ, budú oveľa menej pravdepodobné.

Ak sa Trump rozhodne dať šancu rokovaniam s von der Leyenovou a ďalšími lídrami EÚ skôr, ako spustí clá, môže dosiahnuť slušnú dohodu o obchode a posunúť Európu na silnejšiu trajektóriu voči Pekingu. Rokovania by umožnili predstaviteľom, ako je von der Leyenová, tlačiť na členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie rizika v oblasti kritických technológií – tam, kde to bude bolieť, ale kde je to v konečnom dôsledku v záujme Európy. Zastavenie európskeho príspevku k modernizácii čínskej armády by bolo jedným z najúčinnejších krokov na zachovanie mieru. Je menej pravdepodobné, že Peking siahne po sile, ak bude mať pocit, že jeho sily nie sú na rovnakej úrovni ako sily Spojených štátov a ich spojencov. Predstava, že rovnaký stupeň odstrašenia by sa dal dosiahnuť hrozbou sankcií v prípade skutočnej eskalácie, narúša dôveryhodnosť, najmä pokiaľ Európa zostane sama taká zraniteľná voči čínskemu hospodárskemu nátlaku – lekcia, ktorú mal kontinent dostať od ruského prezidenta Vladimíra Putina vo februári 2022.

Napriek častému a často oprávnenému sebaobviňovaniu z technologického zaostávania majú Európania aj v tomto smere k dispozícii vážne možnosti. Hoci sa už podnikli niektoré kľúčové kroky v oblasti nástrojov na výrobu polovodičov, Európania môžu urobiť viac, aby zabránili čínskym snahám o kopírovanie kritických kapacít, napríklad sprísnením kontroly dôležitých komponentov, ako aj preverovaním prichádzajúcich a odchádzajúcich investícií. Bolo by načase, aby sa Európa postavila na čelo a aktívne napredovala v hodnotení rizík a navrhla rozumné kroky v ďalších kritických oblastiach, ako sú biotechnológie. Hoci by Európania mali určite kriticky sledovať účinnosť, nezamýšľané dôsledky a zbytočné vedľajšie hospodárske škody akýchkoľvek opatrení, musia sa vymaniť z módu reagovať na iniciatívy USA až vtedy, keď je ich vplyv na Európu bolestne zrejmý.

V tomto duchu by Európania mohli s Trumpom diskutovať aj o spoločnom prístupe k normám pre vozidlá pripojené na internet. Bidenova administratíva sa chystá oznámiť konečné pravidlá, ktoré zabezpečia, aby sa elektrické vozidlá a kľúčový hardvér a softvér čínskej výroby nedostali na americký trh z bezpečnostných dôvodov. Bolo by veľmi v záujme USA, aby EÚ (ako jeden z najväčších samostatných trhov na svete) prijala podobné predpisy a vyhla sa tak tomu, aby sa v oblasti elektronickej mobility dostala do pozície technologického ostrova, zatiaľ čo Čína bude naďalej centrom výskumu, vývoja a výroby pre zvyšok sveta. Pre Európanov to opäť nie je otázka, ako urobiť Spojeným štátom láskavosť, ale ako riešiť skutočnú zraniteľnosť voči sabotáži a špionáži a v konečnom dôsledku neprispievať k životaschopnosti čínskeho komerčného výskumu a vývoja smerom k autonómnym vozidlám – ďalšej technológii so zjavným potenciálom dvojakého využitia.

A napokon, aj keď je EÚ v zraniteľnejšej pozícii ako počas Trumpovho prvého funkčného obdobia – a to v dôsledku vojny na jej prahu a ekonomickej krízy v mnohých kľúčových krajinách – má páky na to, aby Spojeným štátom vrátila úder počas obchodnej vojny. Podobne ako naposledy by sa clá mohli zamerať na produkty z republikánskych bášt. To ukazuje, že v konečnom dôsledku je aj vo vlastnom záujme takého egocentrika, akým je Trump, aby využil páky USA na uzavretie výhodnej dohody s EÚ namiesto toho, aby tlačil kontinent bližšie k Pekingu. Von der Leyenová možno nie je Trumpovým obľúbeným typom političky, ale nenájde európskeho lídra, ktorý by sa viac stotožňoval s prístupom USA k Číne. Urobil by dobre, keby ju pozval do Mar-a-Lago na diskusiu.