O osude referenda rozhodne prezidentka - z predčasných volieb Veronike Remišovej „zimomriavky po chrbte behajú“

O osude referenda rozhodne prezidentka - z predčasných volieb Veronike Remišovej „zimomriavky po chrbte behajú“


25.04.2021

Argumentačným poľom, na ktorom v najbližších mesiacoch bude prebiehať politický zápas medzi opozíciou a vládnou koalíciou na Slovensku, bude téma referenda o predčasných parlamentných voľbách. Vládna garnitúra sa obáva, že keby sa konalo, tak by to mohla byť cesta k jej porážke vo voľbách. Spolieha sa na názor niektorých právnikov, že Ústava Slovenskej republiky s referendom o predčasných voľbách neráta. Napríklad advokát - špecializujúci sa na ústavne právo - JUDr. Martin Buzinger, PhD. medzi argumentmi proti takému druhu referenda uvádza, že devalvuje význam aktívneho volebného práva a tým aj zastupiteľskú demokraciu. Napriek podobným názorom viacerých právnikov na Slovensku sme referendum o predčasných parlamentných voľbách uskutočnili už dvakrát. Bolo to na základe petície odborárov z novembra 2003, keď iniciátori referenda dokázali zozbierať vyše 400 tisíc podpisov. Na základe toho prezident republiky Rudolf Šuster vypísal referendum o skrátení funkčného obdobia Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnilo 3. apríla 2004, ale výsledok referenda bol neplatný, pretože sa ho zúčastnilo iba 35, 86 % voličov. Neplatné bolo tiež prvé Šusterom vypísané referendum o predčasných parlamentných voľbách 11. novembra 2000, ktoré iniciovali HZDS a Slovenská národná strana (účasť voličov 20,03 %).

V kontexte s uvedenými faktami možno očakávať, že prezidentka republiky Zuzana Čaputová predloží petíciu za predčasné parlamentné voľby Ústavnému súdu SR, aby rozhodol o legitimite uskutočnenia referenda. I napriek tomu, že Rudolfom Šusterom legitimizované referendá neboli žiadnym ústavným orgánom doteraz vyhlásené ako protiústavný akt, právni experti nevylučujú, že prezidentka Čaputová referendum automaticky nevyhlási, ale ústavnosť jeho uskutočnenia predloží na posúdenie Ústavnému súdu SR. Ak táto ústavná inštitúcia konanie referenda zamietne, niektorí politickí analytici si kladú otázku, či toto „záchranné koleso“ od pani prezidentky pomôže vládnej koalícii dožiť sa parlamentných volieb v riadnom termíne. Určite však aj nekonanie referenda na základe verdiktu Ústavného súdu SR bude pre opozíciu užitočný bod jej propagandy a môže prispieť k určitej radikalizácii nálad voličov, nespokojných so súčasnou exekutívou.

 

Medzi vládnymi stranami jeden z partnerov sa nepostavil kategoricky proti konaniu referenda o skrátení funkčného obdobia Národnej rady SR. Ide o stranu Sloboda a Solidarita, ktorá v súčasnosti je úrovňou volebných preferencií najsilnejšou stranou vládnej koalície. Jej predseda Richard Sulík síce pripustil, že prezidentka sa môže s referendovou otázkou obrátiť na Ústavný súd SR, ale nebránil sa vyhláseniu, že „my si ctíme priamu demokraciu a výsledky referenda, platného referenda, budú pre nás záväzné.“ Zastáva názor, že ak je referendum úspešné, tak poslanci parlamentu, to musia ešte odhlasovať. Poslanci za stranu SaS podľa Sulíkových slov odhlasujú to, čo ľudia v referende povedia, že chcú mať. Sulíkovi sa to ľahko hovorí, keďže prieskumy signalizujú stúpajúce preferencie jeho strany - teda šancu, že jej pozícia pri rozdeľovaní pozícií v budúcej vláde bude iná, ako tomu bolo v roku 2020. Oproti tomu Sulíkovym koaličným partnerom pri zmienke o predčasných parlamentných voľbách „zimomriavky po chrbte behajú.“

 

Ani predseda strany Sme rodina Boris Kollár sa  tak nebojí volania po predčasných parlamentných voľbách - a to najmä vtedy, keď chcel vystrašiť svojich koaličných partnerov počas vládnej krízy. Avšak aj teraz po kríze - ako populistický politik s talentom vnímať nespokojnosť voličov - dokáže utrúsiť pár banálnych slov o tejto téme, pretože vie, že takéto vyjadrenia príjemne znejú nespokojným a v náznakoch signalizujú opozícii, že by s ním mohla po voľbách počítať, keďže už teraz vníma situáciu tak trochu jej optikou. Iba dvaja zo štvorčlennej koaličnej exekutívy nechcú ani len pomyslieť, že by sa mali voľby do Národnej rady SR konať v riadnom termíne v roku 2024. „Obyčajní ľudia“ Igora Matoviča veria na zázrak, že Eduard Heger potrebuje iba čas, aby napravil to, čo predseda OĽaNO dokázal za jediný rok prešustrovať svojím primitívnym štýlom politiky a nekrôchanou komunikáciou s voličmi. A azda ešte naivnejší sú „pohrobkovia“ Andreja Kisku, ktorým by na záchranu v politike  nepomohlo ani predĺženie funkčného obdobia parlamentu.

 

Keby ústavní sudcovia v Košiciach referendum o predčasných voľbách odobrili,  v takom prípade však nemožno s istotou predvídať jeho úspech. Doteraz bolo totiž na Slovensku osem celoštátnych referend, ale iba jedno - v roku 2003 - bolo platné; rozhodovalo sa v ňom o členstve v Európskej únii, účasť 52,15 % občanov prekročila zákonom stanovenú nadpolovičnú väčšinu. Dosiahnuť zákonom určenú hranicu nie je ani v súčasnej spoločenskej atmosfére reálna méta. Hypoteticky možno počítať iba s tým, že referenda by sa zúčastnili  voliči opozície. So zreteľom na rôznorodú štruktúru opozičného elektorátu je viac než otázne, či by ich účasť v referende dosiahla volebné kvórum potrebné na platnosť výsledku referenda. Problém si uvedomujú aj politici opozície, čo opakovane prezentoval predseda strany Hlas - SD Peter Pellegrini, keď verejne vyzýval, aby sa referenda zúčastnili aj prívrženci strán súčasnej vládnej koalície. Ale aj keby sa v referende návrh na predčasné parlamentné voľby nepodarilo hlasmi občanov dostať do parlamentu, kampaň okolo tejto témy je pre opozíciu vítaná príležitosť, aby mohla kritizovať vládnutie súčasnej koalície a poukazovať na to, že má strach z volieb, ktoré by preukázali, akú má kabinet Eduarda Hegera reálnu podporu voličov.


Späť