Premiér Igor Matovič "prilieva benzín do ohňa" - koaliční partneri by mali "šliapnuť na brzdu," aby ich nestiahol do hrobu

Premiér Igor Matovič "prilieva benzín do ohňa" - koaliční partneri by mali "šliapnuť na brzdu," aby ich nestiahol do hrobu


12.11.2020

V predvečer výročia 17. novembra sme svedkami toho, že spoločenská situácia na Slovensku sa vyostruje a vláda premiéra Igora Matoviča svojimi neuváženými a nekoncepčnými riešeniami „prilieva benzín do ohňa.“ Nielen samotná opozícia, ale aj koaliční partneri predsedu strany OĽaNO i médiá tzv. hlavného prúdu s kritickými výhradami reagujú na to, ako primitívny populistický politik na čele exekutívy bez náležitého rešpektu prehliada epidemiologických odborníkov, drzo ignoruje právne normy štátu a voči odlišným názorom niektorých koaličných politikov siaha po argumentácii hodnej krčmového hulváta. Dochádza na slová tých, ktorí ešte pred parlamentnými voľbami predpovedali, že nesúrodá vládna koalícia nedokáže plynulo fungovať tak, aby naplnila svoje deklarované predvolebné sľuby. O osudoch Slovenska rozhodujú v kritickej chvíli politici nezrelí na riešenie krízových situácií, keď je potrebná politická rozvaha, triezvy úsudok, profesionálna kompetentnosť i zmysel pre mieru kompromisu, akú si vyžaduje zložitosť aktuálnych problémov.

Igor Matovič si svojím nerozumným postupom už kope „politický hrob,“ a preto jeho koaliční partneri by mali „šliapnuť na brzdu,“ aby ich „nestrhol so sebou.“ Strana Sloboda a Solidarita v tejto situácii dáva prednosť taktike, ktorá jej má pomôcť k rozmnoženiu elektorátu, avšak Richard Sulík sa zatiaľ neodváži zaujať zásadnejší postoj. Ako keby sa spoliehal na to, že premiér Matovič sa svojím avanturizmom „vyradí z hry“ aj sám. „Siroty Andreja Kisku“ proti súčasnému kurzu Matovičovej politiky nepohnú ani prstom, pretože s výnimkou poslanca a primátora Hlohovca Miroslava Kollára nemajú medzi sebou autonómne mysliacu osobnosť, schopnú realisticky vnímať Matovičov „kurz do skazy.“ Ani v strane Sme rodina sa nenájde niekto, kto by pochopil, že tolerancia „posledného križiaka“ a Borisa Kollára voči arogantnému štýlu Matovičovej politiky je kontraproduktívna a sotva im pomôže udržať ich elektorát pokope.

 

Trochu jednoduchší voliči a tí, ktorí nepoznajú Ústavu Slovenskej republiky, vkladali nádeje do prezidentky Zuzany Čaputovej, od ktorej očakávali, že zabráni tomu, aby premiér Matovič postupoval v rozpore s tým, čo odporúča väčšina epidemiológov a čo právnici kvalifikujú ako zásahy do základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú v rozpore s ústavou, ako aj s medzinárodnými štandardmi. Ale ústavné postavenie hlavy štátu na Slovensku nie je také, ako napríklad v USA, vo Francúzsku či v Rusku, a preto je naivné volať po tom, aby prezidentka odvolala vládu alebo rušila jej rozhodnutia. Na druhej strane treba uviesť, že prezidentka v niektorých prípadoch napomenula premiéra; napríklad keď chcel dosadiť za generálneho prokurátora bývalého exponovaného politika Daniela Lipšica - alebo podporila špičkových odborníkov z oblasti medicíny, ktorí odmietli zavádzanie verejnosti Igorom Matovičom jeho šarlatánskymi metódami boja proti pandémii. Napriek tomu voličom Zuzany Čaputovej chýba kategorickejší prejav jej nesúhlasu s krokmi vlády súvisiacimi s plošným testovaním. Asi jej poradcovia neodporúčajú, aby už teraz vstúpila do otvoreného konfliktu s Matovičom, hoci logika doterajšieho vývoja naznačuje, že zásadnej konfrontácii s autoritatívnym premiérom sa sotva vyhne.

 

Historická skúsenosť ukazuje, že politici sa boja iba protestov na ulici. Preto naivný Matovič sa spolieha na to, že predĺženie núdzového stavu kvôli pandémii zabráni demonštrantom, aby 17. novembra vyšli do ulíc a vyjadrili svoju nespokojnosť s tým, ako postupuje vláda v boji s pandémiou. Nedávne skúsenosti z Bieloruska i z Poľska však dávajú návod, ako sa postaviť proti štátnej moci pokojne a s rozvahou - bez kameňov, násilností a vulgárnosti výtržníkov. Keď chýba „zdravý rozum“ premiérovi Matovičovi, mali by ho mať opoziční politici, ktorí si zaiste budú „prihrievať polievočku“ na nespokojnosti manipulovaných občanov. V tejto atmosfére nervózni predstavitelia strany Smer-SD chcú si „zachraňovať kožu“ rečnením v parlamente o vyslovení nedôvery premiérovi Matovičovi, aj keď dobre vedia, že pôjde iba o „mlátenie prázdnej slamy.“ Bývalý premiér Robert Fico chce v referende dobehnúť čas, ktorý zmeškal, keď ešte bola príležitosť odísť z politiky so cťou.

 

Pribúda občanov, ktorí si všímajú, že vládna koalícia im doteraz neponúka nič z toho, čo im strany tejto koalície sľubovali pred voľbami. Predseda vlády Igor Matovič sústredil všetku svoju energiu na riešenie problémov s pandémiou, z ktorej urobil svoju jedinú politickú agendu. Možno očakávať, že teraz ju rozšíri o kauzu bývalých sudcov a stíhaných policajných funkcionárov, čo opakovane naznačil už vo svojich „duchaplných“ statusoch na sociálnej sieti. Napriek závažnosti vznesených obvinení proti bývalým policajným šéfom podaktorí Slováci pristupujú k tejto kauze s určitou skepsou, ktorú odôvodňujú aj tým, ako skončil organizátor únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. ex-premiér Vladimír Mečiar a Ivan Lexa - vtedajší riaditeľ SIS, ktorú rakúsky súd označil za páchateľa tohto zločinu. Skepticizmus je umocnený aj doterajším stavom súdneho konania proti Marianovi Kočnerovi, považovanému za objednávateľa vraždy Jána Kuciaka.


Späť