Igor Matovič vo funkcii premiéra je tragédia pre Slovensko - smrť generála Lučanského pochovala nádeje Matoviča v politike

Igor Matovič vo funkcii premiéra je tragédia pre Slovensko - smrť generála Lučanského pochovala nádeje Matoviča v politike


09.01.2021

Slovensko pred rokom ani netušilo, čo ho v nasledujúcich mesiacoch roku 2020 čaká. Mnohí snívali o tom, že februárové parlamentné voľby privedú k moci vládu, ktorá zbaví krajinu marazmu korupcie, klientelizmu a partokracie, šíriacej sa už od čias panovania Vladimíra Mečiara. Viacerí voliči sklamaní sociálnou demagógiou režimu Roberta Fica uverili populistickému politikovi, vydávajúcemu sa za predstaviteľa tzv. obyčajných ľudí. Trochu jednoduchší ľudia prehliadli jeho zakrpatený intelekt a nechali sa oklamať lacnými teatrálnymi gestami v nádeji, že sa pod jeho vládou dočkajú lepších čias. Ale osud akoby neprial ilúziám o „lepších časoch,“ pretože nová exekutíva premiéra Igora Matoviča - prevažne tvorená neskúsenými a nezrelými politikmi - sa ešte ani nestačila uvelebiť v ministerských kreslách a už musela čeliť šíreniu život ohrozujúceho infekčného ochorenia - pandémii Covid-19 - nákaze, akú svet doteraz nepoznal a ani nevedel, ako ju účinne liečiť.

Pandémia našla nepripravené všetky vlády sveta, avšak iba slovenský premiér s vehemenciou jemu vlastnou veľkú časť svojej politickej energie venoval zúrivým útokom na predchádzajúci kabinet Petra Pellegriniho a kládol mu za vinu, že Slovensko pandémia zaskočila neprichystané na koronavírusovú krízu, otriasajúcu spoločenstvami takých vyspelých krajín, ako napríklad Spojené štáty, Veľká Británia alebo Francúzsko. Bol to prejav jeho prvého zásadného zlyhania v boji s pandémiou, pretože zodpovedný a múdry premiér v čase vážneho ohrozenia svojej krajiny sa nevenuje konfrontačnej politike, ale snaží sa spájať všetky sily, aby spoločne porazili nebezpečného nepriateľa. Aktuálny vývoj situácie ukázal, že Matovič politike vôbec nerozumie, keď rozpútal konflikt so svojím koaličným partnerom vo vláde a primitívnym spôsobom na sociálnych sieťach prezentuje  nezhody medzi nimi, hoci skúsení politici si svoje „škriepky“ vybavujú „medzi štyrmi očami.“

 

Možno bez preháňania označiť za tragické pre Slovensko, že na čele jeho vlády je v súčasnej situácii človek, ktorý hazarduje s dôverou koaličných partnerov a stráca autoritu u väčšiny občanov tejto krajiny. Igor Matovič veľmi rýchlo „prehajdákal“ dôveru mnohých svojich voličov - čo ilustrujú prieskumy volebných preferencií - a neprekvapuje, že opozícia vidí v tomto stave príležitosť presadzovať myšlienku predčasných parlamentných volieb. Viacerí analytici sa zhodujú v názore, že ak by k takémuto vývoju došlo, premiér Matovič by po predčasných voľbách určite už nebol predsedom vlády, ale aktuálne rozloženie síl v spoločnosti nedáva optimistickú nádej, že by mohla vzniknúť stabilnejšia vláda. Ideová nesúrodosť straníckeho spektra na Slovensku  naznačuje, že takáto vláda by si vyžadovala od koaličných partnerov vysokú mieru kompromisu, čo pri intelektuálnej i mentálnej výbave mnohých politikov u nás je až nepredstaviteľné.

 

Stranícko-politické hádky sú v súčasnosti so zreteľom na pandemickú situáciu veľmi nebezpečné. Lekári a epidemiologickí experti avizujú nielen potenciálnu hrozbu kolapsu slovenského zdravotníctva, ale netaja sa obavami, ako Slovensko zvládne očkovanie proti koronavírusovej nákaze. Premiér Matovič sa tri týždne pred Vianocami „bál“ zaviesť tvrdý „lockdown,“ čím vláda „prispela“ k súčasným varujúcim číslam nákazy Covid-19. Jeho minister zdravotníctva Marek Krajčí na zasadnutí vlády nedokázal v čase adventu presadiť návrhy prísnejších opatrení od konzília a pandemickej komisie, pretože ministri považovali miernejšie opatrenia za dostatočné. Keby Slovensko bolo demokraciou s fungujúcou politickou kultúrou, tak minister Krajčí by už dávno na takéto rozhodnutie vlády reagoval demisiou a vysvetlil verejnosti, prečo nechce niesť zodpovednosť za polovičaté opatrenia v boji proti šíreniu nákazy Covid-19.

 

Najmarkantnejším príkladom nezrelosti a neschopnosti vládnuť sú postoje členov vlády v prípade nedôveryhodne vysvetleného zranenia i smrti bývalého policajného prezidenta generála Milan Lučanského. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister obrany Jaroslav Naď i minister vnútra Roman Mikulec svojimi vyjadreniami k tejto tragickej udalosti prejavili nespôsobilosť zastávať zodpovedné ústavné funkcie ministrov a demonštrovali svoj politický diletantizmus a spoločenskú neohrabanosť. Na poslednú chvíľu sa situáciu pokúsil zachraňovať premiér Matovič, ktorý spolu s predsedom parlamentu poslali na pohreb Lučanského smútočné vence a premiér prikázal Mikulcovi, aby dal vyvesiť na objekty policajného zboru SR čierne zástavy. Akoby iba Matovič pochopil, že smrť generála Lučanského sa stane pôsobivou agendou opozície pri oslovovaní voličov a pochová aj jeho nádej, že po ďalších voľbách na Slovensku by sa ešte mohol stať premiérom !


Späť