Dostane sa Moskva do geopolitického objatia Pekingu ? – Západ premeškal okamih, keď bolo možné vyjednávať s Ruskom !

Na diskusnom fóre 16. zasadnutia Valdajského klubu v Soči ruský prezident Vladimír Putin zaujal účastníkov tohto podujatia oznámením, že Rusko pomôže Číne pri vytváraní výstražného systému proti raketovým útokom. Zatiaľ takýmito systémami disponujú iba dve krajiny na svete – Rusko a Spojené štáty. Putin zdôraznil, že systém radikálne zvýši obrannú schopnosť Číny, pričom odborníci upozornili, že na prezentáciu tohto oznámenia nevyužil tribúnu ruského parlamentu, ale medzinárodné fórum, kde Kremeľ obvykle prezentuje iniciatívy, ktorým pripisuje zásadný význam a tomu zodpovedajúcu publicitu globálneho rozsahu. Šéf Kremľa tak naznačil geostrategický význam zblíženia medzi Ruskom a Čínou a zároveň vyslal signál Západu, že by nemal „premeškať“ príležitosť, keď je ešte možné partnersky vyjednávať s Ruskom.

Ruskí experti na Putinovo oznámenie reagovali rozličnými hodnoteniami, ale zhodli sa na tom, že  bude mať zásadné geopolitické dôsledky pre národné záujmy Ruska. Zahraničnopolitický komentátor ruského internetového portálu Republic.ru Vladimír Frolov začal svoju analýzu metaforickým vyjadrením, že „panda bude stále viac zvierať sibírskeho medveďa vo svojom geopolitickom objatí.“ Podľa jeho výkladu  Moskva a Peking sa v podstate dohodli na vojenskej aliancii, ktorá má prevažne antiamerickú a protijaponskú orientáciu. Frolov súhlasí s niektorými vyjadreniami, že Rusko prekročilo hranicu, za ktorou dochádza k strate slobody geopolitického manévrovania a začína sa podriaďovanie záujmov krajiny cieľom zahraničnej a vojenskej politiky Číny. V tejto súvislosti je zaujímavý postreh prezidenta ruskej Akadémie geopolitických problémov Konstantina Sivkova, že „keď bude mať Čína k dispozícii všetky technológie, ktoré vlastní Rusko – alebo vytvorí podobné technológie – prestane potrebovať Rusko ako svojho ochrancu.“  

Technológie včasného varovania proti raketovým útokom patria medzi  najcitlivejšie.      Možno ich zdieľať iba s najbližším spojencom, od ktorého neočakávate útok a s ktorým zdieľate spoločné hrozby. Zatiaľ nevieme, či bude čínsky model výstražného systému proti raketovým útokom založený na ruských technológiách prepojený s ruským partnerom, teda či bude fungovať ako jednotná sieť. Skutočnosť, že dôjde k výmene informácií medzi Čínou a Rukom o odpálení rakiet medzi systémami oboch krajín, je však prakticky istá. Pravdepodobne  predovšetkým budú použité  ruské technológie modulárnych radarov, ale  vesmírna zložka systému v Rusku má vážne problémy, a preto v tomto môže byť spolupráca s Čínou prínosom. Keďže Rusko a Čína vyhlasujú, že v ich vzťahoch vzájomné jadrové odstrašovanie už neexistuje,  prenos ruských  technológií do Číny výrazne neoslabí ruskú strategickú pozíciu.  Ukazuje sa, že Moskva a Peking už neuvažujú o možnosti vojenského (najmä jadrového) konfliktu medzi sebou a prešli  k doktríne „spoločnej obrany.“  

Podľa názoru Frolova v rámci strategickej stability a obmedzovania Spojených štátov by bolo pre Rusko zaujímavé, keby údaje z radarov čínskeho výstražného systému protiraketovej obrany   pochádzali z oveľa južnejšieho priestoru smerom od ruského územia, čo by zvýšilo čas potrebný na odhalenie štartu amerických ponorkových interkontinentálnych balistických rakiet (SLBM) z južného Pacifiku alebo amerických pozemných interkontinentálnych balistických rakiet a SLBM odpaľovaných z Austrálie.  To však posilňuje ruskú strategickú závislosť od Číny bez toho, aby sa výrazne zmenila mocenská rovnováha medzi Ruskom a Spojenými štátmi. V tomto kontexte Vladimír Frolov pripomína Putinovo vyhlásenie na fóre Valdajského klubu ako signál vyslaný do Washingtonu, Tokia a čiastočne do Paríža – konfrontácia so Západom robí z ruskej vojenskej aliancie s Čínou nezvratnú realitu. Teraz ide možno o posledný pokus „pákovým efektom“ dosiahnuť od Západu, aby  vzal do úvahy  záujmy Moskvy, zrušil sankcie a urobil ústupky – inak Rusko konečne „odíde k Číne.“   Kremeľ vidí, že v Spojených štátoch i v Európe začínajú strategickú úniu Ruska a Číny vnímať ako existenčnú hrozbu, aspoň francúzsky prezident Emmanuel Macron o tom hovorí celkom otvorene. Okrem iného vojenské spojenectvo medzi Ruskom a Čínou obmedzuje slobodu konania pre Spojené štáty v Ázii. 

Peking koniec koncov vidí potrebu iniciatívnych krokov k strategickej spolupráci s Moskvou, aby sa obmedzili všetky príležitosti pre Rusko k „ústupkom  Západu“. Možno očakávať spoluprácu na vytvorení spoločných integrovaných systémov protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany Ruska a Číny podľa príkladu takejto spolupráce USA s Japonskom a Južnou Kóreou. Zatiaľ Moskva naďalej tvrdí, že Rusko bude vo vzťahoch s Čínou a Západom udržiavať strategickú nezávislosť a slobodu konania. S rozširovaním rusko-čínskej interakcie v strategickej jadrovej oblasti sa však takéto manévrovanie Ruska vo vzťahoch s východným susedom javí čoraz pominuteľnejšie.  Zdá sa, že Západ premeškal okamih, keď bolo možné „vyjednávať s Ruskom“. Moskva sa už viac netrápi úlohou „mladšieho partnera Pekingu“ (ako si to z nejakého dôvodu myslí Západ). Vo vojenskej oblasti je toto partnerstvo úplne rovnocenné a v ekonomike „vlak odišiel na dlhú dobu“ a všetci si na to už zvykli. Objavila sa aj nová hybná sila rusko-čínskej vzájomnej závislosti – ďalšie zachovanie moci v spoľahlivých rukách priateľov a partnerov – teda prežitie režimov v oboch krajinách.