Krehkú vládnu koalíciu sotva zachráni „konšpirácia“ ústavných činiteľov - priletí „čierna labuť“ do krajiny pod Tatrami ?

Krehkú vládnu koalíciu sotva zachráni „konšpirácia“ ústavných činiteľov - priletí „čierna labuť“ do krajiny pod Tatrami ?


22.05.2021

Pôvodne tajné stretnutie najvyšších štátnych predstaviteľov v objekte Slovenskej informačnej služby - vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej - vyvolalo rad rôznych špekulácií a vyslalo tiež ďalší znepokojujúci signál verejnosti, ktorý sa pokúsili vrcholní ústavní činitelia dešifrovať spôsobom, umocňujúcim pochybnosti. Azda iba jeden slovenský denník osobitne upozornil na fakt, že na schôdzke v chránenom priestore SIS pred odpočúvaním bol prítomný aj generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR plk. JUDr. Adrián Szabó. Z tejto informácie a správy vydanej o štyri dni neskôr, že bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Branislava Zuriana chcela zadržať polícia, je už zrejmé, aká bola agenda stretnutia, o ktorom prezidentka, premiér i predseda parlamentu poskytli občanom nie príliš dôveryhodné vysvetlenie. Ide totiž o to, že úrad inšpekčnej služby je osobitnou súčasťou Policajného zboru SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov policajného zboru a niektorých ďalších zložiek, medzi nimi aj Kriminálneho úradu finančnej správy.

Na margo otázniky vyvolávajúceho stretnutia najvyšších ústavných činiteľov s dvoma ministrami, dvoma najvyššími predstaviteľmi prokuratúry, ako aj s funkcionármi bezpečnostných zložiek štátu jeden z komentátorov napísal, že keby chceli títo činitelia „vyslať jasný odkaz, že kto sa dotkne ich ľudí, musí rátať s jednotným hnevom najvyššej moci štátu, nekonali by inak.“ A v takomto kontexte avizovala strana Smer-SD zámer iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR, na ktorej by mal premiér Eduard Heger vysvetliť „tajné stretnutie“ predstaviteľov štátu na pôde SIS. Predseda strany Robert Fico v tejto súvislosti sa vyjadroval o rozklade právneho a demokratického štátu. Dokonca komentátori pôvodne naklonení vláde i niektorí koaliční politici kriticky hovoria, že v policajných zložkách je rozklad, pričom analytici hovoria bez zábran o pokračujúcom procese rozkladu vládnutia, ktorý nezastavila ani zmena na poste predsedu vlády.

 

Proces deštrukcie exekutívy sa aktuálne prejavil v diskusii o navrhovanom štátnom rozpočte, kde namiesto vecnej argumentácie prebieha výmena urážlivých vyjadrení medzi ministrom financií Igorom Matovičom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Matovičov primitívny spôsob komunikácie, ale aj snaha konať nad rámec jeho kompetencií sú permanentným zdrojom napätia a komplikácií. Slovenská republika stráca vážnosť a rešpekt na medzinárodných fórach nielen kvôli defektom Matoviča, ale aj preto, že koaliční partneri sa nedokázali kategoricky postaviť voči tomu, ako si diletantsky počínal v boji proti pandémii. Predsedu OĽaNO inšpiruje konzervatívna línia poľskej strany Právo a spravodlivosť a mentálne inklinuje k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, čo nesvedčí o jeho talente orientovať sa v zložitých súradniciach geopolitiky.

 

Krehkosť súčasnej koalície je umocnená pomermi v strane Andreja Kisku, ktorú jej zakladateľ zbabelo opustil a ponechal ju napospas Veronike Remišovej. „Triednym pôvodom“ bojovníčka proti korupcii nemá však talent na politiku, kde sa nemožno zaobísť bez schopnosti robiť racionálne kompromisy, ale ani bez primeraného vzdelania. Jej pôvodná kvalifikácia „bábkoherečky“ nestačila na to, aby sa vyrovnala viacerým intelektuálne zdatnejším kolegom, takže niektorí stranu Za ľudí opustili ešte pred jej rozpadom a ďalší záchranu strany „Kiskových pohrobkov“ vidia v tom, že by mala Remišovú na poste predsedníčky vystriedať ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Oba tábory už postavili proti sebe pomyselné „barikády,“ ale vývoj volebných preferencií trvalo signalizuje, že strane Za ľudí „zvoní umieračik,“ takže ani jedna - ani druhá ministerka pozíciu strany na politickej scéne nezachráni.

 

V takejto spoločensko-politickej atmosfére na Slovensku vidí opozícia príležitosť, aby vystriedala nekompetentnú koalíciu ešte skôr, ako by sa uskutočnili voľby do Národnej rady SR v riadnom termíne. Ale aj keby Ústavný súd odobril legitimitu referenda o skrátení funkčného obdobia parlamentu, nemožno s určitosťou predvídať, či sa na referende zúčastní zákonom predpísaná nadpolovičná väčšina občanov, čo je podmienka platnosti referenda. Hoci prieskumy volebných preferencií naznačujú vysokú mieru nespokojnosti s vládou súčasnej koalície, spoločenská skepsa a pochybnosti ľudí, či predčasné parlamentné voľby môžu priniesť zmenu, nedávajú garanciu, že k referendovým urnám príde dostatok nespokojných voličov. Avšak prax koaličnej vládnej politiky - akú Slovensko zažíva - umocňuje ich averziu, takže ani „prílet čiernej labute“ pod Tatry sa nedá považovať za vylúčený !  


Späť