Dokáže Richard Sulík „vyhodiť zo sedla“ Igora Matoviča ? – Ako koaličná opora zostal premiérovi iba Boris Kollár

Aj keď Igor Matovič za rok pôsobenia vo funkcii premiéra nepreukázal schopnosti, ktoré si táto zodpovedná ústavná funkcia vyžaduje – a jeho vláda nedokázala racionálne a účinným spôsobom bojovať proti pandémii – ani reorganizácia kabinetu alebo dokonca výmena Matoviča na poste predsedu vlády inou politickou figúrou neprinesie zmenu, ktorú Slovensko v súčasnej kritickej situácii nevyhnutne potrebuje. Sotva si možno predstaviť efektívnu bezkonfliktnú spoluprácu medzi politikmi, ako sú Igor Matovič a Richard Sulík, ktorí si bez akýchkoľvek zábran vzájomne vyslovili nedôveru pred širokou verejnosťou, pričom sa vzájomne opakovane častovali extrémne negatívnymi prívlastkami, ba dokonca niekedy až urážlivými osobnými charakteristikami. Ich antagonistický vzťah nezmení žiadna reorganizácia vlády ani personálne rošády v administratíve, ktoré majú zachrániť koalíciu pred prehlbujúcou sa krízou dôvery. Potom čo Richard Sulík a Veronika Remišová išli k prezidentke Zuzane Čaputovej s návrhom, že treba nahradiť premiéra Matoviča iným politikom, už neexistuje šanca, že by koaličná vláda mohla existovať bez ďalších otrasov.

Je celkom logické, že ani jeden z koaličných politikov si neželá, aby súčasná vláda predčasne skončila a aktuálna koalícia akceptovala myšlienku predčasných volieb. Azda s výnimkou predsedu strany SaS, ktorý si však z viacerých dôvodov nemôže dovoliť verejne ani len naznačiť, že východiskom z komplikovanej situácie by mohli byť predčasné parlamentné voľby. Niektorí politológovia totiž parlamentné voľby označujú za „liek demokracie“ – alebo aj za prevodovú páku vôle občanov, ktorí nie sú spokojní s tým, ako vláda spravuje štát. Teraz sa však predstavitelia predčasných parlamentných volieb boja ako „čert svätenej vody,“ pretože doterajšie volebné preferencie im vôbec neveštia optimistickú perspektívu. Ba u niektorých z nich neistotu vyvoláva už aj myšlienka rekonštrukcie Matovičovho kabinetu, ako sa o nej začalo hovoriť v posledných dňoch. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár už temer pred mesiacom v rozhlasovej diskusii vyhlásil, že si rekonštrukciu vlády a výmenu premiéra nevie predstaviť.

V takomto kontexte je pochopiteľné, že predseda strany Sme rodina sa pokúsil zabrzdiť dynamiku vývoja vládnej krízy výhovorkou, že jeho politický subjekt bude o tejto téme rokovať až 10. marca. Takže tým Kollár ponechal pootvorené dvere zákulisným rokovaniam v očakávaní, že vášne súperiacich koaličných protivníkov akosi „ochladnú“ a búrka vládnej krízy sa utíši. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová získala viac času, aby dala rozštiepenú stranu ako-tak dohromady a aspoň zabránila jej predčasnému zániku. Predseda SaS Richard Sulík si možno tiež uvedomí, že vyostrovať vnútrokoaličné napätie nemôže prispieť k tomu, aby zlomil umienený postoj premiéra Matoviča, ktorý by mohol Sulíkovi nastoliť požiadavku, aby vymenil na poste ministra zahraničných vecí nelojálneho Ivana Korčoka. Kariérny diplomat – deformovaný pôsobením v slovenskej misii pri NATO v Bruseli i na poste ambasádora vo Washingtone – podľahol rusofóbii do tej miery, že arogantne na verejnosti spochybňoval Matovičovo rozhodnutie doviesť na Slovensko ruskú vakcínu Sputnik V a strašil občanov, ktorí sa ňou dajú zaočkovať, že prídu o možnosť vycestovať do krajín Európskej únie.

Sulík s Remišovou si možno mysleli, že ich misia do Grasalkovičovho paláca im pomôže v snahe odstaviť Igora Matoviča z postu predsedu vlády. Zabudli, že premiér má spoľahlivú oporu v poslaneckom klube strany OĽaNO a šéf parlamentu Boris Kollár sa nepustí do riskantných intríg, ktoré by ho mohli pripraviť o kľúčovú pozíciu Matovičovho spojenca. Keby sa predsa len Boris Kollár rozhodol, že jeho podpora Matovičovi nie je z hľadiska budúcnosti výhodná, bolo by to riskantné rozhodnutie, pretože premiér sa len tak ľahko nedá „vyhodiť zo sedla“ politickou stranou, ktorá je v aktuálnych volebných prieskumoch na hranici zvoliteľnosti. Zo všetkých doteraz známych faktov možno usudzovať, že nestabilná koalícia bude pokračovať a Slovensko ďalej znášať dôsledky neistoty, ktorú do spoločnosti vnáša Matovičov spôsob vládnutia.

Nemožno pochybovať o tom, že všeobecná nespokojnosť spoločnosti sa odrazí v aj v referende o vypísaní predčasných parlamentných volieb, ktoré iniciovali niektoré opozičné strany. Predstavitelia strán vládnej koalície sa pokúšajú spochybňovať ústavnú legitimitu referenda, čo svedčí o tom, že sa obávajú jeho výsledku. Aktuálna vládna kríza významne umocňuje  znepokojenie vládnych činiteľov, že referendum o predčasných parlamentných voľbách môže politicky výrazne oslabiť ich šance v parlamentných voľbách, aj keby jeho výsledok Národná rada Slovenskej republiky nerešpektovala. V tomto ohľade postup Richarda Sulíka proti premiérovi Igorovi Matovičovi opozícii pomohol, pretože poskytol silné argumenty, že permanentnú vládnu krízu by mali vyriešiť predčasné parlamentné voľby.